Smohla lekárska
Anchusa officinalis L.
Smohla lekárska je trváca alebo dvojročná bylina, ktorá má na priamej, rozkonárenej osi dvojaké listy: spodné sú podlhovasto kopijovité a náhle k osi zúžené (volský jazyk, lingulla bovis), horné listy sú menšie a sediace až objímavé.
Celá byľ je hrubosrstnatá.
Ozdobné kvety sú zoskupené do závinkov a majú päťzubý kalich, lievikovitú, päťcípu, fialovú až modrú, zriedka bielu korunu a päť tyčiniek. Ústie korunnej trubičky je uzavreté zvláštnymi hrbolkami, ktoré sú porastené aksamietovými chĺpkami, čo zvyšuje úhľadnosť kvetov.
Smohla lekárska kvitne od mája do septembra. Plody sú tvrdky.
Smohla bola kedysi oficinálna lekárska rastlina, a to jednak jej vňať (pod názvom Herba lingulae bovis), jednak koreň, vňať a kvet (pod starým názvom Radix, Herba et Elos Buglossi).
Vňať obsahuje sliz, 3-4 % kyseliny kremičitej, alkaloidy cynoglozín, konsolidín a i.
Ľudia používal vňať ako prostriedok na zmäkčovanie a odhlieňovanie.
Rastlina sa často pestuje v záhradách ako ozdobná bylina, aj ako zelenina. Mladé listy sa pripravujú ako špenát alebo šalát.

Archívy autora: jofwkeo
Vojnovka belasá
Vojnovka belasá
Polemonium coeruleum L.
Vojnovka belasá je statná, trváca bylina s priamou, brázdovitou a dutou osou, vyrastajúcou z hrubého, rozkonáreného koreňa. Na osi sú mnoho jarmové, nepárno perovito zložené listy, ktorých jednotlivé lístočky sú celistvookrajové a kopijovité.
Listy vojnovky pripomínajú listy valeriány lekárskej. Úhľadné, dosť veľké, modré kvety sú zoskupené do riedkych strapcov a majú päťzubý kalich, zvonkovitú, pätcípu korunu a päť tyčiniek s nápadne žltými a zďaleka viditeľnými peľnicami. Plod je trojpuzdrová tobolka.
Vojnovka rastie u nás vzácne a patrí medzi chránené rastliny. Vyskytuje sa na vlhkých miestach, na bažinách a na okrajoch lesov. Pôvodná je u nás na Slovensku od Oravy po Gemer. Pestuje sa hocikde v záhradkách. Kvitne v júni a v júli.
Vyhľadávanou drogou je koreň (Radix polernonii).
Pôvodne používali v ľudovej liečbe koreň vojnovky spolu s koreňmi valeriány ako upokojujúci prostriedok pri nespavosti, padúcnici a pod., pravdepodobne pre určitú vonkajšiu podobnosť s valeriánou, ktorá má tieto účinky.
Korene vojnovky obsahujú veľké množstvo saponínov. Tento vysoký obsah saponínov prvý objavil ruský farmakológ M. H. Varlakov.

Luskáč lekársky
Luskáč lekársky
Cynanchum vincetoxicum
Luskáč lekársky je trváca bylina s priamymi, na koncoch však obyčajne ovíjavými osami, na ktorých sú srdcovito vajcovité, končisté a dosť veľké celistvo okrajové listy.
Nenápadné kvietky sú na koncoch konárikov zoskupené do riedkych vrcholíkov. Majú päťzubý kalich, kolovitú, pätcípu, bielu korunu a päť tyčiniek. Medzi tyčinkami a korunou je tzv. tyčinková pakorunka, vytvorená zrastom zvláštnych lupienkovitých výrastkov.
Pakorunka je jedným zo znakov glejovkovitých rastlín.
Plod je podlhovastý mechúrik.
Luskáč lekársky rastie na Slovensku skôr v južných oblastiach (dubiny), severne vzácnejšie (suché vápencové bučiny).
Kvitne v letných mesiacoch.
Kedysi sa zbieral liečivý podzemok (Radix vicentoxici alebo Radix hirundinariae). Podzemok obsahuje glykozid vincetoxín a asklepiadín alebo cynanchín, ktoré vyvolávajú zvýšené močenie a hnačky, vo väčších dávkach aj vracanie.
Francúzsky liekopis uvádza túto drogu ako zložku močopudného prostriedku.
Dnes sa tejto droge vo výskume venuje veľká pozornosť.

Mrlik voňavý
Mrlik voňavý
Chenopodium ambrosioides
Mrlik voňavý je cudzia rastlina, privezená kedysi ako liečivá rastlina z Mexika. U nás sa miestami hojne pestuje.
Má mohutnú, priamu, rozkonárenú os, ktorá vyrastá z jednoročného koreňa a dosahuje výšku až 1 m. Listy na hlavnej osi sú kopijovité, plytko zúbkaté, na rube posiate drobnými lesklými žliazkami.
