Sója fazuľová — Soja luštinatá

Soja hispida

Sója fazuľová je jednoročná, až 1 m vysoká, drsnochlpatá strukovina. Dlhostopkaté listy sú trojpočetné. V pazuchách listov sedia riedke hlávky drobných, belavých alebo fialových kvietkov, motýľokvetého typu (pozri komonicu).
Plody sú struky obsahujúce niekoľko dosť veľkých semien, rôznej farby od bielej, žltej, hnedej až po čiernu, podľa odrôd, ktorých má sója mnoho.

Pravlasť sóje fazuľovej je Japonsko a Čína. Pestuje sa po celej Východnej Azii ako najbežnejšia hospodárska plodina. Veľké kultúry sóje sú aj v Rusku, v Afrike a v Amerike. Aj v strednej Európe, u nás, v teplejších polohách, začali sa pokusy s kultúrou tejto užitočnej rastliny.
S úspechom sa pestuje na južnom Slovensku a na Morave.

Sója fazuľová sa pestuje pre semená — sójové bôby (Semen sojae), ktoré sú o niečo väčšie ako hrach. Sú veľmi výživné, lebo obsahujú 35 % dusíkatých látok, 17 % mastného oleja a 30 % bezdusíkatých extraktívnych látok (cukry, živica, vosk a i.), avšak žiaden škrob.
Preto je dnes sójová múka, ale aj všetky ostatné sójové výrobky, najmä bôby a pokrmy z nich pripravené, čo do výživnosti a stráviteľnosti veľmi dôležitou a váženou potravinou.

Podľa najnovších výskumov sa veľmi cení aj liečivá hodnota tejto kvalitnej strukoviny, a to jednak ako liek proti infarktu (viedenská škola podávaním sójových bôbov znižuje v krvi obsah lipoidov, takže sa v žilách netvoria krvné zrazeniny) a jednak proti kôrnateniu tepien čiže artérioskleróze.
Sója sa priamo označuje za liek proti artérioskleróze, za protisklerotickú potravinu.

Sójovú múku, ktorá je dnes všade v predaji, možno dobre primiešať do všetkých našich bežných múk a sójové bôby možno jesť ako hrach, šošovicu a fazuľu.