Drchnička roľná
Anagallis arvensis L.
Drchnička roľná je všeobecne rozšírená, drobná, burinová bylina so štvorhrannou, rozkonárenou osou a sediacimi, vajcovitými, celistvookrajovými listami.
Úhľadné, päťpočetné kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch listov na dlhých stopkách a majú päťlístkový kalich, päťcípu, červenú alebo modrú korunu, päť tyčiniek a plod — tobolku.
Drchnička rastie veľmi často ako burina v obilí a na rumoviskách. Kvitne celé leto.
Vňať a korene obsahujú dva glykozidy, ktoré sú identické s kyselinou polygalovou a so sapotoxínom mydlicovým a okrem toho obsahujú anagalissaponín. koreň obsahuje, podobne ako cyklámen, jedovatý cyklamín.
Vňať sa používala pri nervových chorobách a pri chorobách obličiek a pečene.
O drchničke koluje stará povesť, že je osvedčeným prostriedkom proti besnote. Ako v mnohých iných prípadoch, i tu chýba príslušný dôkaz.
Mesačné archívy: jún 2012
Kôprovník štetinolistý
Kôprovník štetinolistý
Meum athamanticum
Kôprovník štetinolistý je trváca, drobná, horská bylina, vyháňajúca z vretenovitého, voňavého podzemku ryhované osi, na ktorých sú dvojito až trojito perovito strihané listy s nitkovými segmentmi, aké poznáme u kôpru. Odtiaľ má i pomenovanie.
Mrkvovité kvietky sa rozvíjajú v máji a v júni a majú biele alebo červenkasté korunné lupienky. Plody sú dvojnažky.
Kôprovník štetinolistý na Slovensku nerastie. V Čechách rastie pomerne vzácne na horských lúkach a medziach pohraničných hôr, najmä Rudohoria, Jizerských hôr a Krkonôš. Je vzácny, a preto chránený, nesmie sa vyrypovať.
Koreň (Radix rnei athamantici) obsahuje 0,6 percenta éterického oleja, ktorého vôňa pripomína ligurček, ďalej živicu, gumu, trocha mastného oleja a i.
Dobytok i zver radi vyhľadávajú kôprovník štetinolistý na horských pasienkoch. koreň sa v ľudovej liečbe používal pri rozličných kataroch, na posilnenie žalúdka. Podobné použitie má koreň aj v zverolekárstve.
Príbuzný druh kôprovník bezobalný (Meum mutellina.) rastie na podobných stanovištiach a je rovnako účinný.
Aromatický koreň sa často používa pri výrobe likérov. V horských oblastiach vznikla špeciálna likérová výroba, ktorá využíva voňavý a koreninový koreň týchto rastlín („Prad“, „Altvater“).
Žindava európska
Žindava európska
Sanicula europaea L.
Žindava európska je trváca, drobná, mrkvovitá bylina, vyháňajúca z čiernohnedého podzemku priamu, oblú os a dlhostopkaté listy s okrúhlymi a dlaňovito päťdielnymi, pílkovitými čepelami. Sama os je bezlistá.
Mrkvovité, drobné alebo červenkasté kvietky nie sú zoskupené do okolíkov, ale do guľatých hlávok, ktoré tvoria na konci osi vidlicovité vrcholíky. Plody sú guľaté, háčikovými štetinkami porastené nažky so zvyškami kalicha na vrcholku.
Týmito znakmi sa žindava nápadne líši od ostatných rodov tejto čeľade.
Žindava rastie v tienistých, najmä bukových lesoch na hornatejších plochách, kvitne v máji a v júni.
Zbierajú sa listy (Foliurn saniculae) alebo celá vňať (Herba saniculae). Niekde ľudia zbierajú aj koreň.
Droga obsahuje saponíny, hojne trieslovín, hcirčinu a éterický olej, preto má zvieravé účinky. Prv bola oficinálnym prostriedkom proti krvácaniu.
V ľudovej liečbe sa používala žindava európska na liečenie ťažko sa hojacich rán.
- Žindava európska
Bedrovník lomikameňový
Bedrovník lomikameňový
ľudove bederníček
Pimpinella saxifraga L.
