Archívy autora: jofwkeo

Slamiha piesočná

Napísané , autor:
Odpovedať

Slamiha piesočná
Gnaphalium arenarium L.,
Slamiha piesočná je drobná, trváca bylina, vyháňajúca z podzemku obyčajne niekoľko jednoduchých, až na konci chocholíkov rozkonárených osí, na ktorých sú drobné, úzke belavo plstnaté listy.
Ozdobné kvetné úbory, podopreté zlatolesklým zákrovom, ktoré zakončujú rozkonárené osi, majú na bezplevnom lôžku početné oranžovožité kvietky.
Plody sú páperisté nažky.
Slamiha kvitne v letných mesiacoch.
Rastie na piesočnatých, nevápenných pôdach, v suchých piesočnatých bôroch a na okrajoch lesov.
Zbiera sa celé chocholíkovité súk vetie — kvet (Flos stoechados citrinae). Odrezáva sa pred úplným rozkvitnutím, viaže sa do zväzočkov a suší sa v prievane. Droga musí zachovať úhľadnú, citrónovožltú farbu.
Obsahuje horčinu, triesloviny a trocha silice.
Má korenistú chut i vôňu.
Droga je dobrým močopudným a žlčopudným prostriedkom.
Vo farmácii sa používa na prípravu liečivých čajov.
V ľudovej liečbe sa droga používa okrem toho aj ako prostriedok proti cudzopasným červom.

slamiha piesočná

Plešivec dvojdomý

Napísané , autor:
Odpovedať

Plešivec dvojdomý
Gnaphalium dioicum L.,
Plešivec dvojdomý je drobná, trváca bylina. Z podzemku vyrastajú priame, 8-15 cm vysoké, jednoduché, plstnaté osi, na ktorých sú jednak drobné, prízemné, piestovité listy, jednak na spodnej strane belavo plstnaté, kopijovité osové listy.
Kvetné úbory sú nakopené do chocholíkov, podopretých zákrovom. Kvietky sú dvojdomé: na niektorých rastlinkách iba červené piestikové, na iných len biele prašníkové.
Plody sú nažky. Čas kvitnutia je máj a jún.
Plešivec dvojdomý rastie všeobecne na nevápenných, suchých, slnečných brehoch, medziach, lúkach a lesných rúbaniskách.
Zbierajú sa kvetné úbory (Flos pedis cati), a to osobitne červené piestikové a osobitne biele prašníkové, pričom červené sú hľadanejšie. Sušia sa v tieni a v prievane.
Droga má charakteristickú vôňu a horkú chuť.
Obsahuje živicu, triesloviny, éterický olej, horčiny, fytosterín a iné.
Dnes sa používa v ľudovej liečbe pri chorobách dýchacich ciest a pri črevných kataroch.

plešivec dvojdomý

Králik ružový

Napísané , autor:
Odpovedať

Králik ružový
Chrysanthemurn. roseum W e b., Pyrethrum carneum B i e b.
Králik ružový je trváca bylina s jednoduchou alebo málo rozkonárenou osou, na ktorej sú nepárno perovito zložené listy, s kopijovitými, pílkovitými lístkami. Ohľadné kvetné úbory zakončujú jednotlivé osi.
Konáre majú v strede žlté rúrkovité kvietky a na obvode jazykovité, lúčovité, ružovočervené kvety. Plody sú nažky.
Čas kvitnutia je jún až august.
Králik ružový pochádza z Kaukazu a Perzie. U nás sa často pestuje ako ozdoba v záhradkách a pre farmaceutickú potrebu v poľnej kultúre spolu s príbuznými a rovnako účinnými druhmi, ako je napr. králik cinerariolistý (Chrysanthemum cinerariaefoliurn Vis.).
Rozmnožuje sa semenami, ktoré si zaobstaráme v záhradke zo zrelých úborov, a v parenisku alebo na zvláštnom záhončeku si predpestujeme priesady. Zosilnené a otužilé priesady sadíme v lete na vybrané a pripravené miesto.
V druhom roku prinesú prvé kvety a vydržia na poli niekoľko rokov.
Z kultúry zbierame kvetné úbory (Flos chrysanthemi rosei), ktoré trháme bez stopiek a v tenkých vrstvách ich rýchlo v prievane usušíme.
Účinnými látkami drogy sú štyri estery: pyretín I, cinerín I, pyretrín II a cinerín II, ďalej silica, saponín a živica.
Prášok drogy (Pulvis insectorum) je veľmi insekticídny, t. j. hubí hmyz. Teplokrvným živočíchom neškodí. Používa sa proti črevným parazitom, ako aj proti vonkajším parazitom ľudí i zvierat.
Vo farmácii sa droga používa na izoláciu pyretrínu a na prípravu extraktov a práškov.

