Jablčnik obyčajný
Marrubium vulgare L.
Jablčník obyčajný je ďalšia trváca, teplomilná, hluchavkovitá bylina; dosahuje výšku 30-40 cm. Os je belavo plstnatá, štvorhranná a dutá. Listy sú vajcovité, tiež husto plstnaté, vrúbkované.
Drobné biele kvety sú nakopené do papraslenov v pazuchách listov a majú belavoplstnatý, desatzubý kalich, bielu dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú štyri tvrdky.
Jablčník rastie u nás v teplých, južnejších, suchých, vápenných polohách, pri cestách, na stráňach, na rumoviskách, na priedomiach a v lesoch. Kvitne v letných mesiacoch.
Niekde sa jablčník pestuje zo semien alebo delením starých trsov.
Zbiera sa vňat (Herba marrubii albi), ktorá rozdrvená má príjemnú jablčnú vôňu a horkú chut. Obsahuje 7 % trieslovín, silicu, horčinu, marubiín a i. Má odhlieňovacie, žlčopudné, zvieravé účinky. Používa sa pri hnačke.
Je to stará liečivá rastlina, ktorá sa používa v ľudovej liečbe proti najrôznejším chorobám, najmä proti astme, chronickým katarom dýchacích a tráviacich ústrojov a pri žľčníkových tažkostiach. Droga sa tiež odporúčala ako prostriedok upokojujúci nervy.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú niektoré galenické preparáty.
Archívy autora: jofwkeo
Balota čierna
Balota čierna
Ballota nigra L.
Balota čierna vyháňa z hrubého podzemku až 1 m vysoké, rozkonárené, šedo huňaté osi, na ktorých sú tiež šedo páperisté, končisto vajcovité, vrúbkovano pílkovité listy.
Kvety stoja v papraslenoch v pazuchách listov a sú podopreté štetinovitými lístencami. Majú päťzubý, páperistý kalich a dvojpyskovitú, ružovú, zriedka bielu, huňatú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
Plody sú tvrdky.
Balota čierna rastie na rumoviskách, v priekopách a je typickou bylinou okolia ľudských príbytkov ako obťažná burina. Kvitne celé leto.
Zbiera sa vňať (Herba ballotae). Obsahuje triesloviny, silicu, horčinu a iné.
Rozdrvené listy odporne zapáchajú a majú horkú chut. účinkuje na nervový systém. Ľudová liečba odporúčala obklady baloty proti podagre a čaj proti hystérii.
Balota sa môže stať húževnatou a obávanou burinou, keď sa s kompostom prenesie na veľké pole. Často sa tak rozmnoží, že zatlačí aj kultúrne rastliny.
Zádušník brečtanovitý
Zádušník brečtanovitý
ľudove oponec
Glechoma hederacea L.
Zádušník brečtanovitý je trváca, poliehavá a zakoreňujúca, až pol metra dlhá bylina. Z plazivej osi vyrastajú vystúpavé konáre, ktoré majú dole obličkovité, vyššie na konárikoch okrúhlosrdcovité, hrubovrúbkované listy.
Kvety, zoskupené po niekoľkých, sedia v pazuchách listov. Majú pätzubý kalich, fialovú, zriedka belavú, pyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
Kvitne od jari do leta a rastie všade medzi plotmi, v kroví a na suchých medziach.
Zbiera sa vňať (Herba glechomae), a to v čase plného rozkvetu. Obsahuje triesloviny, silicu, horčinu, živicu a Rozdrvené listy majú príjemnú, aromatickú vôňu.
Droga má odhlieňujúci a posilňujúci účinok.
Zádušník je stará ľudová liečivá rastlina, ktorá sa používala v ľudovej liečbe ako čaj, pri rozličných ťažkostiach, najmä pri kataroch priedušiek a tráviacich ústrojov.
Zádušníková vňať sa používa aj ako korenie.
