Repík lekársky    Řepík lékařský, ľudove repiček, konopinec, útrobník
Agrirnonia eupatoria L.
Repík lekársky je trváca, 4-6 cm vysoká bylina, ktorej drsná a chĺpkami porastená os má najmä naspodku nepárno perovité pretrhované listy, ktoré sú podopreté dvoma prílistkami. Ich jednotlivé lístky sú vajcovité, pílkovité a na rube šedoplstnaté.
Os zakončuje riedky klasovitý strapec zlatožltých kvietkov, zložených z čiašky, ktorá nesie na okraji päť kališných lístkov, z piatich sýtožltých korunných lupienkov, z 15 tyčiniek a z piestikov. PIody sú jedna alebo dve nažky zarastené do zaschnutej čiašky.
Repík kvitne od júna do augusta. Rastie na suchých stráňach, na trávnikoch a lesných cestách.
Zbiera sa vňať (Herba agrimoniae), ktorú treba opatrne, najlepšie vo viazaničkách usušiť, aby kvietky neopadali a nestratili svoju peknú farbu.
Droga obsahuje tanín, triesloviny, kyseliny, horčinu. Oblasť jej použitia je veľmi široká, najmä v ľudovej liečbe. Repík je jedna z najobľúbenejších a najstarších liečivých rastlín.
Má zvieravé, sťahujúce a žlčopudné účinky a používa sa pri zápaloch žlčníka, pri zápalových procesoch v ústnej dutine, pri rôznych kožných chorobách a na rany.
Vo farmácii sa droga používa na výrobu početných galeník, najmä čajov, tinktúr a extraktov. Droga má vôňu jabĺk a horkastú chuť.
Pre veľkú spotrebu tejto znamenitej liečivej rastliny sa repík často pestuje, a to buď zo semien, alebo delením starých trsov a ich sadením do sponu 25 X 25 cm.

Rebarbora dlaňovitá    Reveň dlanitá
ľudove rebarbora
Rheum palmatum L.
Rebarbory patria k najstatnejším bylinám, lebo dosahujú až 2 m výšky. Pochádzajú z d’alekého východu, z Číny, Turkestanu a Tibetu. U nás sa niektoré druhy dost často pestujú jednak na ozdobu, jednak ako obľúbená zelina, ako aj na lekárske účely.
Rebarbora má v zemi hrubý hľuzovitý podzemok, ktorý rok čo rok mohutnie a vytvára podzemok s početnými vedľajšími mäsitými korerimi a podzemkovými hľuzami.
Listy sú veľké, hrubá dutá os nesie v lete ozdobné a mohutné strapcovité súkvetie, zložené z veľkého počtu bledožltých až červenkastých kvietkov. Kvety majú vo dvoch kruhoch po troch okvetných lístkoch a dva kruhy tyčiniek. Plody sú trojboké krídlaté nažky.
Kto chce pestovat rebarbory, musí sa dobre oboznámiť s technikou pestovania. Pestujú sa bud zo semien, čo je však veľmi zdlhavé, lebo treba semenáčiky predpestovať a niekoľkokrát presadzovat, alebo rýchlejším spôsobom, delením starých trsov a odnoží zo starých rastlín.
Ked‘ sa pestujú ako zelenina, upotrebujú sa listové stopky na prípravu kompótov a marmelád, na liečebné účely zasa liečivý žltý podzemok a koreň (Radix rhei), ktorý sa používa ako preháňavý, prečistujúci a trávenie podporujúci prostriedok.
Vykopáva sa vo štvrtom až šiestom roku. Vo farmácii sa pripravuje z koreňa viac galenických prípravkov. Chemické zloženie rebarborového koreria je veľmi zložité. Hlavné zložky sú antrachinónové deriváty. Získané korene treba sušiť opatrne.
Okrem rebarbory dlaňovitej sa pestuje ešte rebarbora vlnitá (Rheum undulaturn L.), rebarbora lekárska (Rheum officinale L.) .
Zaujímavé je, že na strednej Morave (Slavkovsko, Hustopečsko) sa pestuje rebarbora v poľných porastoch. Kedysi boli tieto porasty veľmi rozsiahle. Pestujú tu rebarboru pontickú (Rheurn rhaponticum L.) s celistvookrajovými listami.
Poskytuje neobyčajne hrubý koreň, čo je výhodné, avšak jeho účinnosť je menšia.

Ruman rímsky Rmen římský
Anthemis nobilis L.
Ruman rímsky je trváca, asi 20 cm vysoká bylina s vystúpavou, páperistou osou, ktorá má dvojito perovitostrihané listy s nitkovitýrni segmentmi.
Kvetné úbory majú v strede početné žité, rúrkovité, obojpohlavné kvety, na obvode však biele, samičie, jazykovité kvety. Pestovaný ruman rímsky vytvára obyčajne plnokveté úbory, v ktorých sú samé belavé, jazykovité kvety. Lôžko je vypuklé, plevnat’é a plné.
Plod je nažka. Čas kvitnutia je jún až august.
Ruman rímsky pochádza zo Stredozemia a pestuje sa všade, aj u nás. Rozmnožuje sa vegetatívne delením starých trsov a kultúra vydrží na míeste niekoľko rokov. Potrebné je iba odstraňovať burinu.
Zbierajú sa, ako u rumančeka pravého, k v e t n é úbory (Flos chamomillae romanae). Úbory sa starostlivo usušia v tieni, pri teplote nepresahujúcej 30 °C.
Droga obsahuje také isté látky ako rumanček pravý a má rovnaký účinok a použitie.
Vo farmácii sa používa na prípravu galeník a na izoláciu silice (Oleum chamomillae rornanae).

