Ligurček lekársky

Ligurček lekársky
Levisticum officinale
Libeček lékářský
ľuboček, ľubček, miláček, (vegeta, magi, maga)

Patrí do čeľade mrkvovité. Je trvácna, v druhom až treťom roku mohutná, až dvojmetrová rastlina, vyrastá z hrubého, dlhého dužinatého podzemku s voňavými koreňmi. Ligurček má vzhľad mohutne vyrasteného zeleru. Kvitne bledožltými kvetmi od júna až do augusta.

Ligurček možno pestovať priamym výsevom semena, z predpestovaných priesad alebo vegetatívne – pukmi z odrezkov podzemku.

Pochádza pôvodne z oblastí Iránu a Afganistanu, vyskytuje sa a pestuje po takmer celej Európe a Severnej Amerike.

Vôňa ligurčeka je korenisto-ostrá, pripomína polievkové korenie maggi. Má korenistú a horkastú chuť.

V kuchyni sa pridáva do zemiakovej a hrachovej polievky, k vareným zemiakom, do hovädzích vývarov, fašíriek a omáčok. Používa sa čerstvý aj sušený.

Ako liečivá rastlina pôsobí ligurček proti skleróze, zmierňuje nadúvanie a podporuje zvýšené vylučovanie chloridov. Má močopudné a žlčopudný, karminatívne, zažívacie a odhlieňovacie účinky. Podporuje uvoľňovanie vody z organizmu, zmierňuje zápaly močových ciest i močového mechúra. Používa sa aj pri chorobnom potení vnútorne a zvonku. Získané silice sa využívajú aj v likerníctve.

Kapucínka väčšia

Kapucínka väčšia
Tropaeolum majus
Lichořeřišnice větší
žerucha, lichochožericha

Trváca, ojedinele jednoročná bylina s poliehavou alebo popínavou, niekedy až dva metre dlhou zakoreňujúcou sa stonkou a mnohouholníkovitými listami na dlhých úponkovitých stopkách. Listy majú zelenožlté žilky.
Kvitne od leta do jesene. Plodom je tobolka.

Pochádza z Južnej Ameriky, pestujú ju na celom svete ako okrasnú rastlinu. Najlepšie sa jej darí na slnečnom stanovišti alebo v polotieni. Semená vysádzame jednotlivo asi v dvadsaťcentimetrovej vzdialenosti, rastú na všetkých druhoch dobre priepustných pôd.

Pri kapucínke platí, že čím je chudobnejšia pôda, tým bohatšie sú žiarivé kvety. V nádobách môžu kvety prevísať cez okraj alebo ich môžeme nechať popínať sa na oporu.

V minulosti bola rastlina veľmi obľúbená ako zložka tinktúry proti vypadávaniu vlasov a na podporu ich rastu.

Kapucínka obsahuje isothyokyanát benzylnatý, silicu, draslík, olej a bielkoviny, veľa vitamínu C, posilňuje imunitný systém, najmä pri dlhotrvajúcom kašli, zápale močových ciest.

Droga pôsobí výrazne antibioticky, na stafylokoky, streptokoky, proteus vulgaris, escherichia coli, salmonely i dalšie druhy ., částečně působí příznivě i v oblasti dýchacích cest.

Z celej rastliny spolu so semenami pripravíme šťavu – 20až30 g na deň. Šťava má ostrú chuť, najlepšie je piť ju po jedle ovocnou šťavou. Môžeme si pripraviť aj čaj z dvoch čajových lyžičiek semien, ktoré krátko povaríme..

Poupata a nezralé plody naložené v octe sa používajú ako náhrada pravých kapar, mladé listy a kvety sa pridávajú ako korenie do salátov (má chuť žeruchy), lebo listy aj kvety kapucínky majú ostrú chuť.

Ginkgo dvojlaločné

Ginkgo dvojlaločné
Ginkgo biloba
Jinan dvoulaločný

Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba) je statný dvojdomý opadavý strom, ktorý dorastá až do výšky 40 m zvyčajno s kužeľovitou korunou. Je jediným druhom rodu ginko z monotypickej čeľade ginkovitých. Čeľaď prislúcha do fylogeneticky veľmi prastarého rádu ginkotvaré, ktorý len túto jedinú čeľaď. Ginko dvojlaločné je tiež národným stromom Číny, kde sa prirodzene nachádza na malom území pohoria Tianmu Shan. Všade inde sa len pestuje. Ginko je najznámejšia živá fosília, pretože fosílne nálezy jemu príbuzných druhov pochádza už z počiatku druhohôr (teda z “doby dinosaurov”).