Bedrovník lomikameriový je trváca bylina, ktorá dosahuje výšku až pol metra; má tenkobrázdovitú os, na ktorej sú dva druhy listov: spodné sú jednoduchoperovité a ich jednotlivé lístky sú vajcovité a pílkovité.
Horné listy sú zakrpatené, zastúpené iba pošvou a niekoľkými čiarkovitými segmentmi. Okolíky sú bez obalov a bez obalčekov.
Biele kvietky majú zakrpatený kalich, päťlupienkovú korunu a päť tyčiniek. Plod je nažka.
Bedrovník lomikameňový je rozšírený na suchých medziach, lúkach a pri cestách. Kvitne v letných mesiacoch.
Zbiera sa koreň (Radix pimpinellae), ktorý sa vyrýpe, očistí, umyje, pozdĺžne rozreže, aby sa lepšie sušil, a opatrne sa usuší. Obsahuje až 0,3 percenta silice, pimpinelín, triesloviny, gumu a i.
Droga má odhlieňovacie účinky a podporuje trávenie. V ľudovej liečbe je obľúbená ako účinné žalúdočné korenie.
Vo farmácii sa koreň používa na prípravu galeník (odvary, liečivé čaje, tinktúry) a na získavanie éterického oleja (Oleum pirnpinellae).
Koreň sa môže zbierať aj z príbuzného a podobného druhu bedrovníka väčšieho (Pimpinella maior Huds.), ktorý býva väčší, až 1 m vysoký. Má lysú os a spodné, jednoduchoperovité listy nápadne väčšie.
- Bedrovník lomikameňový
Ibiš ružový
Ibiš ružový
ľudove topolovka ružová
Althaea rosea
Ibiš ružový je mohutná, dvojročná, ozdobná kultúrna rastlina, ktorá dosahuje výšku až 2 m. Má priamu rozkonárenú os, husto porastenú chĺpkami. Listy sú okrúhle, srdcovité, dlaňovito päťlaločnaté až sedemlaločnaté, vrúbkované.
Veľké kvety sú alebo ružové, červené, čiernofialové, alebo aj žlté. Na lekárske a technické účely sa pestuje iba o droda s čiernofialovými kvetmi (Althaea rosea var. nigra C a v.). Kvety vyrastajú z pazúch listov a sú na koncoch osí zoskupené do klasovitých strapcov.
Majú päťcípy kalich, pod ním kalištek vytvorený 6-9 listeňmi, päť korunných lupienkov a mnoho zrastenych tyčiniek. Plody sú jednosemenné tvrdky.
Ibiš ružový kvitne v júli a v auguste. Pochádza z juhovýchodnej Európy a Malej Azie. V záhradách sa často sadí ako okrasa. Pre potreby praxe sa pestuje v poľných kultúrach zo semien.
Zbierajú sa čiernofialové tmavo nachové kvety (Flos malvae arboreae curn calyce), ktoré sa trhajú i s kalichom. Kvety trhané bez kalicha (Flos malvae arboreae sine calyce) sú drahšie, avšak ich zber je ťažší.
Kvety sušíme opatrne v tieni a v prievane alebo umelým teplom, ktoré môže dosahovať až 50 °C. Ak máme naraz veľa materiálu, môžeme ibiš ružový sušiť aj rýchle na slnku, lebo neobsahuje prchavé zložky.
Droga obšahuje hojivý sliz, trieslovinu, antokyánové farbivo alteín a i.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (odvarov, liečivých čajov). účinný je najmä sliz, ktorý sa užíva na odhlieňovanie pri chorobách dýchacích a tráviacich ústrojov.
Krásne tmavonachové farbivo sa používa v potravinárstve a liehovarníctve na neškodné a dovolené prifarbovanie vín a iných výrobkov.
Veľkým škodcom kultúr býva, ako u ibiša lekárskeho, hrdza slezová (Puccinža rnalvacearum). Nakazené exempláre treba z kultúry odstránit a spáliť. Jediným prostriedkom proti tomuto parazitovi je správne udržiavať pôdu hnojením a rastliny sadiť do riedkeho sponu 60 X 60 cm.
