Kosatec nemecký
Iris germanica
Kosatec nemecký je trváca, až 1 m vysoká bylina, ktorá má v zemi hrubý, biely, dužinatý podzemok, z ktorého vyháňa známe mečovité listy a kvetonosné rozkonárené osi. Ozdobné, veľké, fialovomodré, nevoňavé kvety, vyrastajúce z pazúch pošvovitých listeriov, sú trojpočetné.
Majú pravidelné okvetie, zložené zo šiestich lístkov, z ktorých tri vonkajšie sú dole sklonené, tri vnútorné stoja priamo. Vonkajšie okvetné listy majú naspodku vrchnej strany rad žltých chlpkov. Tyčinky sú tri, ukryté pod luperiovitými ramenami čnelky.
Plod je veľká trojpuzdrová tobolka.
Čas kvitnutia je v máji a v júni.
Kosatec nemecký rastie divo v južnej a západnej Európe na kamenistých stráňach. U nás sa často pestuje ako ozdoba spolu s kosatcom florentským (Iris florentina) a kosatcom bledým (Iris pallida).
Kosatec florentský má biele alebo modrasté, voňavé okvetie, kosatec bledý má okvetie bledofialové a voňavé.
Kosatec sa rozmnožuje vegetatívne pomocou podzemkových častí, ktoré sadíme na jar alebo v lete.
U všetkých menovaných druhov kosatcov sa zbiera ich podzemok (Radix iridis), nazývaný všeobecne „fialkový koreň“, ktorý sa vyhrabáva z 3-4 ročných rastlín, odstránia sa korienky, umyje sa, olúpe a usuší. Podzemky sa najlepšie sušia v prievane navlečené na povrázkoch.
Nová kultúra sa zakladá vhodnými kúskami podzemkov.
Koreň obsahuje silicu, glykozid iridín, sliz, mastný olej, živicu a i. Príjemnú vôňu fialkového koreňa spôsobuje ketón iron, nachádzajúci sa v silici.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník, najmä práškov na zásypy, zubných práškov, náplastí a i. a na získavanie silice (oleum iridis).
Droga má odhlieňovacie, slizové účinky a zlepšuje chuť rôznych prípravkov. Používa sa aj v kozmetike. Droga sa dováža.

kosatec nemecký

Kokorík mnohokvetý
Polygonatum multiflorum
Kokorík mnohokvetý spolu s kokoríkom voňavým sú najbližšie príbuzné druhy konvalinke. Je tiež trváci, lebo má v zemi belavý, zdurený podzemok, ktorý má jazvy po osiach z predchádzajúcich rokov. Z podzemku vyrastá oblá, bohato olistená, 3-4 dm vysoká, kvetonosná os.
Osi sú vždy mierne oblúkovito prehnuté. Listy sú vajcovité, striedavé, postavené do dvoch radov.
Kvety vyrastajú vždy po niekoľkých na kratučkých stopkách z pazúch listov a majú biele, nevoňavé, rúrkovité šesťzubé okvetie a šesť tyčiniek. Plod je jedovatá bobuľa, ktorá sa po dozretí sfarbí do čiernomodra.
Kokorík kvitne v máji a júni.
Rastie hojne v listnatých lesoch a na kamenistých stráňach. Kedysi sa zbieral podzemok (Radix polygonati, Radix sigilli Salomonis). Obsahuje pravdepodobne tie isté glykozidy ako konvalinka, teda konvalatoxín a konvalamarín. Droga dráždi na vracanie a má aj močopudný účinok.
Jej odvar sa kedysi používal ako prostriedok proti vyrážkam na tvári.
Medicína sa zaujima o kokorík najmä po toxikologickej stránke, lebo v literatúre sú zaznamenané otravy detí jeho bobuľami.
O príbuznom a veľmi podobnom kokoríku voňavom (Polygonatum odoratum Druce) platí to isté.

Kýchavica biela
Veratrum album L.
Kýchavica biela je trváca, vyše 1 m vysoká, jedovatá bylina, vyháňajúca z valcovitého podzemku mohutné, elipsovité, celistvo okrajové, objímavé, oblúkovito žilkované listy. Čím vyššie na osi, tým sú listy užšie kopijovité a sediace.
Ozdobné žltkasté až zelenkasté, trojpočetné kvety sú zoskupené do zloženého strapca. Majú šesť hviezdicovito rozložených kvetných lupienkov, šesť tyčiniek a plod — trojpuzdrovú tobolku. Kvitne v júli a v auguste.
Kýchavica biela rastie na vlhkých horských lúkach. V slovenských horách je dost rozšírená subspecia kýchavica biela Lobelova (Veratrum alburn subsp. lobelianum R c h b.), v Čechách je v pohraničných horách vzácna. Patrí medzi chránené rastliny.
Umelé kultúry by boli vítané, lebo drogu musíme dovážať.
Najpohodlnejšie sa pestuje delením starých trsov: kusy podzemku sa jednoducho vkladajú na mokrých lúkach do dier. Vykopávat sa môžu až v treťom alebo vo štvrtom roku.
Zbiera sa podzemok (Radix veratri albi), ktorý sa v jeseni vykopáva, umyje, rozreže a usuší.
Droga obsahuje niekoľko skupín jedovatých alkaloidov, z ktorých je hlavný protoveratrín, jervín a i. Ďalej obsahuje živicu, horčinu, organické kyseliny a i. Má insekticídne účinky; t. j. hubí hmyz, vyvoláva vracanie, vzpružuje a podporuje trávenie. Prášok z koreňov dráždi na kýchanie.
Dnes sa zistilo, že niektoré veratrové alkaloidy znižujú krvný tlak a môžu byt účinným liekom pri hypertenzii, samozrejme, ale len v rukách lekára.

kýchavica biela

Krasovlas bezbyľový
Carlina acaulis L.
Krasovlas bezbyľový je známa bylina kamenistých, suchých pahorkov, medzí, strání a vysušených lesných pasienkov, ktorej belavé terče ojedinelých, veľkých, kvetných úborov na bodliakovitej podložke prízemných listov sú zďaleka nápadné.
Rastlina vyháňa z hrubého podzemku prízemnú ružicu ostnatých, perovito laločnatých, zvinutých listov a zo stredu ružice veľký, až 10 cm široký, plochý úbor belavých kvietkov.
Obory sú podopreté zákrovom, ktorého vnútorné listene sú biele a vytvárajú okolo kvetného úboru úhľadný veniec, zatvárajúci sa pred dažďom a nočným chladom. Drobné kvietky sú obojpohlavné a majú žltkasté koruny. Plody sú páperisté nažky.
Krasovlas kvitne v letných mesiacoch.
Zbiera sa koreň (Radix carlinae), ktorý spolu s dužnatým lôžkom vytvára dosť hrubý, mäsitý terč horkosladkej, aromatickej, mandľovej chuti. Tento sa na vidieku zo zákrovu uvoľňuje a s obľubou požíva.
Korene sa vyrypujú v jeseni a sušia sa.
Droga obsahuje triesloviny, živicu, inulín a 2 % éterického oleja, ktorý sa aj priemyselne získava.
Droga má močopudné, potopudné a preháňajúce účinky.
Kedysi bola droga oficinálnym liečivom a najmä vo zverolekárstve sa pripravoval z koreňa preháňavý prášok pre kone (pulvis equorurn).

krasovlas bezbyľový