Ginko na prvý pohľad vyzerá ako listnatý strom, ale patrí do triedy ihličnanov, lebo jeho klinovité ploché listy s vejárovitou žilnatinou, rozdelené zárezom na dva laloky, majú fyziologicky bližšie k ihličiu. Jeho zvláštne stopkaté listy vyrastajú vo zväzkoch na silne skrátených vetvičkách. Olistenie je považované za prechodný typ medzi ihličnanmi a listnáčmi.
Je to nahosemenná rastlina, nemá kvety ani plody, vajíčka nie sú chránené v kvetoch a vyvíjajúce sa semená v plodoch. Je dvojdomý, to znamená, že jeden strom má samčie rozmnožovacie orgány a druhý strom zase samičie.
Samčie kvety rastú na brachyplastoch ako 2-5 jahňady, samičie kvety sú tvorené nahým zeleným vajíčkom vyrastajúcim na stopke a súv etroopelivé asi do vzdialenosti 5 km. Plody majú v priemere 2 až 3 cm sú okrúhle, po dozretí nepríjemne páchnu a po dotyku dráždia kožu. Preto sa v parkoch pestujú prevažne samčie rastliny. Kvitne v marci až máji, plody dozrievajú v októbri až novembri.
Kôra je e hnedosivej až tmavohnedej farby. Jeho borka je sivá, v starobe široko brázditá. Konáre sú takmer vodorovne odstávajúce.

Rastie pomerne pomaly približne 30 cm za rok, nevyhovuje mu trvalý tieň alebo zamokrené pôdy, vyhovujú mu teplejšie stanovište. Je to dlhoveký strom, môže dožiť sa viac ako 1000 rokov, vraj aj 2000. V Japonsku má jeden cca 1200 rokov.
Je odolný proti priemyselným exhalátom, nemá žiadne závažné choroby ani škodcov. V záhradnej architektúre je to bežne používaný okrasný strom; špeciálne využitie má v silne priemyselne znečistenom ovzduší pre svoju odolnosť. Odoláva emisiám oxidu uhličitého aj oxidom síry. V parkoch sa pestujú prevažne samčie rastliny, pretože zrelé semená samičích silne zapáchajú.

Dá sa jednoducho množiť výsevom semien. Alebo odrezkami: z nevyzrelých odrezkov ( cca 15 cm dlhých) odrezaných v júli resp. v auguste a zasadených do pareniska so spodným vyhrievaním, alebo z vyzretých odrezkov (15 až 30 cm) odobratých v decembri do pareniska, kde sa na jar zakorenia . Tiež ho možno množiť štepením na semenáče alebo poplazmi vetiev.

V Číne a Japonsku sa semená používajú v tradičných kuchýniach, semená sa zbavia dužiny, namáčajú v slanej vode, pražia a predávajú na priamu spotrebu alebo sa pridávajú do dezertov. Dužinaté obaly semien obsahujú organické kyseliny, ktoré sú pôvodcom zápachu aj možného podráždenia pokožky, glyceridy, steroly a estery.

V čínskej tradičnej medicíne je používaný po tisíce rokov na liečbu astmy, zažívacích ťažkostí, kašľa, omrzlín a senility.

Ginko dvojlaločné-Ginkgo biloba listy

Široké je jeho farmakologické využitie, zbiera sa jeho list (Folium ginkgo biloba) od jari do začiatku leta. Niekedy sa zbierajú aj zrelé plody. Listy obsahujú flavonoidy, terpenické laktóny, organické kyseliny, fenolické látky, karotenoidná farbivo, sacharidy..

Droga rozširuje cievy, preventívne sa užíva proti náhlym mozgovým príhodám, proti infarktu myokardu i proti poškodeniu buniek vznikajúcom pri degeneratívnych chorobách spojených so starobou.

