Kručinka farbiarska    Kručinka barvířská

Genista tinctoria L.

Kručinka farbiarska má v zemi hrubý podzemok, z ktorého vyrastajú polkruhovité, takmer priame, ryhované, až pol metra vysoké osi. Osové listy sú na rozdiel od ostatnych motýľokvetých rastlín jednoduché, podlhovasto elipsovitého tvaru.

Žité kvety sú zoskupené do strapcov a sú motýľokvetého typu (pozri komonicu). Kalich je dvojpyskový, žltá koruna nemá striešku dozadu ohnutú a krídla sú riasnato vráskaté. Tyčinky sú jednozväzkové, plod je stlačený struk. Kvitne v letných mesiacoch.

Kručinka farbiarska je všeobecne rozšírená na suchých, piesočnatych lúkach, na slnečných miestach v horských lesoch s kremitopiesočnatým podkladom, na medziach a kamenistych, nevápenných stráriach.
Je to húževnatý polokrík, ktorý sa na stanovištiach miestami tak rozlieza, že ničí trávnaté pasienkové plochy. Dobytok ju nemá rád.

Zbiera sa kručinková vňať (Herba genistae tinctoriae), ktorá sa odrezáva asi od polovice osi a suší sa v tieni na povalách.

Obsahuje žlté farbivo genisteín a luteolín, silicu, triesloviny a iné.

Droga má význačné močopudné účinky. V ľudovej liečbe sa preto používala pri vodnatieľke, proti močovým kameňom a reumatizmu.

V starých časoch slúžila ako farbiarska rastlina.

čeľaď: Konopovité — Cannabaceae
Konopa siata    Konope setá
Cannabis sativa L.
Konopa je jednoročná bylina s priamou, až 2 m vysokou osou a s dlaňovito strihanými listami, zloženými z 5-9 ostro kopijovitých, na okrajoch pílkovitých lístkov. Je dvojdomá a kvitne v letných mesiacoch.
Samčie rastliny, v praxi nazývané „konopa poskonná“, odkvitajú a dozrievajú o niekoľko týždňov skôr a dávajú jemnejšie vlákno. Samičie rastliny, nazývané „konopa hlavatá“, sú statnejšie a dozrievajú neskôr.
Pre pestovateľov je nesúčasné dozrievanie veľmi závažné a vyžaduje celkom osobitnú zbernú prax.
Samčie kvety, usporiadané do bohatého zloženého strapcovitého súkvetia, majú päť belavých okvetných lístkov a päť previsnutých tyčiniek.
Samičie kvety sú drobnučké, sedia v pazuchách listov a majú pohárikovité okvetie s jedným lístkom, ktorý obaluje jediný semenník s vajíčkom. Plod je nažka, ukrytá v obale, ktorý sa vytvoril zo zvláštneho stvrdnutého listeria. Je známa pod menom „semenec“.
Konopa siata pochádza zo strednej Azie a pestuje sa oddávna ako výborná textilná rastlina. U nás sa pestuje ešte na Slovensku, v českých zemiach bola vytlačená ľanom.
Okrem vlákien konopa poskytuje plody (Fructus cannabis), ktoré sa občas používajú v lekárstve a sú aj obľúbenou potravou pre vtákov. Plody obsahujú 30 percent konopného oleja (oleum cannabis).
Na listoch a samičích kvetoch sa vylučuje zo žliazok živičnatá, veľmi páchnúca látka kanabín. Zvlášť hojne ju vylučuje odroda konopa indická (Cannabis sativa var. indica), ktorej vňať (Herba cannabis indicae) je v mnohých štátoch oficinálna.
V Oriente živičnatú hmotu z konopy indickej zbierajú a pod menom „hašiš“ ju používajú ako opojný prostriedok, podobne ako ópium.

Krvavec lekársky — Krvavec toten
ľudove krvavé korenie
Sanguisorba officinalis L.
Krvavec lekársky vyháňa z mohutného, trváceho podzemku až 1 m vysoké konáristé osi, zakončené ozdobnými tmavonachovými kvetnými hlávkami. Listy sú nepárno perovité, zložené zo štyroch až šiestich jariem s vajcovitými, ostro pílkovitými lístkami.
HIávky sa skladajú z husto nakopených štvorpočetných kvietkov, ktoré majú štvorlistový, korunovito tmavo nachovo sfarbený kalich, 4 tyčinky s červenými peľnicami a v čiaške ukrytý piestik, ktorý dozrieva na nažku.
Krvavec lekársky je úhľadná bylina našich vlhkých, najmä neodvodnených predhorských lúk, kde niekedy vytvára celé, zd’aleka nápadné porasty. Kvitne až v auguste a v septembri.
Zbiera sa podzemok (Radix sanguisorbae). Vyrypáva sa z niekoľkoročných rastlín, zbaví sa koreňov, očistí a usuší.
Obsahuje až 19 percent kyseliny trieslovej, saponín, sankvisorbín a i. Má zvieravé a sťahujúce účinky a utišuje krvácanie.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu róznych galeník (extrakty, tinktúry, odvary). Kedysi bola oficinálna.
Ľud používal drogu ako močopudný a proti hlistam pôsobiaci prostriedok, najmä u koní. Niekedy sa za tým účelom zbiera celá vňať (Herba sanguisorbae), ktorá obsahuje mnoho trieslovín, horčinu.

