Archívy autora: jofwkeo

Chabzda

Napísané , autor:
3

Chabzda
Sambucus ebulus L.
Chabzda je trváca bylina, vyháňajúca z podzemku mohutné, priame, vyše 2 m vysoké, rozkonárené a brázdené osi, ktoré nesú veľké, nepárno perovitozložené listy, skladajúce sa z kopijovitých, pílkovitých lístkov.
Voňavé kvety sú, ako u príbuznej bazy čiernej, zoskupené v bohatých vrcholíkoch a majú nepatrný kalich, bielu, zvonka červenkastú, pätcípu korunu a pät tyčiniek s nachovými prašníkmi.
Plody sú kôstkovičky, ktoré po dozretí sčernejú, niekedy však zostanú iba zelenkasté.
Kvitne v júli a v auguste.
Chabzda rastie obyčajne hromadne na krajoch lesov, pri vodách, na krovinatých stráňach a pri cestách.
Zbiera sa plod, vňat a koreň (Fructus, Herba, Radix ebuli).
Kôstkovičky odporne zapáchajú, obsahujú kyselinu jablčnú, vínnu a valerovú, triesloviny, horčiny, silicu a glykozid. Majú mierne preháňavý a močopudný účinok. V ľudovej liečbe sa používali proti vodnatieľke. Aj vňať má mierne preháňavý a močopudny- účinok.
Koreň, ktorý sa vykopáva v jeseni, je potopudným a močopudným prostriedkom.

chabza

Baza čierna

Napísané , autor:
Odpovedať

čeľaď: Zemolezovité — Loniceraceae
Baza čierna
Sambucus nigra L.
Baza čierna je ker, alebo až niekoľko metrov vysoký strom, ktorého konáre sú vyplnené bielou dreňou („dušou“). Veľké listy sú nepárno perovito zložené, s malým počtom jariem, a jednotlivé lístky sú podlhovasto vajcovité, končisté a pílkovité.
Drobné, voňavé žltkasto biele kvietky sú zoskupené do bohatych plochych, päťramenných vrcholíkov, ktoré majú obyčajne päť hlavných lúčov. Kvety majú nepatrný kalich, zvonkovitú, pätcípu, bielu korunu a pät tyčiniek. Plody sú známe čierne lesklé kôstkovičky.
Kvitne od mája do júna.
Rastie hojne blízko ľudských príbytkov, pri potokoch, pri plotoch, na pustých miestach dedín, na okrajoch lesov a na skalnatých chlmoch. Často sa sadí v parkoch a treba ju ešte viac rozširovať, lebo to je nielen ozdobný, ale aj velmi užitočný ker.
Zbiera sa najmä kvet (Flos sambuci), menej plod (Fructus sambuci) a zriedka list (Folium sambuci).
Kvet zbierame tak, že celé súkvetie necháme zvädnúť, potom jednotlivé kvietky zdŕhame a usušíme. Obsahujú glykozid sambunigrín, rutín, trieslovinu, živicu, kyseliny a iné.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu odvarov a liečivých čajov. Droga má význačný potopudný a močopudný účinok. Po tejto stránke patrí k našim najlepším liečivým rastlinám.
Ľudová liečba odporúča drogu vo forme čaju pri chorobách z prechladnutia, pri vodnatieľke a pri chorobách dýchacích ústrojov.
Plody — kôstkovičky obsahujú intenzívne modročervené farbivo sambucín, triesloviny, horčiny, živicu, organické kyseliny a i. Štava z kôstkovičiek sa v ľudovej liečbe používa pri zápale trojklaného a sedacieho nervu.
Po lístí bazy čiernej je malý dopyt. Tzv. „duša“ sa upotrebuje vo fyzike pri pokusoch s elektrinou a v mikroskopii.