Ďalej sú ponúkané lieky z ginka dvojlaločného pri poruchách pamäti, opuchoch mozgu, nedokrvenie dolných končatín, pri Alzheimerovej chorobe (ktorej priebeh údajne spomaľuje), pri impotencii spôsobenej zhoršeným prietokom krvi tepnami penisu, pri kochleárnej hluchote (hluchote spôsobenej nedostatočným prietokom krvi ku sluchovým nervom), pri chronickom pískaní v ušiach aj pri chronických závratoch.

Droga sa podáva buď vo forme krátko vareného odvaru, alebo vo forme tinktúry. Vzhľadom k tomu, že v listoch je obsiahnuté pomerne malé množstvo účinných látok, je obvykle lepšie užívať komerčne pripravované výrobky, v ktorých je obsah liečivých látok zvýšený až na 50-násobok oproti prírodnému materiálu.

Obsahuje približne na 60 biologicky aktívnych látok. Medzi najdôležitejšie využiteľné látky patria nasledujúce:

:: Terpentín – bilobalid, ginkgolid
:: Flavonoidy – amentoflavon, bilobetin, sekvoiaflavon, kvercetín, kamferol, ginkgetin
:: Karboxylovej kyseliny – kyselina 6-hydroxykynurenová
:: Vitamíny – kyselina L-askorbová = vitamín C

Echinacea purpurová

Echinacea purpurová
Echinacea purpurea
Třapatovka nachová (třapatka nachová, rudbeckie nachová)
Astrovité(Asteraceae)

Ľudové názvy: divoký kvet prérie, občas Rudbekia

Táto až 1 m vysoká trvalka s priamou drsne chlpatou byľou, s kopijovitými vajcovitými, drsne chlpatými listami, na okraji pílkovitými na žlábkovitej stopke pochádzajúca zo Severnej Ameriky sa v našich záhradách pomerne rýchlo udomácnila nielen pre jej krásu ale aj pre jej liečivé účinky.

Koreň je mnohopočetný zväzitý hnedej farby. Jej nádherné kvety zdobia záhrady od júla až do septembra. Kvetné úbory sú dosť veľké a kvetné lôžka sú kužeľovito vypuknuté s výraznými jazykovitými kvetmi, ktoré sú širšie, stredne dlhé a purpurové. Semená sú čierne sa tvoria na veľkom pichľavom kvetnom lôžku drsnom na dotyk – pripomína šišku borovice  (odtiaľ názov rastliny, echinátus znamená ježovitý alebo ostnatý ako ježko).

Obsahuje estery mastných kyselín, polysacharidy, seskviterpenické alkoholy, dihydroxinardol, silice, triesloviny a ďalšie látky.

V liečitelstve sa používa sa hlavne koreň, ale taktiež kvet alebo list. Koreň sa vykopáva na jeseň z 3 až 4 ročných rastlín, listy sa zbierajú keď rastlina kvitne.

Echinacea je synonymum na zlepšenie obranyschopnosti a odolnosti organizmu a posilnenie imunity.

Posilňuje funkciu imunitného systému, má značné účinky dezinfekčné (pomáha likvidovať mnoho druhov vírusov, baktérií, prvokov i húb), tlmí vnímanie bolesti, pôsobí ako afrodiziakum a predmetom skúmania je aj jej potenciálny protinádorové pôsobenie.

Vnútorne sa užíva najmä v prípadoch, kedy je potrebné zvýšiť obranyschopnosť organizmu, tj napríklad v období chrípok alebo nachladnutie, a na rovnaký účel ju možno použiť aj preventívne. Zvonka sa aplikuje na najrôznejšie poranenia, spáleniny, ekzémy, opary, kŕčové žily, hemoroidy apod odporúčaná býva aj pacientom, ktorí podstupujú liečbu chemoterapiou alebo ožarovaním, lebo dokáže zvýšiť množstvo bielych krviniek, ktoré sú často týmito liečebnými metódami viac či menej likvidované.

Podáva sa zvyčajne vo forme tinktúry (100 g čerstvého koreňa sa maceruje 7 dní v 500 ml 60% etanolu), niekedy aj vo forme odvaru, čo sa ale javí ako menej účinné, pretože sušením sa účinnosť drogy znižuje.
V prevencii sa užíva jedna čajová lyžička tinktúry denne, v čase nákazy možno dávku zvýšiť až na jednu čajovú lyžičku každé 3 hodiny.