Z pazúch listov vybiehajú postranné konáriky, ktoré nesú drobné celistvookrajové listy druhého radu. V ich pazuchách prisadajú klbka drobných zelenkastých kvietkov, ktoré majú päťdielne nepatrné okvetie, päť tyčiniek a čiernohnedé semená.
Mrlík voňavý sa sadí v záhradách pod menom „jezuitský alebo mexický čar. Pre farmaceutické účely sa pestuje v kultúrach liečivých rastlín. Celá rastlina má prenikavý zápach.
Zbiera sa vňať (Herba chenopodii), ktorá má silný antihelmintický účinok, pôsobiaci proti cudzopasným červom. Obsahuje mrlíkovú silicu, askaridol (Oleum chenopodii aethereum), ktorú farmaceutický priemysel získava ako antihelmintický liek. Čaj je dobrý prostriedok na trávenie.
Mrlík voňavý sa dobre pestuje. Predpestujeme si sadenice výsevom semena buď v parenisku, alebo na záhone a vyrastené priesady vysadíme na určené miesto. Zbierame ho tak, že vňať, len čo dorastie, ešte pred rozkvitnutím odrežeme a dobre usušírne.
Rastlina rýchlo dorastá, takže dáva dvojnásobnú až trojnásobnú úrodu.
Chochlačka dutá
Chochlačka dutá
ľudove dymnica dutá
Corydalis cava
Chochlačka dutá má v zemi guľatú, dutú, dosť veľkú hľuzu, naspodku s početnými korienkami. Priama, asi 2 dm vysoká os nesie obyčajne dva ozdobné, striedavé, dvakrát na klinovité segmenty trojito rozdelené listy. Jednotlivé listové segmenty sú opäť dvojitodielne až trojitodielne.
Súmerné nachové kvety vytvárajú strapec. Vyrastajú v pazuchách celookrajových listov, majú dva opadavé kališné lístky a štyri korunné lupienky, vybiehajúce v zahnutú ostrohu. Tyčinky sú dvojzväzkové. Plod je tobolka.
Chochlačka dutá rastie hojne v listnatých lesoch a kroviskách a kvitne hneď z jari.
Kedysi sa zbierali duté hľuzy (Tuber corydalis cavae, Bulbus corydalis cavae), ktoré sú jedovaté a obsahujú asi 12 róznych alkaloidov, z ktorých najúčinnejší je bulbokapnín. Hľuzy sa používali proti hlístam a ako upokojujúci prostriedok, pôsobiaci aj proti traseniu údov.
Je potrebný ďalší výskum.
Vlkovec obyčajný
Vlkovec obyčajný
ľudove vlčie jablko
Aristolochia clematitis
Vlkovec obyčajný patrí k teplomilným rastlinám, a preto sa vyskytuje len v teplejších krajoch nášho štátu, najmä na južnom Slovensku. Rastie s obľubou vo viniciach, pri pustých cestách a v kroviskách svetlých hájov. Vcelku je málo známy.
Z trváceho, plazivého podzemku vyháňa niekoľko dm vysokú os, ktorá je celkom holá a nesie listy s podlhovasto okrúhlymi, naspodku srdcovito vykrojenými čepeľami. Listy sú nápadné tým, že čepele sa ohýbajú vrcholmi k zemi.
Kvety sa objavujú v neskorej jari, sú bledožlté a prisadajú po niekoľkých v pazuchách listov. Okvetie je rúrkovité, rúrka okvetia je mierne prehnutá, naspodku zhrubnutá a v ústí jazýčkovito rozšírená. V rúrke je šest tyčiniek. Semenník po opelení dozrieva na tobolku.
Vlkovec obsahuje kyselinu aristolochiovú a alkaloid aristolochín.
Kedysi sa zbieral podzemok (Radix aristolochiae), ktorý má podobné účinky ako príbuzný kopytník a slúžil ako prostriedok proti reumatizmu a aj po pohryzení zmijou sa vkladal do rozrezanej rany.
Dnes sa zbiera iba vňať (Herba aristolochiae) a používa sa len vo zverolekárstve na hojenie rán, najmä u koní.
Kopytník európsky
Kopytník európsky
Asarurn europaeurn
Kopytník patrí medzi prvé jarné byliny, ktoré kvitnú hneď na jar. Pozná sa ľahko podľa dvoch, zriedka troch dlhostopkatých listov, ktorých čepele sú obličkovité, tmavozelené, lesklé, kožovité a majú tvar konského kopyta.
V machu pod napadaným, hnijúcim listím sa rozkonáruje hrubý podzemok, z ktorého vyrastá medzi listami jediný, zvončekovitý, trojcípy nachový kvietok s 12 tyčinkami. Plod je šesťpuzdrová tobolka.
U nás sa kopytník vyskytuje najhojnejšie v tienistých lesoch a v lieskových kroviskách.
Zbiera sa podzemok (Radix asari). Obsahuje najmä triesloviny a éterický olej, ktorý ak sa získa z čerstvej drogy, obsahuje až 50 % asarónu čiže kopytníkového gáfru. Gáfor dáva droge charakteristický zápach, odpornú chuť a dráždi na kýchanie.
Droga je mierne jedovatá.