Baza čierna

baza čierna

Marinka voňavá

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Marenovité — Rubiaceae
Marinka voňavá
Asperula odorata L.
Marinka voňavá je trváca, asi 30-40 cm vysoká bylina, vyháňajúca z plazivého podzemku priame, nerozkonárené osi, na ktorých sú v niekoľkých praslenoch nad sebou podlhovasto kopijovité, celistvo okrajové, končisté listy.
Drobné, voňavé kvety sú zoskupené do vrcholíkov a majú zakrpatený kalich, štvorcípu, zvonkovitú korunku a štyri tyčinky. Plody sú guľaté dvojnažky s početnými háčikmi.
Rastie obyčajne hromadne v tienistých, listnatých, najmä bukových lesoch, kde sa úporne rozmnožuje plazivými podzemkovými výbežkami.
Kvitne v máji a v júni.
Zbiera sa vňať (Herba asperulae, Herba matrisilvae), ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia nožom alebo nožničkami, aby sa nevytrhávala aj s koreňmi.
Počas vädnutia a usychania vonia marinka príjemne prenikavo po kumaríne.
Vňať obsahuje triesloviny, horčiny, trocha mastného oleja, asperulozid a najmä korenisto voňajúci kumarín, čo je anhydrid kyseliny kumarínovej, ktorá sa práve uvolňuje, keď vňať usychá. Preto sa vňať používa na aromatizovanie tabaku, prádla, ovocia a pod.
Droga má močopudné, žlčopudné a upokojujúce účinky. Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník a na aromatizáciu.
Kedysi mala marinka voňavá dobrú povesť ako liek pri chorobách pečene a pri žltačke, a tiež ako upokojujúci a uspávajúci prostriedok. Hlavnú úlohu má kumarín, nesmie sa však podávať vo väčších dávkach, lebo vtedy pôsobí toxicky, vyvoláva bolenie hlavy, až ochrnutie.
Takzvaný „maytrank“, „májový nápor a iné likéry s kumarínovou arómou sa pripravujú z bieleho vína, v ktorom sa dlhší čas máčala vňať marinky voňavej. Nemierne pitie tohto nápoja tiež má za následok prudké bolesti hlavy.

marinka voňaváa

Ľuľok sladkohorký

Napísané , autor:
Odpovedať

Ľuľok sladkohorký
ľudove psí ľuľok, vŕbka
Solanum dulcamara L.
Luľok sladkohorký je trváci poloker, ktorý má drevnatý pníček, ktorý sa lianovito plazí po zemi, dosahuje dĺžku niekoľko dm až 2 m a ovíja sa okolo prekážok. Konáre majú osové listy podlhovastovajcovité a končisté, vrcholové však strelovité.
Ozdobné kvety vytvárajú previsnuté, vrcholíkovité, závinkovité súkvetia a majú päťzubý kalich, fialovú päťcípu korunu a päť tyčiniek, ktorých peľnice sú sklonené do žltého kužeľa. Plod je elipsovitá, po dozretí červená bobuľa.
Ľuľok sladkohorký rastie hojne v tienistých pobrežných kroviskách a v priekopách. Kvitne od júna do augusta.
Zbierajú sa dvojročné až trojročné kusy drevnatej osi (Stipes dulcarnarae), a to v jeseni po opadaní listov. Materiál sa rýchlo usuší.
Droga má najprv sladkú a potom horkú chuť. Obsahuje jedovatý alkaloid solanín, horký saponínový glykozid dulkamarín, sladký dulkarín a 11% trieslovín.
Ľuľok sladkohorký sa všade v literatúre uvádza ako jedovatá rastlina, avšak dedinské deti si často z neho odhryznú a žujú, ale keď im pôvodne sladké sústo zhorkne, hneď ho vypľúvajú. Preto sa asi nevyskytujú žiadne vážnejšie otravy. Solanín a dulkamarín sú však nesporne jedovaté. Dulkamarín rozširuje zorničku ako atropín.
Ľuľok sladkohorký pôsobí proti astme a proti reume a má aj odhlieňovací účinok.