Echinacea - farebná varianta ako korkada

Štiav menší

Štiav menší
Rumex acetosella
Šťovík menší (kyselka obecná)

Vytrvalá, dvojdomá, 10 až 40 cm vysoká bylina. Byľ priama alebo vystúpavá, často do červena naakumulované.
Listy čiarkovité, kopijovité, obkopinaté alebo vajcovité, na báze hrálovité alebo strelovité, lalokov niekedy aj viac, stopkaté, často do červena naakumulované.
Kvety jednopohlavné, červené, usporiadané do laty, krovky malé, sotva kryjúce plod, žltohnedé až hnedé.
Kvitne od mája do júla.

Zbiera sa vňať. Používa sa podobne ako šťiav kyslý.

Jednotlivé štiavy sa od seba zle rozoznávajú. Štiav menší je skoro o polovicu menší ako štiav kyslý, kvitnú skoro naraz, kvetenstvo má načervenalé a oveľa redšie.

Zápar z vňate štiavu kučeravého pomáha pri hnačkách s kŕčmi, pri zvracaní, pri napínaní na zvracanie, nakoľko sa ale často nedajú od seba dobre odlíšiť používajú sa aj štiav menší a kyslý.

Naše staré mamy z mladých listov štiavu varili ako zo zeleniny rôzne omáčky a polievky a pridávali do aj do šalátov.

Bazalka pravá

Bazalka pravá
Bazalka vonná (bazalka pravá)
Ocimum basilicum

Jednoročná bylina, 20 – 40 cm vysoká. Stonka obvykle bohato vetvená, hladkoplodá alebo krátko chlpatá, štvorhranná až takmer oblá. Listy protistojné, s dlhými stopkami, čepeľ eliptická až vajcovitá, celokrajná až riedko zubatá.
Kvety v chudobných nepárnych praslenoch, kalich dvojpyský, biely.
Boli vyšľachtené aj kultivary s ružovými alebo červenými kvetmi a listami kučeravými, zelenými až červenofialovými. Kvitne od júna do septembra.

Bazalka obsahuje hlavne silice (až 1,5%), methylchavikol (estragol) a linalol, približne 5% trieslovín, flavonoidy, glykozidy, éterické oleje s eugenolom a ocínom, bazalkový gáfor, tanín, cinoel a iné látky.

Bazalka je známa korenina využíva sa ale nielen v gastronómii ale aj v lekárnictve a voňavkárstve.

Zbiera sa vňať (Herba Basilicata) ešte počas kvitnutia zrezaním asi 10 cm nad zemou tak, aby rastlina mohla dorásť a zber sa môže opakovať viackrát (2x až 3x) ročne. Suší sa v tieni alebo umelo pri teple do 40 °C.

Bazalka zvyšuje žalúdočnú činnosť (znižuje napätie hladkého svalstva tráviaceho traktu a zvyšuje vylučovanie tráviacich štiav), znižuje nadúvanie, podporuje chuť do jedla, uľahčuje odhlieňovaniu, pôsobí protizápalovo a mierne antibioticky.
V ľudovom liečitelstve zvonka používajú šťavu z čerstvej bazalky ako podporný liek pri zápaloch stredného ucha a na ťažko sa hojace rany.
Pretože rastlina upokojuje, býva jej aplikácia vhodná aj pri nespavosti, migréne, mentálnej vyčerpanosti či niektorých formách depresie.
Bazalka tiež podporuje tvorbu materského mlieka a lieči afty v ústnej dutine. Býva vhodná aj pri liečbe močového systému a pri prieduškovej astme.

Je tiež dôležitou súčasťou posilňujúcich aromatických kúpeľov, kedy sa používa samostatne alebo v zmesiach 1x až 2x týždenne. Pri prevencii srdcovej slabosti alebo astmy sa osvedčila inhalácia pár variacej sa bazalky.

Pozor v tehotenstve sa neodporúča konzumovať veľké množstvo bazalky (hlavne v prvom trimestri môže vyvolať potrat).

Mladé listy bazalky sa používajú na prípravu šalátov a sušené listy ako korenie najmä na mäso, ryby, strukoviny, na ochucovanie tvarohu a údenín, ale aj do polievok a omáčok.