králik ružový

Palina obyčajná

Napísané , autor:
Odpovedať

Palina obyčajná
Arternisia vulgaris L.
Palina obyčajná je trváca bylina s priamou, vyše 1 m vysokou, niekedy čiastočne poliehavou, bohato rozkonárenou, v spodnej časti červenkastou osou a s jednoducho perovito dielnymi listami, ktorých segmenty sú kopijovité a ostropílkovité. Na báze listových stopiek sú ušká.
Charakteristickou vlastnostou listov paliny obyčajnej je farba: na vrchnej strane sú špinavo zelené, na spodnej strane sú striebristo belavo plstnaté.
Kvetné úbory, zoskupené do bohatých, hustých metlín, sú drobučké, červenkasté, podopreté zákrovom a majú, ako ostatné astrovité rastliny, na bezplevnom lôžku v strede rúrkovité, obojpohlavné kvietky, na obvode však piestikové kvietky, bez jazykov.
Plody sú nažky. Kvitne až v auguste a v septembri.
Palina obyčajná je všade rozšírená, na pustých, neobrábaných miestach, na rumoviskách, pri plotoch, v priekopách, na brehoch a pri cestách.
Zbiera sa vňať (Ilerba artemisiae), ktorá sa pred rozkvitnutím odrezáva v hornej, nedrevnatej časti a vo zväzočkoch sa usuší.
Droga obsahuje trocha silice, horčinu, trieslovinu a i. Má horkastú chuť.
Podporuje a uľahčuje trávenie.
Niekedy sa požaduje aj koreň (Radix artemisiae), ktorý má to isté zloženie aj účinnosť.
Kedysi sa pripisovala koreňu paliny obyčajnej kúzelná moc („černobyľ“).
Niekde sa byľ používa aj ako korenie.

palina obyčajná

Palina dračia

Napísané , autor:
Odpovedať

Palina dračia
Artemisia dracunculus L.
Palina dračia je trváca, vyše 1 m vysoká, rozkonárená bylina. Listy má jednoduché, čiarkovité, celistvo okrajové. Kvetné úbory sú drobučké, guľovité, belavo žltkasté.
Plody sú nažky. Čas kvitnutia rastliny je júl až september.
Palina dračía pochádza z južnej Európy a zo západnej Azie. U nás sa pestuje podľa potreby. Rozmnožuje sa najvhodnejšie delením starých trsov. Ak použijeme semená, predpestujeme si najprv v parenisku priesady, ktoré vysadíme na pripravené pole.
Zbiera sa vňať (Herba dracunculi). Odrezávajú sa vrcholky osí, viažu sa a sušia.
Vňať obsahuje silicu, zloženú najmä z estragolu a felandrénu, dralej triesloviny, horčinu a iné.
Má posilňujúci účinok a podporuje trávenie.
Vo farmácii sa z nej získava silica (Oleum dracun – culi). V priemysle sa byľ paliny dračej používa na pripravu estragónového octu a horčice.