ľuľok sladkohorký

Skopólia kranská

Napísané , autor:
Odpovedať

Skopólia kranská
Scopolia carniolica J a c q.
Skopólia kranská je trváca, asi 40 cm vysoká, jedovatá bylina s hrubym podzemkom, rozkonárenou osou a s vajcovitými, celistvo okrajovými, stopkatými listami. Naspodku osi sú namiesto listov iba šupiny.
Ozdobné kvety sú dlhostopkaté, previsnuté a majú zvonkovitý, päťzubý kalich, valcovito zvonkovitú, hnedočervenú korunu a päť tyčiniek. Kvitne už v apríli a v máji. Plod je tobolka.
Skopólia kranská pochádza z južných Alp (Kransko) a často sa pestuje na poli a v záhradkách. Na Slovensku je pôvodná, najmä v krajinách východne od Pienin. Rozmnožuje sa semenami, ktoré si v parenisku predpestujeme a zosilnené priesady vysadíme na pripravené miesto.
Je čiastočne chránená.
Zbiera sa podzemok (Radix scopoliae), ktorý sa vykopáva v jeseni z trojročných a štvorročných rastlín, očistí sa a usuší.
Droga obsahuje asi 1% jedovatých alkaloidov, najmä hyoscyamín, trocha atropínu a skopolamínu a iné.
Droga uvoľňuje kŕče hladkého svalstva.
V ľudovej liečbe sa táto jedovatá a nebezpečná droga nesmie používať.
V modernej chirurgii sa droga používa v predpríprave na narkózu, samozrejme, iba pod priamym lekárskym dozorom. Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických prípravkov a na izoláciu alkaloidov.

skopolia kranská

Blen čierny

Napísané , autor:
Odpovedať

Blen čierny
Hyoscyamus niger L.
Blen čierny je jednoročná alebo dvojročná jedovatá bylina s priamou, až pol metra vysokou, chlpkatou osou. Šedozelené listy sú vajcovité, charakteristicky vykrajované.
Kvety sedia jednotlivo v pazuchách listov a vytvárajú závinok. Majú päťzubý, zvonkovitý kalich, slabo lievikovitú, špinavo žltú, fialovo žilkovanú, na okrajoch päťcípu korunu a päť tyčiniek. Plod je dvojpuzdrová tobolka.
Dvojročný blen kvitne už v máji a v júni, jednoročný až v júli a auguste. Rastlina odporne zapácha.
Blen čierny je typická rumovisková rastlina, rastie hojne na priedomiach, na pustých miestach, na pieskoviskách, avšak ako burina rastie aj na poliach.
Kultúra blenu je jednoduchá, semeno sa vysieva priamo na pripravené pole, a to alebo už v jeseni alebo až na jar.
Zbiera sa list (Folium hyoscyami). Trhajú sa len zdravé, čisté listy. Niekedy sa tiež žiada semeno (Semen hyoscyami), ktoré sa vyklepáva zo zrelých toboliek. Farmaceutický priemysel požaduje niekedy celú byľ. Materiál sa rýchlo a dobre suší.
Droga obsahuje dva prudko jedovaté alkaloidy: hyoscyamín a skopolamín. Droga zmierňuje astmatické a nervové záchvaty, kŕče a iné. Patrí však len do rúk lekára! Jedovaté rastliny sa nesmú používať v ľudovej liečbe!
Vo farmácii sa z drogy pripravujú početné galeniká alebo sa z nej získavajú alkaloidy.
Celú manipuláciu s touto jedovatou bylinou môžu vykonávať len dospelí, a to s najväčšou opatrnosťou.