Čeľaď: Bôbovité — Fabaceae
(predtým Motýľokveté — Papilionaceae)
Komonica lekárska — Komonice lékařská
l’udove lucernica žltá, kamenná ďatelinka
Melilotus officinalis D e s r.
Komonica lekárska je mohutná rozkonárená bylina, dosahujúca výšku až 1 rn. Os je porastená trojpočetnými listami, ktorých lístky sú vajcovité, pílkovité a prostredný z nich má najdlhšiu stopku. Listy sú podopreté úzkymi prílistkami.
Žlté, voňavé kvety sú zoskupené do dlhých riedkych strapcov, ktoré vyrastajú z pazúch vrchných listov.
Kvety patria k charakteristickému motýľo kvetému typu: majú päťzubý zrastenolupienkový, súmerný kalich a silmernú päť lupienkovú korunu, zloženú z nerovnakých lupienkov, z ktorých najvrchnejší, zvaný strieška, je najväčší, dva bočné sa nazývajú krídla (motýlik) a sú rovnako dlhé, dva spodné lupienky zrastajú a tvoria tzv. člnok.
Tyčiniek je 10, sú dvojzväzkové. Tyčinky i piestik sú ukryté a chránené pred nepohodou v člnku.
Ako takmer u všetkých motýľokvetých rastlín, plod je struk.
Komonica lekárska rastie hojne na stráňach, na medziach, pri cestách a na rumoviskách a niekedy sa tiež pestuje ako medonosná a krmovinová rastlina.
Kvitne od júna až do jesene.
Zbiera sa komonicová vňať (Herba meliloti). Obsahuje voňavý kumarín a melilotín, ktoré sú v čerstvej rastline, a až pri vädnutí a sušení sa uvoľňujú a voňajú. Ďalej obsahuje živicu, triesloviny.
Droga má odhlieňovacie účinky, najmä pri kataroch priedušiek. Pôsobí aj zmäkčujúco, zvlášť pri opuchlinách a reumatických zatvrdlinách a používa sa na navoniavanie.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú mnohé galenické pripravky, najmä liečivé čaje, extrakty a masti.
Podľa nových prác čaj z komonice lekárskej zreteľne predlžuje dobu krvnej zrážavosti.

Konvalinka voňavá — Konvalinka vonná
Convallaria majalis L.
Konvalinka voňavá je trváca, 15-20 cm vysoká, jedovatá bylina, vyháňajúca z plazivého, článkovaného podzemku dva elipsovité až kopijovité, celistvo okrajové listy, ktorých stopky sú naspodku obalené blanovitými pošvami. Kvetonosný stvol má jednostranný strapec voňavých, bielych, previsnutých, krátkostopkatých kvetov, vyrastajúcich z pazúch listeriov.
Kvety majú zvonkovité, šesťzubé okvetie, šest tyčiniek. Plody sú guľaté, červené, jedovaté bobule.
Konvalinka voňavá je známa, obľúbená bylina našich listnatých lesov a hájov. Často sa pestuje aj v záhradkách a v skleníkoch delením podzemkov a koreňov. Kvitne v máji a v júni.
Zbiera sa list (Folium convallariae). Odrezáva sa nožom tesne pri zemi, burina sa odstráni a jedovatý list sa opatrne usuší.
Obsahuje viac jedovatých glykozidov, najmä konvalatoxín a konvalamarín a zmes saponínov, silicu, organické kyseliny a
Konvalinkové glykozidy sú blízke srdcovým náprstníkovým glykozidom a tiež zvyšujú výkonnost srdca. Majú aj močopudný a preháňajúci účinok.
Konvalinka je aj technická droga. Používa sa na výrobu kýchacích práškov a šnupavého tabaku. Kvety sa používajú vo voňavkárstve na získavanie konvalinkového parfumu.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu početných galeník a špeciálnych prípravkov.

Kurkuma pravá    Ďumbierovité
Curcuma longa L.    Zingiberaceae
Opis: Nadzemná bylinná časť kurkumovníka vyrastá z podzemkov a dosahuje výšku 0,6 — 1 m. Listy sú elipsovito podlhovasté, žlté kvety sú zoskupené na zvláštnych kvetných stvoloch.
Pôvod a rozšírenie: Ako liek, korenie a farbivo ho doviezli z Indie do Európy už v staroveku Arabi. Dnes sa pestuje najmä v Číne, Vietname a Indii, menej na Jáve, Haiti, v Japonsku a Filipínach.
Používaná časť rastliny: Využívajú sa sýto okrovožlté podzemky, ktoré sa musia očistiť, spariť horúcou vodou a potom pozvoľna sušiť na slnku. Do predaja prichádzajú časti hlavného podzemku veľké ako orech pod názvom kurkuma guľatá a kúsky vedľajších podzemkov, asi ako prst dihých, pod názvom kurkuma dihá.
Obsahové látky: Droga obsahuje 1,5 —5,5 % silice, farbivo kurkumín a škrob. Hlavnou súčasťou silice je turmerón (viac ako 50 %) a zingiberén (25 %), ďalej felandrén, borneol a cineol.
Použitie v kozmetike: Už od stredoveku sa v kozmetike využíva najmä farbiaca schopnosť kurkumy. Rastlina sa preto nazýva aj indický šafran. Ako neškodné prírodné farbivo sa používa do rúžov, líčidiel a farbív na vlasy. Kurkumová silica sa pridáva do parfumov orientálneho typu.
Iné použitie: Pre chuťové a farbiace schopnosti sa kurkuma používa v potravinárstve ako korenie bud‘ samostatne, alebo v zmesiach (napr. karí korenie). Kurkuma z Jávy, Curcuma xanthorrhiza ROXB., obsahuje až 10 % silice. Má liečivé účinky na žičník a na pečeň.