palina dračia

Palina božie drievko

Napísané , autor:
Odpovedať

Palina božie drievko
Artemisia abrotanurn L.
Palina božie drievko je trváci, priamy, rozkonárený, vyše 1 m vysoký poloker s hustými, na nitkovito čiarkovíté segmenty strihanými listami. Kvetné úbory sú drobučké, guľaté, previsnuté, šedopáperisté, zoskupené do úborových metlín.
Plody sú nažky. Kvitne v letných mesiacoch.
Palina božie drievko má zo všetkých druhov palín najprenikavejšiu, avšak príjemnú vôňu.
Vlasťou paliny božieho drievka je južná Európa a Malá Azia. U nás divo nerastie, avšak. pre voňavú, liečivú byľ sa hojne pestuje v záhradkách a niekde aj v poľnej kultúre. Najvhodnejší a najrýchlejší spôsob pestovania je delenie starých trsov.
Ak chceme založiť novú kultúru zo semien, necháme ich vyklíčiť v parenisku a vypestované priesady riedko vysadíme na pripravené pole.
Zbiera sa vňať (Herba abrotani), ktorá sa odrezáva bez drevnatej spodnej časti a prudko sa suší.
Droga obsahuje voňavú silicu, horčinu, triesloviny a alkaloid abrotín. Má povzbudzujúci účinok na trávenie a pôsobí proti cudzopasným hlístam.
Kedysi sa paline božiemu drievku pripisovala veľká liečivá moc („božie drievko“).
Palina božie drievko sa používa aj v likérnictve pri výrobe vermútových vín.

palina božie drievko

Rumanček diskovitý

Napísané , autor:
Odpovedať

Rumanček diskovitý
Matricaria discoidea DC.
Rumanček diskovitý je tiež jednoročná bylina s hrubou, čiastočne poliehavou osou, nápadne husto porastenou dvojito až trojito perovito strihanými listami a čiarkovitými, kopijovitými segmentmi.
Na kužeľovitom, dutom, bezplevnom lôžku sú iba žlto zelenkasté, štvorcípe, rúrkovité kvietky, kým jazykovité obvodové kvety chýbajú. Tým sa podstatne líši od rumančeka pravého.
Kvitne v ten istý čas ako rumanček pravý. Plody sú bezpáperisté nažky.
Pôvod tohto druhu rumančeka je zaujímavý tým, že jeho pôvodnou vlasťou je severná Amerika a východná Azia, odkiaľ sa dostal pred sto rokmi, asi cez botanické záhrady do Európy, kde sa mimoriadne rozšíril.
U nás rastie teraz všeobecne na dvoroch, na okrajoch ciest, na železničných násypoch a pod.
Vonia rovnako príjemne a prenikavo ako rumanček pravý.
Zbierajú sa opäť kvetné úbory (Flos rnatricariae discoideae). Obsahuje tie isté látky ako rumanček pravý, má však menej silice a nemá protizápalový účinok.
U nás sa nesmie primiešavať alebo zamienať s rumančekom pravým. Zbiera sa len pre súkromnú potrebu alebo pre ľudovú liečbu.

rumanček diskovitý

Arnika horská

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Astrovité    Asteraceae
Arnika horská
Arnica montana L.
Arnika horská je trváca, 30-40 cm vysoká bylina s prízemnou ružicou podlhovasto vajcovitých, celistvo okrajových, tučných listov. Z ružice vyrastá priama, žľaznato chlpatá os s niekoľkými pármi protistojných, kopijovitých listov.
Os je zakončená jedným úhľadným, veľkým, oranžovožltým, voňavým kvetným úborom, nazývaným u astrovitých často jednoducho „kvet“, hoci to je súkvetie. Úbor je naspodku podopretý dvojradovým zákrovom, zloženým z listeňov, a v strednom, bezplevnom lôžku je asi sto obojpohlavných, rúrkovitých kvetov, kým na obvode je asi 20 piestikových, jazykovitých kvietkov.
Plody sú páperisté nažky.
Arnika kvitne od júna do augusta. Rastie na horských, lesných lúkach a v podhorských lesoch. Na Slovensku chýba. Je čiastočne chránenou rastlinou, t. j. nesmie sa vyrypovať s koreňmi bez povolenia. Možno ju pestovať v polokultúrach.
Zbiera sa kvet (úbor, Flos arnicae), koreň (Radix arnicae) a zriedka aj 1ist (Folium arnicae). Kvet sa zbiera v čase plného rozkvetu, obyčajne v júli, a to bez zákrovu a bez lôžka, iba jazykovité a rúrkovité kvietky, koreň v jeseni a list pred rozkvitnutím.
Všetky časti sa rýchlo a opatrne sušia, pričom dbáme, aby najmä kvety nestratili svoju pôvodnú, oranžovožltú farbu. Droga obsahuje silicu, horký arnicín, triesloviny, žlté farbivo a i. Má protizápalový účinok a podporuje hojenie rán.
Kedysi sa arnika považovala za účinný liek proti najrôznejším chorobám dýchacích a tráviacich ústrojov. Vo väčších dávkach však spôsobuje otravu.

