Čeľad‘: Kapustovité — Brassicaceae
(predtým Krížaté — Cruciferae)
Pastierska kapsička obyčajná — Kokoška, pastuší tobolka
Capsella bursa-pastoris L.
Pastierska kapsička je jedna z najrozšíreneffich a najznámejších liečivých bylín. V jej kvietku, ako u všetkých krížatých rastlín, striedajú sa štyri kališné lístky so štyrmi (u pastierskej kapsičky bielymi) krížom postavenými korunnými lupienkami.
Kvietok má šesť tyčiniek. Plody sú šešuľky. Tieto sa podobajú kapsám, aké kedysi nosievali pastieri. Kvety sú zoskupené v dlhých strapcoch. Os býva až pol metra dlhá a vyrastá z prízemnej ružice perovitodielnych listov. Listy na osi sú kopijovité, strelovite prisadajúce.
Pastierska kapsička je burina, ktorá rastie hromadne všade na poliach, na medziach a pri cestách. Kvitne od jari až do zimy.
Zbiera sa celá kvitnúca vňat (Herba bursae-pastoris) s veľkým počtom kvietkov a s malým množstvom plodov (neodkvitnuté) spolu aj s prízemnou ružicou listov, bez koreňov a cudzích prímesí. Do zberu sa nesmú primiešať ani plesňou napadnuté exemplare.
Droga obsahuje cholín, acetylcholín, burzín.
Droga zastavuje krvácanie, takže sa navrhovalo jei upotrebenie namiesto kyjaničky purpurovej (námeľu). Má aj močopudný účinok.
Zaujímavá je skutočnosť, že pastiersku kapsičku napáda pleseri belostná (Cystopus candidus L., Albugo eandida Kuntzy), ktorú rnožno na rastline zďaleka vidieť. Nepotvrdil sa však pôvodný názor, pripisujúci liečebné účinky tejto plesni.
Vyskytuje sa hromadne a ľahko sa suší.