Čelad: Brezovité — Betulaceae
Breza bradavičnatá — Bříza bradavičnatá
Betula verrucosa E h r h.
Breza bradavičnatá je strom so známou bielou kôrou viditeľnou zďaleka i za súmraku. Mladé konáre majú červenohnedú kôru a sú prútovité, ohybné a previsnuté, pokryté živičnatými bradavičkami.
Listy sú dlhostopkaté, čepele sú trojhranné, vajcovité, dlhokončisté, dvakrát pílkovité.
Nevzhľadné drobučké kvietky sú zhluknuté do valcovitých jahniad. Breza je strom jednodomý, to znamená, že tyčinkové aj piestikové jahňady sú na jednom a tom istom strome. Tyčinkové jahňady sa tvoria už v jeseni v podobe dlhých valčekov, ktoré sa až na jar rozvíjajú a uvoľňujú sa peľnice.
Piestikové jahňady sa objavujú až z jari, sú menšie a po opelení sa zmenia vo valcovité šištice, v ktorých dozrievajú krídlaté nažky. Breza kvitne v apríli a v máji.
Vysieva sa a sadí sa často v lesoch, najmä na piesčitých pôdach a na mnohých miestach sa sama rozširuje náletom.
Zbierajú sa mladé listy (Foliurn betulae), trhané v júni a v júli. Je to oficinálna droga, obsahujúca triesloviny, horčinu, saponíny, glykozid betulozid a iné.
Droga je mierny močopudný a potopudný prostriedok.
Vo farmácii sa vyrábajú z drogy rôzne galenické preparáty, hlavne čaje, napr. močopudný čaj (species diureticae) a pod.
Zber tzv. brezovej vody alebo šťavy je u nás zakázaný, lebo sa tým poškodzujú stromy. Je to miazga mladých stromov. Získava sa najviac v severských krajinách navŕtavaním brezových kmeňov. Šťava dráždi pokožku a používa sa na prípravu vodičiek na vlasy.