Rumanček pravý    Heřmánek pravý
ľudove kamilky
Matricaria chamomilla L.
Rumanček pravý je jednoročná, voňavá, 30-40 cm vysoká bylina s priamou, rozkonárenou osou, porastenou dvojito perovitostrihanými listami s nitkovitými segmentmi. Kvetné úbory (kvety) majú jednoduchý zákrov (pozri arniku), kužeľovité, duté, bezplevné lôžko, na obvode piestikové, jazykovité, biele kvietky a v strede obojpohlavné, žlté, rúrkovité kvietky, medzi ktorými nie sú plevy. Plody sú bezpáperisté nažky. Čas kvitnutia je od mája do augusta.
Rumanček pravý rastie ako burina na poliach, na úhoroch, pri cestách a na rumoviskách. Kedysi, v časoch, keď sa polia nechávali ležať úhorom, bol všade rozšírený, dnes však pri starostlivom obrábaní polí a využití všetkej pôdy sa stal vzácnym a musí sa pestovať. Pestuje sa výsevom semien na akúkoľvek skyprenú, urovnanú a uvalcovanú pôdu. Semená sa ľahko zatlačia do riadkov tak, ako sa seje tráva, a za osem týždňov sú byliny v plnom rozkvete. Burinu treba starostlivo odstraňovať.
Zbierajú sa kvetné úbory (Flos chamomillae vulgaris), ktoré trháme bez stopiek rukou alebo hreberiom a rýchlo usušíme v tieni a v prievane, nikdy nie na slnku, alebo umelým teplom.
Rumanček pravý sa rozozná od bezcenných príbuzných druhov rumančeka a rumanu jednak podľa príjemnej vône, pochádzajúcej od silice, jednak podľa kužeľovitého, dutého, bezplevného lôžka.
Droga obsahuje silicu, apigenín, cholín, umbeliferon, triesloviny, horčiny, kyselinu salicylovú a i. Hlavnou zložkou silice je modrý uhľovodík azulén, nazývaný chamazulén.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (liečivých čajov, odvarov, tinktúr) a početných špeciálnych prípravkov a na získavanie silice (0/eurn charnomillae). Okrem toho sa používa aj v likérnictve.
Droga je účinná proti nadúvaniu, proti kŕčom a ekzémom, pôsobí protizápalovo, zvieravo a má aj dezinfekčný a upokojujúci účinok.
Rumanček je jedna z najstarších a najlepších liečivých rastlín, ktorej pestovanie treba odporúčať žiackym mičurinským krúžkom a masovým organizáciám.

Repík lekársky    Ružovité
Agrimonia eupatoria L.    Rosaceae
Opis: Trváca, až 1 m vysoká bylina s krátkym drevnatým podzemkom a drsnou chlpatou stonkou. Listy sú nepárnoperovité, zložené z podlhovasto vajcovitých, pílkovitých, na opačnej strane sivo chlpatých lístkov. Drobné žlté kvety sú zložené do jednoduchého, 100-300 mm dlhého klasovitého až strapcovitého súkvetia. Repík kvitne od júna do augusta.
Rozšírenie: Je to dosť premenlivý druh s mnohými formami rozšírenými po celej Európe. Zasahujú až do severnej Afriky a Strednej Ázie. Rastie vo svetlých lesoch, na pasienkoch, v kríkoch, v priekopách a na rúbaniskách od nížin až do hôr.
Používaná časť rastliny: Zbiera sa kvitnúca, doteraz nerodiaca vňať od júna do augusta a suší sa v tieni alebo umele pri teplote do 40 °C.
Obsahové látky: Repík obsahuje 5 —8 % trieslovín, flavónové glykozidy, organické kyseliny, stopy silice, vitamín C a dalšie málo známe látky s dezinfekčným a hojivým účinkom.
Použitie v kozmetike: Vodným nálevom repíka zmiešaným so zriedeným liehom sa čistí mastná pleť s rozšírenými pórmi a uhrovitá pleť. Organické kyseliny póry čistia a triesloviny ju sťahujú. Dezinfekčne účinkujúci komplex látok odstraňuje drobné zápaly. Ako pleťovú masku možno použiť i repíkový nálev zmiešaný s rašelinou. Túto kašovitú hmotu nanesieme na tvár a po odobratí masky umyjeme tvár rumančekovým čajom. V maske sa uplatní hojivosť a čistiaci i sťahujúci účinok repíka s regeneračným účinkom rašeliny. Pre veľmi suchú a citlivú pleť sa ošetrenie repíkom nehodí, niekedy totiž spôsobí alergiu (sčervenanie a vyrážky).
Iné použitie: Z repíka sa pripravuje čajový nálev, používaný vnútorne pri nechutenstve a pri žlčníkových alebo žalúdočných ťažkostiach, alebo na vonkajšie použitie, na kloktanie. Niekedy sa pridáva do kúpeľov, alebo sa používa na ošetrenie rán.