Kedysi bola zádušníková vňať oficinálna pod menom Herba hederae terrestris a v niektorých cudzích liekopisoch je oficinálna doteraz.
Hluchavka biela
Hluchavka biela
Lamium album L.
Hluchavka biela je trváca, asi 30 cm vysoká bylina s nerozkonárenou osou a so srdcovito vajcovitými, končistými, hrubo pílkovitými listami. Biele až žltkasté kvety tvoria paprasleny a majú pätzubý kalich, dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú tvrdky.
Čas kvitnutia je od jari do jesene.
Hluchavka biela rastie všade pri plotoch, pri múroch, na rumoviskách, pri cestách a v kroviskách, pri okrajoch lesov.
Zbierajú sa belostné kvety (Flos lamii), a to iba biele koruny bez kalicha. Sušia sa rýchlo, aby nestratili svoju pôvodnú farbu.
Obsahujú sliz, triesloviny, silice a i. Majú príjemnú medovú vôňu a horkastú chuť.
Droga má odhlieňovací a nervy posilňujúci účinok.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú rôzne galenické prípravky (liečivé čaje, tinktúry).
V ľudovej liečbe sa droga oddávna používala proti krčným a prsným bolestiam a proti kolike a úplavici.
Ľud nazýva bylinu „hluchá žihlava“, pretože kým nekvitne, podobá sa žihľave. Odtiaľ pochádza i odborný názov — hluchavka.
Kvety hluchavky bielej sú hľadané a vykupujú sa.
Betonika lekárska
Betonika lekárska
Betonica officinalis L.
Betonika lekárska vyháňa z podzemku priamu, nerozkonárenú, až pol metra vysokú os, ktorá je v hornej polovici bezlistá, v dolnej polovici však má protistojné, podlhovasto srdcovité, vrúbkované listy. Z podzemku spolu s osou vyrastajú prízemné, dlhostopkaté listy, toho istého tvaru.
Podľa tohto charakteristického olistenia sa betonika pozná najlepšie.
Kvety sú zoskupené do papraslenov a zakončujú os v podobe hlávkovitého klasu.
Betonika kvitne od júna do augusta a rastie hojne na suchých trávnikoch, v riedkych lesoch a na krovinatých stráňach.
Zbiera sa vňať (Herba betonicae), ktorá sa v čase kvitnutia celá kosí a potom sa suší. Obsahuje triesloviny, horčiny, alkaloidy betonicín a stachydrín, ďalej cholín a betaín a stopy éterického oleja.
Droga má odhlieňovacie a protiastmatické účinky.
Betonika bola v stredoveku veľmi známa rastlina, takže v Taliansku vzniklo i príslovie „Venda la tonica e compra la betonica“ (predaj kabát a kúp si betoniku). Plínius vysvetľuje, že rastlina sa pôvodne menovala vettonica, pretože jej veľkú liečivú hodnotu prví poznali Vettonovia, ktorí bývali na úpätí Pyrenejí.
V ľudovej liečbe sa betonika používala proti astme, proti kataru tráviacich ústrojov a na upokojenie nervov.
Pamajorán obyčajný
Pamajorán obyčajný
Origanum vulgare L.
Pamajorán obyčajný je trváca, až pol metra vysoká bylina, ktorá vyháňa z podzemku červenkasté, páperisté osi s protistojacimi, vajcovitými, celistvo okrajovými listami.
Drobné nachové kvety vyrastajú z pazúch vajcovitých, nachovo sfarbených listeňov a tvoria bohaté strapce. Majú pätzubý, rúrkovitý kalich, dvojpyskovitú, nachovú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú štyri tvrdky. Kvitne v júni a v auguste, Má príjemnú korenistú vôňu.
Rastie na okrajoch lesov, najmä listnatých, na lesných cestách a na krovinatých stráňach. Niekde sa pestuje, a to zo semien alebo delením starých trsov.