Kopytník bol jedným z najpoužívanejších liečiv. Kým sa k nám nezačal dovážať známy americký ipekakuánový koreň, slúžil podzemok kopytníka ako prostriedok na vracanie a preháňanie. Vo f armácii sa pripravovali rôzne galeniká (tinktúry, odvary, sirupy).
Dnes sa pomerne málo používa, nanajvýš vo zverolekárstve ako močopudný a preháňajúci prostriedok.
Černuška siata
Černuška siata
Nigella sativa
Medzi pestované iskerníkovité liečivé rastliny patrí u nás ešte černuška siata. Je to drobnejšia bylina, ktorá má asi 2 dm vysokú, niekedy i rozkonárenú os a perovito zložené, na čiarkovité segmenty dvojito až trojito strihané listy.
Úhľadné kvety jednotlivo prisadajú na koncoch konárikov a skladajú sa z piatich, dosť veľkých, korunovito sf arbených, bledomodrých, zeleno žilkovaných kališných lístkov, naspodku zúžených a na hornom konci mierne zahrotených, ktoré by sa mohli považovať za korunné lupienky.
Vlastné lupienky sú nepatrné a nepodobajú sa lupienkom. Kvety majú mnoho tyčiniek, plody sú mechúriky.
Černuška siata sa od nepamäti pestuje na poliach. Pretože je jednoročná, má pomerne krátky čas rastu a jej kultúra je pohodlná.
Pestuje sa pre voňavé čierne semená (Semen nigellae sativae, Sernen cumini nigri), v obchode známe pod menom „čierna rasca“. Semená sa vyklepávajú zo zrelých mechúrikov; pri veľkom množstve sa vymlátia strojorn.
Dosušené sa uschovávajú v dobre uzavretých nádobách, chránených pred svetlom. Semena obsahujú 40 % mastného oleja, 1 % príjemne voňajúcej silice, saponín a alkaloid nigelín.
Černuška siata je jednak liečivá, jednak koreninová a technická rastlina.
„Čierna rasca“ má močopudné a mliekopudné účinky a pôsobí proti nadúvaniu. Olej z černušky sa používa v potravinárstve, najmä v cukrárstve ako aromatizačná prísada.
U nás divo rastie veľmi podobná černuška roľná, ktorej semená neobsahujú voňavú silicu a nesmú sa miešať s „čiernou rascou“.
Blyskáč jarný
Blyskáč jarný
Ficaria verna
Blyskáč jarný je prvá jarná iskerníkovitá rastlina, ktorá často kvitne už pod topiacim sa snehom. V zemi má zväzok hľuzovitých koreňov, z ktorých vyrastajú poliehavé, rozkonárené osi so stopkatými, okrúhlo srdcovitými, plytko zúbkatými ozdobnými listami.
Zlatožlté, akoby lakované úhľadné kvety majú naspodku len tri kališné lístky, zato však majú väčší počet 6-12 korunných lupienkov. Plody sú nažky.
Rastie vo veľkom množstve vo vlhkejších lesoch, krovískách a sadoch.
Zbiera sa vňať (Herba ficariae), ktorá obsahuje jedovaté alkaloidy chelidonín a cholerytrín. V ľudovej liečbe sa droga používala proti skorbutu, bradaviciam a svrabu. Vo francúzskom liekopise sa odporúča extrakt z drogy pri ťažkostiach s hemoroidami.
Je zaujímavé, že pri severných morských pobrežiach jedia blyskáč jarný ako jarný šalát. To svedčí o tom, že jeho jedovatosť nie je veľká. Iskerníkovité rastliny sú síce všetky jedovaté a obsahujú alkaloidy, najmä ranunkulín, ale v nerovnakej miere, ba niekedy v úplne nepatrnom množstve.
Tak si možno vysvetliť požívanie blyskáča jarného a jeho vňate ako potraviny.
Severské národy sa používaním tejto rastliny rastúcej hneď z jari chránia proti skorbutu (choroba z nedostatku vitamínu C). Je to podobný prípad ako pri lyžičníku lekárskom.
Plamienok rovný
Plamienok rovný
Clematis recta
Plamienok rovný je mohutná, viac ako 1 m vysoká trváca rastlina s priamou, rozkonárenou byľou, na ktorej sú protistojné, nepárno perovito zložené, podlhovasto vajcovité listy.
Bohaté, vrcholíkovito rozkonárené strapce nesú množstvo bielych kvetov, zložených zo štyroch až piatich okvetných lístkov, početných tyčiniek a piestikov, z ktorých po opelení dozrievajú plody, nažky.
Rastie v teplejších oblastiach republiky, v húštinách, na okrajoch lesov a v kroviskách na stráňach. Kvitne v letných mesiacoch.
Vňat plamienka rovného má starú povesť liečivej rastliny s alchymistickým názvom „Flammula Jovis“.
Droga obsahuje najmä v listoch saponín a anemonín, ktorý spôsobuje na koži sčervenenie. Od tohto pochádza i názov rastliny.
Prášková droga sa používala proti ekzérnom, lišajom, svrabu a iným kožným chorobám.