blen čierny

Divozel veľkokvetý

Napísané , autor:
Odpovedať

Divozel veľkokvetý
Verbascum thapsiformae Schrader
Divozel veľkokvetý je mohutná, vyše 2 m vysoká, dvojročná bylina, ktorá v prvom roku vytvára iba bohatú ružicu prízemných listov, ktoré však v zime vyhynú, a až v druhom roku vyženie priamu, silnú, dutú, plstnatú os. Na nej sú končistovajcovité, na osi zbiehavé, plstnaté listy.
Úhľadné, veľké žlté kvety vyrastajú v hornej časti osi vo zväzočkoch, ktoré tvoria dlhé strapce. Kvety majú päťdielny, plstnatý kalich, citrónovo žItú, 3-4 cm širokú, zvonkovitú, súmernú, päťcípu korunu a päť zrastených tyčiniek.
Z tyčiniek sú dve dolné lysé, tri horné však majú obličkovité, chlpaté pernice. Plody sú dvojpuzdrové tobolky. Kvitne v letných mesiacoch.
Divozel veľkokvetý rastie na výslnných lesných rúbaniskách, horských cestách, na rumoviskách a na kamenistých lesných stráňach, často ako jediná vegetácia.
Veľa sa u nás pestuje aj v ľahkej, piesočnato vápennej pôde, a to alebo priamym výsevom semien, alebo po predchá.dzajúcom vypestovaní priesad v debničkách.
Zbierajú sa kvety (Flos verbasci), a to len koruny, ktoré sa môžu sušit na slnku. Obsahujú saponín, sapogerlín, žlté farbivo hesperidín a krocetín, kyselinu tapsiovú, trocha éterického oleja a až 35 % hojivého slizu.
Droga dobre rozpúšťa hlieny a používa sa ako odhlieňovací a slizový prostriedok. Má príjemnú medovú vôňu a slizovito-sladkastú chuť. Užíva sa všeobecne proti kašľu, najmä čiernemu a pri zápale priedušiek.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú rózne galeniká.
Okrem divozela veľkokvetého možno zbierat celkom podobný divozel sápovitý (Verbascum phlomoides L.), ktorého listy po osi nezbiehajú.

divozel veľkokvetý

Náprstník červený

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Krtičníkovité — Scrophulariaceae
Náprstník červený
Digitalis purpurea L.
Náprstník červený je mohutná, dvojročná a jedovatá, 1-1,5 m vysoká bylina. V prvom roku vytvára iba mohutnú ružicu prízemných listov, z ktorej až v druhom roku vyháňa priamu, šedoplstnatú os s veľkými, až 25 cm dlhými, podlhovastovajcovitými, končistými listami, ktoré sa pozvoľna zužujú v krátku stopku.
Listy sú naspodku plstnaté a na okraji drobno vrúbkované. Kvety vyrastajú v hornej časti osi z pazúch listeňov a tvoria jednostranný strapec. úhľadné kvety majú pätzubý kalich a veľkú, až 5 cm dlhú, nachovú, zriedka bielu, náprstníkovito nafúknutú korunu so šikmým, nenápadne dvojpyskovým okrajom.
Koruna je vnútri brvitá a škvrnitá. Má štyri dvojmocné tyčinky. Plod je tobolka. Čas kvitnutia je od júna do augusta.
Patrí k západoeurópskej kvetene a u nás sa často pestuje jednak ako ozdoba v záhradkách, jednak v poľných kultúrach pre farmaceutický priemysel, a to v ľahkých piesočnatých pôdach, neobsahujúcich vápno.
Pestuje sa výsevom semien alebo priamo do zeme, alebo po predchádzajúcom predpestovaní priesad v parenisku.
Zbiera sa list (Folium digitalis). Na jeseň sa odrezávajú len zdravé listy jednoročných rastlín, listy dvojročných (kvitnúcich) rastlín sa zbierajú v lete, hneď po odkvitnutí. Pestovanie, zber, sušenie a celá prax je u tejto. vzácnej rastliny veľmi chúlostivá a mala by sa zverit len špecialistom.
Listy obsahujú jedovaté glykozidy, najmä digitoxín a gitoxín. Výskum náprstníkových glykozidov trvá už vyše 100 rokov a doteraz nie je celkom skončený. Ďalej sú prítomné saponíny, enzýmy, farbivá, slizy a i. Hlavnou terapeutickou doménou náprstníkových glykozidov je srdce a krvný obeh.
V rukách lekára (a len lekára!) sú nepostrádateľným liekom. Vo farmácii sa vyrábajú početné galenické a špeciálne prípravky.