Silice získané z bazalky sa užívajú aj pri výrobe voňaviek (príjemne osviežujúca vôňa do citrusova).

Bazalka pravá - Ocimum basilicum - listy

Pór – cesnak pórový

Cesnak pórový – pór pestovaný
Pór zahradní
Allium porrum L.

Pór je zelenina z čeľade amarylkovité. Už v staroveku ho Gréci a Rímania okrem iného považovali za protijed pri otrave alkoholom.

Ide o dvojročnú až vytrvalú (skôr len teoreticky) rastlinu, na báze s valcovitou až guľovitou cibuľou, často s vedľajšími cibuľkami. Stonka je dosť robustná, asi do tretiny až polovice krytá pošvami listov. Listy sú jednoduché, sediace, s listovými pošvami. Čepele sú celokrajné, ploché, mierne žliabkovité, so súbežnou žilnatinou.
Kvety sú obojpohlavné, vo vrcholovom kvetenstve, jedná sa hlávkovito stiahnutý zdanlivý okolík, v skutočnosti to je stiahnuté vrcholičnaté kvetenstvo. Kvetenstvo je podopreté tulcom. V kvetenstve sú často prítomné pacibuľky, ktoré slúžia teoreticky na vegetatívne rozmnožovanie, niekedy je ich viac ako kvetov, inokedy kvetenstvo obsahuje aj vyše päťsto kvetov.
Okvetie sa skladá zo šiestich okvetných lístkov bielej až ružovkastej až purpurovej farby. Tyčiniek je šesť
Plodom je tobolka.

Pór obsahuje väčšie množstvo bielkovín, podobné množstvo tukov, veľa vlákniny, menej sacharidov, ale množstvo vitamínov napríklad: vitamín C (v 100 g póru je 15 mg vit.C), provitamín A, Thiamín, B (B6 a hlavne B1), E, karotén a minerálne látky napr.: vápník, draslík, fosfor, železo, mangán, selén.

Pór povzbuzuje chuť do jedla (vďaka sírnym siliciam), podporuje činnosť tráviacich orgánov, a taktiež podporuje činnosť obličiek. Rovnako ako cesnak, aj pór je mimoriadneje tiež antiseptický (prevencia pred vírusovými ochoreniami) a pomáha chrániť srdce a artérie pred artériosklerózou a vysokým krvným tlakom, znižuje hladinu cholesterolu v krvi.

Má močopudné účinky a prispieva k správnej funkcii obličiek. Vhodný pre ľudí ľuďom trpiacim na dnu a reumatické ochorenia.
Je pomocným prostriedkom pri liečbe anémie tj chudokrvnosti (pre svoj obsah kyseliny listovej a železa zvyšuje tvorbu krviniek, svalov a hojenie rán. Je vhodný pre tehotné pretože okrem obsahu kzs.listovej podporuje proces vývinu a rastu. Je zdrojom fosforu ktorý je dôležitý pre činnosť mozgu.

Čistí krv a črevá od baktérií a kvasiniek, podporuje činnosť tráviacich štiav a činnosť obličiek, proti akné, proti nadúvaniu, pri zápche, črevných kolikách a celkovej detoxikácii organizmu.

V gastronómii sa používa ako zelenina ale aj ako korenina do polievok, omáčok, nakrájaný na pečivo, do šalátov a nátierok, súčasť rybacích polievok a ako prísada pri prípravr rýb a krabov, ale tiež pri varení bravčového a jahňacieho mäsa.

Cesnak pórový (pór) - Allium porrum - spodná časť s koreňom

Cesnak pórový (pór) - Allium porrum

Pažitka – Cesnak pažitkový

Cesnak pažitkový(pažitka) Pažitka pobřežní
Allium schoenoprasum L.

Na rozdiel od iných druhov z rodu cesnak je pažítka mrazuvzdorná trvalka, rastie v bujných trsoch. Má pomerne malé cibuľky v priemere maximálne 0,5cm.Z tých vyrastajú 10 až 30 cm dlhé rúrkovité duté listy. Ich hrúbka je 1,5 – 3,0 mm. Celkový vzrast pažítky ako je výška, hrúbka listov a mohutnosť trsov je uťčená prostredím t,j, kvalitou pôdy.