Senovka grecka
Senovka grecka
Trigonella foenum-graecum L.
Senovka grécka je jednoročná bylina s priamou, 30-40 cm vysokou osou, ktorá má trojpočetné dlhostopkaté listy. Ich jednotlivé lístky sú pozdĺžne klinovité a vpredu zúbkaté. Listy sú podopreté prílistkami.
Kvety motýľokvetého typusedia jednotlivo alebo po dvoch v pazuchách listov, majú päťzubý kalich a žltobielu korunu. Plod je dlhý, mnohosemenný struk.
Senovka kvitne v júni a v júli. Jej domov je v západnej Ázii a v južnej Európe; u nás sa často pestuje zo semien ako dobrá krmovinová rastlina. Miestami z kultúr splaňuje. Celá rastlina príjemne vonia a vôňou pripomína komonicu.
Na liečivé účely sa zbiera semeno (Semen foeni-graeci, Sernen trigonellae). Semená sa zbierajú tak ako u všetkých strukovín: keď sú už struky väčšinou zrelé, celé rastliny sa požnú, zviažu do snopkov, postavia sa a nechajú na poli dozrieť a uschnút.
Potom sa mláťačkou vymlátia a získané semeno sa dosuší na suchom mieste v prievane.
Semená obsahujú až 30 % slizu, mastný olej, nejedovatý alkaloid trigonelín a i. Majú posilňujúci, odhlieňujúci a protizápalový účinok. Používajú sa roztlčené alebo hrubopráškové.
Vo farmácii sa používajú na prípravu galeník, najmä náplastí a odvarov.
Ihlica tŕnistá
Ihlica tŕnistá
ľudove babský hnev
Ononis spinosa L.
Ihlica tŕnistá je asi pol metra vysoká, trváca bylina, až poloker. V zemi má hrubý podzemok, ktorý prechádza v dlhý, drevnatý koreň. Striedavé listy sú dole trojpočetné, hore jednoduché a majú prílistky prirastené ku stopke.
Ružové kvety, motýľokvetého typu, vyrastajú v pazuchách listov. Tyčinky sú jednozväzkové. Plod je drobný, vajcovitý struk.
Ihlica rastie na suchých stráňach, pri cestách a na pustých miestach. Kvitne od júna až do septembra.
Zbiera sa koreň (Radix ononidis), a to v jeseni alebo na jar. Celé staršie rastliny sa rýľom vykopú, celá nadzemná čast sa odstráni a nechá sa len viachlavý podzemok s hrubšími koreňmi. Rastliny sa dôkladne očistia, umyjú, veľmi hrubé kusy sa rozrežú, dobre sa usušia.
Droga obsahuje glykozid ononín, ononid, triesloviny a má močopudné účinky.
Vo farmácii sa používa koreň ihlice tŕnistej na pripravu galenických preparátov (liečivých čajov a i.).
Droga je zložkou oficinálnych močopudných čajov, ako species urologicae, species diureticae.
Nátržnica močiarna
Nátržnica močiarna
Comarum palustre L.
Nátržnica močiarna patrí iste medzi naše najúhľadnejšie divo rastúce byliny. Má v zerni dIhý, plazivý, hnedý trváci podzemok, z ktorého vyrastajú hrubé, väčšinou poliehavé, vyše 1 m dlhé, málo rozkonárené, červenohnedé osi.
Nepárno perovito zložené listy majú také skrátené vreteno, že sú vlastne dlaňovito pätdielne.
Na konci konárov rozkvitajú v júni a v júli ozdobné, dost veľké kvety, ktoré majú na okraji čiašky pät končistých, korunovito, krvavo sfarbených kališných lístkov, pät hnedonachových korunných lupienkov, 20 tyčiniek niekoľko piestikov, z ktorých dozrievajú plody nažky.
Pritom čiaška (kvetné lôžko) trocha zdužnie, nažky do nej vrastú a celý plod zostane zabalený v kvetných obaloch.
Vtáctvo s obľubou vyhľadáva tieto ukryté, polodužnaté plody.