náprstník červený

Konopnica žltkastobiela

Napísané , autor:
Odpovedať

Konopnica žltkastobiela
Galeopsis ochroleuca Lam., G. dubia Leers., G. segetum
N e c k.
Konopnica žltkastobiela je asi 30 cm vysoká, jednoročná bylina s chlpatou, často červenkastou osou a so stopkatými, podlhovasto vajcovitými, končistými, pílkovitými listami.
Kvety sú zoskupené do papraslenov. Majú hrubo žľaznatý. chlpatý kalich a dlhú, žltkastobielu, chlpatú, dvojpyskovitú korunu. Dolný korunný pysk je biely a má typickú žltú škyrnu. Má štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú štyri tvrdky.
Konopnica žltkastobiela patrí k západoeurópskej kvetene (hlavne Porýnsko), kde rastie na teplých piesočnatých, výslnných stráňach, na skalách i na poliach. U nás sa tu a tam vyskytuje ako zavlečená.
Často sa pestuje zo semien, ktoré sa buď vysievajú priamo do riadkov na pole, alebo sa najprv predpestujú v debničkách na priesady.
Kvitne v letných mesiacoch.
Zbiera sa konopnicová vňať (Herba galeopsidis), ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia a suší sa vo viazaničkách. Korene rastlín sa nesmú vytrhávať.
Droga obsahuje 6 % trieslovín, 0,02-0,7 % rozpustnej kyseliny kremičitej, horčinu, flobaf ény a iné.
Má odhlieňovacie účinky. Vo farmácii sa používa na prípravu galeník alebo špeciálnych prípravkov.
V ľudovej liečbe sa droga používa proti tuberkulóze.

konopnica žltkastobiela

Srdcovnik obyčajný

Napísané , autor:
Odpovedať

Srdcovnik obyčajný
Leonurus cardiaca L.
Srdcovník obyčajný je mohutná, až vyše 1 m vysoká, drapľavá bylina s charakteristickými listami, ktoré sú vpodstate srdcovité, ale hlbokostrihané na 3-6 končistých segmentov. Drobné kvety sedia v pazuchách listov papraslenoch.
Majú zúbkatý kalich, páperistú, ružovú, dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
Plody sú štyri tvrdky.
Srdcovník rastie hojne na pustých miestach, v priekopách, kroví, pri cestách a kvitne v letných mesiacoch. Je to trváca rastlina.
Zbiera sa vňať (Herba leonuri), a to tak, že sa kosí len horná polovica rastliny. Byľ nepríjemne zapácha a má horkú chuť.
Obsahuje mnoho horčiny, najmä leonurínu, alkaloid leonukardín, kyselinu jablčnú, citrónovú, vínnu, fosforečnú, ktoré sú viazané ako draselné a vápenaté soli, ďalej živicu, 5-7 % trieslovín, stopy silice a iné.
Droga má typický upokojujúci účinok na srdce, na nervy, aj na tráviaci proces.
Srdcovník je stará liečivá rastlina, ktorá sa používa v ľudovej liečbe pri srdcových chorobách. Vyskúšala sa na zvieratách a robili sa aj klinické pokusy.
Posledné klinické skúšky poukazujú na širokú indikačnú oblasť pri poruchách myokardu, pri angina pectoris, kardioskleróze a pri dekompenzovaných srdcových chybách.

srdcovník obyčajný