Cesnak pažítkový - pažítka

Pažítka kvitne druhý až tretí rok po vysadení. Na dutých tenkých byliach sú okolíky s ružovofialovými kvetmi, ktoré rozkvitajú v máji až júli. Kvety sú obojpohlavné. Kvetenstvo je podporované s 2 listenami, ktoré sú vytrvalé, kopijovité a široko vajcovité . Pacibulky v kvetenstve chýbajú. Okvetie pozostáva z 6 okvetných lístkov bledoružových až fialových, zriedka bielych a 6. tyčiniek.
Pažítka kvitne veľmi bohato, a často sa využíva ako dekoratívna rastlina. Nie je náročná na prostredie. Plodom je tobolka dozrieva v auguste a septembri. Rozmnožujeme ju generatívne – semenami, a vegetatívne – delením.

Pažítka obsahuje vysoké množstvo vitamínu C, provitamínu A, vitamínov zo skupiny B (najmä B1 a B2), minerálnych látok, najmä Ca, a éterických olejov obsahujúcich síru (tá je nositeľkou typickej chute pažítky).

Čerstvé listy, biologicky hodnotné korenie, môžeme mať po celý rok.

Štiav kučeravý

Štiav kučeravý
Rumex crispus
Šťovík kadeřavý

Rovnako vysoký ako štiav kyslý tj 30 až 100 cm vysoká trvalka. Byľ priama, často dohneda zafarbená. Prízemné listy sú aj 35 cm dlhé, s dlhými stopkami, podlhovasto kopijovité, na báze klinovité a ako jediné zo štiavov na okraji zvlnené. Horné stonkové listy podobné, ale menšie.
Kvetenstvo len v dolnej časti s listene, krovky okrúhle trojuholníkovité, celokrajné, na báze niekedy srdcovité, mozolek v dĺžke aspoň polovice dĺžky krovky. Kvitne od júna do augusta.

Štiav-Rumex - mladá rastlina

Jednotlivé štiavy sa od seba zle rozoznávajú. Štiav kučeravý je rovnako vysoký ako štiav kyslý, ale má spodné listy kučeravé a kvitne ako posledný, kvetenstvo má zelené a nahustejšie.

Štiav kučeravý bol najmä v minulosti používaný ako liečivá rastlina, jeho podzemok údajne pôsobí laxatívne a jeho plody naopak protihnačkovo. Dodnes sa robieva sa zápar z vňate, ktorý pomáha pri hnačkách s kŕčmi, pri zvracaní, pri napínaní na zvracanie.

Cesnačka lekárska

Cesnačka lekárska
Alliaria petiolata
Česnáček lékařský

Dvojročná alebo krátko trváca rastlina, byľ priama, nevetvená alebo vetvená v kvetenstve, výška 20 až 80, výnimočne 100 cm, hladkoplodá alebo dole odstávajúco srstnatá. Dolné listy dlho stopkaté, obličkovité, vrúbkované, stonkové listy menšie, lysé, trojuholníkovo vajcovité, so srdčitou bázou. Listy po rozmliaždení voňajú cesnakom (odtiaľ názov rastliny). Kvety v jednoduchých alebo vetvených strapcoch, 4 korunné lístky podlhovasto obvajcovité, bielej farby. Kvitne v apríli až júni. Plodom je až 7 cm dlhá šešula.

Zbiera sa vňať v čase kvitnutia, môže sa však užívať aj celá čerstvá rastlina.

Obsahuje allysulfid, sírnatý glykozid rhodanalyl, alliarin, beta karotén, éterický olej, pektín a kyselinu askorbovú.

Droga má dezinfekčné účinky na močové a dýchacie ústrojenstvo, zvonka ju možno užívať na liečbu hnisajúcich zápalov a rán kože, kloktanie či prežúvanie drogy v ústach priaznivo pôsobí pri zápaloch ústnej dutiny a paradentóze, rovnako aplikovaná zmierňuje zápach z úst. Mierne zlepšuje spaľovanie tukov, takže ju možno použiť aj pri chorobách žlčníka a pankreasu. Vo forme klyzmy sa osvedčila pri ulceróznej kolitíde.

V minulosti sa cesnáčka používala ako šalátová zelenina alebo ako korenie do šalátov (chutí trochu horko). Na jar však údajne obsahuje okrem iného značné množstvo vitamínu C.