Čeľaď: Vŕbovité Salicaceae
Vŕby — Vrby
Salices
Vŕba biela (Salix alba L.), vŕba krehká (Salix fragilis L.), vŕba purpurová (Salix purpurea L.) a ďalšie druhy tohto veľkého rodu sú dvojdomé stromy, niekedy iba krovitého vzrastu, s listami spravidla krátkostopkatými a úzkokopijovitými.
Oboje kvety sú zoskupené v štíhlych jahňadách. Tyčinkové jahňady sú na peľnicových stromoch a sú nápadnejšie svojou príjemnou žltou farbou, ktorá pochádza od veľkého množstva peľníc. Samičie kvety sú na piestikových stromoch.
Piestikové jahňady sú štíhlejšie, menej nápadné, význačné množstvom šedozelených semenníkov.
Vŕby kvítnú v apríli a v máji. Plody sú tobolky.
Obľubujú vlhké miesta, hlavne brehy vôd a veľmi ľahko sa vegetatívne rozmnožujú: stačí narezať niekoľkodecimetrové odrezky z konárov a zapichnúť ich do vhodnej, vlhkej zeme. Rychlo sa zakoreňujú a vyrastajú.
Zbiera sa vŕbov á kôra (Cortex salicis), a to hneď na jar, kým majú vŕby veľa miazgy, z mladých, 2-3 ročných konárov.
Kôra sa získava známym spôsobom, že sa konáriky kruhovite narežú vo vzdialenosti asi 20-30 cm, kruhové zárezy sa pozdĺžnym rezom spoja a kôra sa vo svitkoch odlupuje a opatrne suší.
Droga obsahuje ako hlavnú zložku salicín, ktorého množstvo u jednotlivých druhov vŕb je rozdielne, ďalej väčšie množstvo trieslovín a iné.
Vŕbová kôra bývala známyrn liečivom pri rôznych horúčkových chorobách, ako chrípke, reumatizme, ba nahradzovala aj chinín. Má zvieravé a proti hnačke a neuralgickým bolestiam pôsobiace účinky.
Po objave priemyslovej, syntetickej výroby kyseliny salicylovej a veľkého množstva tzv. salicylových derivátov bola vŕbová kôra takmer vytlačená z terapeutickej praxe.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu niektorých galeník.