Nátržnica močiarna rastie v horských rašelinových a rybničných krajoch, na Slovensku na Orave a v podtatranskej oblasti.
Rastie najčastejšie na hrádzach lesných rybníkov a pri lesných potokoch.
Kedysi sa zbieral koreň a vňať (Radix et Herba pentaphylli aq-uatici). Obidve sú neobyčajne bohaté na triesloviny a farbivo a sú starým ľudovým prostriedkom proti hnačke. Nátržnica sa pre obsah trieslovín používala aj na trieslenie koží a na farbenie vlny.
Trnka obyčajná
Trnka obyčajná
Prunus spinosa L.
Trnka obyčajná je asi 2 m vysoký, veľmi rozkonárený ker s hrubými tŕňmi a vajcovitými, pílkovitými listami. Snehobiele, päťpočetné kvety vyrastajú ešte pred olistením a pokryvajú jednotlivo celé konáre.
Kvet má na okraji čiašky päť dozadu ohnutých kališnych lístkov, päť bielych, vajcovitých korunných lupienkov a početné tyčinky. Na dne čiašky sedí semenník, ktory dozrieva na čiernu, modro oinovatenú, trpkú kôstkovicu. Čiaška uschne.
Trnka rastie všade, na pokraji lesov, na stráňach, na medziach, pri cestách, pri plotoch, v skupinách krovísk a pod. Často je nevítaná, lebo sa derie príliš divo do porastov a do polí, avšak prispieva na zakrytie a oživenie nevzhľadných vymoľov a pustých svahov a je útočišťom a hniezdiskom drobného vtáctva, ktorému v zime poskytuje potravu.
Zbierajú sa kvety (Flos pruni spinosae, Flos acaciae nostratis). Kvety voňajú ako horké mandle a skutočne obsahujú trocha kyseliny kyanovodíkovej a benzaldehydu. Plody okrem dužiny obsahujú glykozid amygdalín.
Kvety zbierame pohodlne tak, že ich necháme na kre dozrieť a potom ich poklepom striasame priamo na podložené plátna alebo papiere. Kvety z mladých konárov sa zdŕhajú ručne. Zber rnusí byť čistý a opatrne sušený, aby droga nestratila peknú bledožltú farbu.
Kvety sú mierne močopudné a preháňavé a majú odhlieňovací účinok.
Vo farmácii sa používa na prípravu liečivých čajov. V ľudovej liečbe sa čaj pil proti kožným vyrážkam a na uvoľnenie kašľa.
Plody trnky (Fructus acaciae nostratis) sa používajú v potravinárstve na výrobu zdravých kompótov a na prípravu domáceho likéru ohnivočervenej farby. Surové trnky možno jesť, až keď trochu zmrznú, zmäknú a zosladnú. Niekedy sa vykupujú sušené.
Kuklík potočný
Kuklík potočný
Geum rivale L.
Kuklík potočný je ozdobná byIina, osou i listami celkom podobná príbuznému kuklíku mestskému. Jeho kvety sú však úhľadnejšie, väčšie, previsnuté a nerozprestreté.
Sú zložené z piatich nachových kališných lístkov, z piatich žltých, červeno žilkovaných korunných lupienkov a z väčšieho počtu tyčiniek a piestikov. Naspodku kvetov je nepatrný kalištek. Plody sú nažky.
Kuklík potočný sa vyskytuje pri potokoch a na rašelinových lúkach.
Kvitne od mája do júla.
Zbiera sa voňavý podzemok (Radix Gei rivularis) ako u príbuzného kuklíka mestského. Aj jeho účinok je taký istý.
Podzemok treba veľmi opatrne sušiť, najprv v prievane, potom prudko umelým teplom, aby nestratil klinčekovú vôňu.
Výskyt kuklíka potočného je omnoho vzácnejší ako kuklíka mestského, a preto sa zbiera najmä podzemok kuklíka mestského, ktorý je obyčajnou burinou, a teda je ľahšie dostupný. Iba na podhorských, mokrých lúkach zbiera ľud podzemky kuklíka potočného.