arnika horská

Lobelka nadutá

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď:Lobelkovité — Lobeliaceae
Lobelka nadutá
Lobelia inflata L.
Lobelka nadutá je jedovatá, jednoročná, až 40 cm vysoká bylina; má chlpatú, hranatú os s podlhovasto vajcovitými a tupo pílkovitými listami. Úhľadné modré kvety sú zoskupené do riedkych strapcov; majú päťzubý kalich, modrú, zriedka belavú, päťcípu, dvojpyskovitú korunu a päť tyčiniek.
Kvitne v júli. Plod je dvojpuzdrová tobolka.
Lobelka nadutá pochádza z Ameriky a dlho sa k nám dovážala ako dôležitá liečivá rastlina. Ukázalo sa však, že dobre znáša naše podnebie a začala sa aj u nás pestovať. Rozmnožuje sa semenami, ktoré necháme hneď na jar vyklíčiť v parenisku a zosilnené priesady sadíme na pripravené pole.
Zbiera sa vňať (Herba lobeliae). Odrezáva sa vtedy, keď tobolky dozrejú a začnú usychat a rýchlo sa suší.
Chémia lobelových alkaloidov je obsiahla. Doteraz sa izolovalo 13 alkaloidov, z ktorých najhlavnejšie sú: lobelín, lobelanín, lobelanidín, lelobanidín, lobinín a lobinanidín.
Droga pôsobí proti ochrnutiu dýchacích centier pri otravách, proti astme, kŕčom a i. Používa sa aj na odhlieňovanie. Avšak ako jedovatá patrí len do rúk lekára!
Vo farmácii sa pripravujú z tejto jedovatej drogy rôzne galeniká, ako cigarety, extrakty, prášky, tinktúry (Tinctura lobeliae).

lobelka nadutá

Posed biely

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Tekvicovité    Cucurbitaceae
Posed biely
Bryonia alba L.
Posed biely je trváca bylina s bielym hrubým koreňom a otáčavou, hrubou a drsnou osou, ktorá dosahuje dĺžku až 5 m. Drsné listy sú v podstate srdcovité, avšak čepeľ je hlboko chobotovite rozoklaná na pät zúbkatých, končistých laIokov.
Oproti listom vyrastajú úponky, ktorými sa os ovíja okolo každej prekážky.
Z pazúch listov vyrastajú stopkaté, riedke súkvetia jednodomých, žItkasto zelených kvetov, ktoré majú päťzubý kalich a pätcípu korunu. Samčie kvety majú päť tyčiniek zrastených v tri zväzočky.
Plody sú čierne bobule, veľké ako hrach.
Posed kvitne v letných mesiacoch.
Rastie v kroviskách a pri plotoch.
Zbiera sa koreň (Radix bryoniae albae). Hlavný koreň sa vykopáva v jeseni, očistí sa, nakrája na lístočky a na povrázkoch sa usuší.
Koreň má horkú chut a vonia ako čerstvý chlieb. Obsahuje živicu bryorezín, glykozid bryonín, alkohol bryonol a iné.
Má prudko preháňajúce a močopudné účinky a vyvoláva aj vracanie.
Tieto účinky poznali už starovekí lekári.

posed biely