Zbiera sa vňať (Herba majoranae), ktorá sa odrezáva, viaže do zväzočkov a rýchlo usuší. Obsahuje až 1 % silice, triesloviny, horčinu a i. V silici je až 50 % tymolu.
Droga má odhlieňovacie účinky a podporuje trávenie. Vo farmácii sa z drogy pripravujú galeniká a získava sa silica (Oleum origani vulgaris).
V ľudovej liečbe sa droga používala proti boleniu hlavy a pri kataroch dýchacích ciest. Niekde sa vňať pamajoránu upotrebuje aj ako korenie namiesto príbuzného pravého majoránu.
Yzop lekársky
Yzop lekársky
Hyssopus officinalis L.
Yzop lekársky je ďalšia hluchavkovitá čiže pyskovitá rastlina. Je to drobný poloker, vysoký asi 50 cm, rozkonárený, s protistojnými, čiarkovito kopijovitými, celistvo okrajovými, tuhými, na okrajoch zvinutými listami.
Kvety sedia v pazuchách horných listov, nakopené v praslenoch a vytvárajú jednostranný strapec. Majú päťzubý kalich, modrú, zriedkavo ružovú alebo bielu dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plod tvoria štyri tvrdky. Yzop kvitne až v auguste a v septembri.
Vlasťou yzopu je južná Európa. U nás sa hojne pestuje v záhradkách a v poľných kultúrach ako liečivá, ozdobná a voňavá koreninová bylina. Pestuje sa zo semien alebo priamym výsevom, alebo predpestovaním priesad v pareniskách.
Novú kultúru možno založiť aj delením starých trsov.
Zbiera sa vňať (Herba hyssopi). Kvitnúce byliny sa až dvakrát za sezónu odrezávajú a sušia.
Droga obsahuje asi 0,5 % silice, ďalej triesloviny, glykozidy, diosmín a hyzopín, živicu, gumu a i. V silici je asi 50 % pinokamfénu, pinén, seskviterpén a i. Je prostriedkom proti poteniu.
Vo farmácii sa pripravujú galeniká (odvary, extrakty, čaje) a získava sa silica (Oleum hyssopi).
Yzop je príjemným korením do omáčok a polievok a môže sa tiež pripraviť ako šalát. Používa sa aj v likérnickom priemysle.
Materina dúška obyčajná
Materina dúška obyčajná — Dymián
Thymus vulgaris L.
Materina dúška obyčajná je malý, trváci, voňavý, rozkonárený kríček s vystúpavými konármi a s drobnými, končisto elipsovitými, sediacimi, na okrajoch zvinutými listami.
V pazuchách listov vyrastajú vidlicovité zhluky nachových kvetov, ktoré majú dvojpyskový, päťzubý kalich, dvojpyskovitú škľabivú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú tvrdky. Materina dúška obyčajne kvitne v máji a v júni.
Patrí k juhoeurópskej kvetene, pestuje sa však ako obľúbená liečivá a koreninová kuchynská bylina vo všetkých krajinách, aj u nás.
Rozmnožuje sa semenami, z ktorých si alebo vypestujeme na jar v parenisku priesady, ktoré po otužení vysadíme na pripravené miesto, alebo sa v máji vyseje semeno priamo do pôdy.
Zbiera sa vňať (Herba thyrni), ktorá sa krátko pred rozkvitnutím kosákom pokosí a vo viazaničkách sa rýchlo usuší. Obsahuje 2 % silice, horčinu, živicu, triesloviny, saponín a i. Hlavnou zložkou silice je tymol v množstve 20-40 %, ďalej karvakrol, cymol, borneol, linalol, pinén a i .
Tymol je vzácna, vysoko baktericídna, a teda dezinfekčná látka, podobne ako mentol.
Droga rozpúšťa hlieny. Preto sa v ľudovej liečbe droga poúžíva ako kloktadlo proti čiernemu kašľu a zápalu priedušiek.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú galeniká (odvary, sirupy, extrakty, liečivé čaje) a získava sa z nej silica (Oleum thymi), ktorá sa pridáva do rôznych prípravkov, ako zubná pasta, ústne vody, dezinfekčné mydlá a iné.
Rozmarín lekársky
Rozmarín lekársky
Rosmarinus officinalis L.
Rozmarín lekársky je vždyzelený, 1-2 m vysoký krík so známymi, prútnatými konármi a s voňavými, úzkymi, čiarkovitými, kožovitými, na okrajoch zvinutými, na vrchnej strane bielo plstnatými listami.
V pazuchách listov sú nakopené do vidlíc bledomodré, pyskovité kvety, ktoré majú iba dve tyčinky.
Plody sú tvrdky. Rozmarín kvitne od júna do augusta.
Patrí k juhoeurópskej kvetene, kde rastie divo. U nás sa pestuje iba v kvetináčoch a v záhradách. Zimu neznáša.
Zbiera sa list (Folium rosmarini, Folium roris marini), ktorý sa zdŕha z odrezaných konárov a suší sa. Pre potreby praxe ho dovážame. List obsahuje až 2 % silice, triesloviny, živicu, horčinu a i. Má ostrú, gáfrovú chuť a silnú aromatickú vôňu.
Droga je účinná proti nadúvaniu, podporuje trávenie a prudko až nebezpečne dráždi pokožku. Neodporúča sa používať drogu na liečenie bez lekárskeho dozoru.
Vo farmácii sa z nej pripravujú vhodné galenické prípravky (nálevy, liečivé čaje, masti, náplaste) a získava sa silica (Oleum rosmarini).
Silica sa používa aj vo voňavkárskom a v kozmetickom priemysle (výroba kolínskej vody atď.). Čerstvé prúty bývajú odpradávna slávnostnou ozdobou svadobčanov.
Levanduľa lekárska
Levanduľa lekárska
Lavandula officinalis Chaix et Kitt.
Levanduľa lekárska je mohutný, vyše pol metra vysoký poloker s priamou osou, na ktorej sú drobné, sediace, čiarkovité, celistvo okrajové, na okrajoch zvinuté, šedo plstnaté listy. Voňavé kvety sú zoskupené do riedkych papraslenov, ktoré hore prechádzajú do pretrhovaných klasov.
Kvety majú rúrkovitý, páperistý, fialkastý kalich, modrú, dvojpyskovitú, škľabivú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú tvrdky. Levanduľa kvitne v letných mesiacoch.
Patrí k juhoeurópskej kvetene a rastie na slnečných stráňach západného Stredomoria. U nás sa pestuje v záhradách i na poliach a dobre sa jej darí v chránených slnečných polohách. Na zimu treba kultúry ľahko zakryť.
Množí sa jednak semenami, z ktorých si v pareništi predpestujeme semenáčiky, ktoré po otužení vysadíme na pripravené miesto; jednak odrezkami, ktoré necháme v pareništi zakoreniť a jednak delením starých trsov.
Zbiera sa kvet (Flos lavandulae), a to tak, že sa kvetonosné konáre odrežú, zviažu do viazaničiek, rýchlo usušia a jednotlivé kvety sa z nich zdŕhajú. Zbiera sa aj vňať.
Obsahuje až 30% silice, triesloviny, horčinu a živicu.
Droga má diuretické účinky, pôsobí proti kŕčom a zvyšuje činnosť nervovej sústavy. Dáva sa do posilňujúcich kúpeľov. V ľudovej liečbe sa používala levanduľová silica zriedená alkoholom proti migréne, nervozite a pri rozčúlení.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu rôznych galeník (tinktúra, liečivé čaje, aromatický lieh) a na získavanie silice (Oleum lavandulae).
Voňavá silica sa upotrebuje aj vo voňavkárskom a mydlárskom priemysle.









