Kostihoj lekársky
ľudove čierny koreň.
Symphytum officinale L.
Kostihoj lekársky vyrastá z podzemku, rozkonáreného na viac hrubých valcovitých koreňov, ktoré sú na povrchu čierne („čierny koreň“), vnútri biele. Je to mohutná, až 1 m vysoká, trváca bylina s veľkými podlhovastokopijovitými, končistými listami, celá pokrytá drsnými štetinovitými chĺpkami.
Kvety sú zoskupené ako u pľúcnika v závinkoch a majú pätzubý kalich, valcovitozvonkovitú, nachovú, pätcípu korunu a pät tyčiniek. Plody sú štyri tvrdky.
Kostihoj rastie hojne v priekopách, na vlhkých lúkach, na brehoch rybníkov a potokov.
Kvitne od mája do jesene.
Zbiera sa koreň (Radix symphyti alebo Radix consolidae maioris). Vykopáva sa na jar alebo v jeseni, umyje sa, pozdĺžne rozreže a usuší. Droga musí byt na priereze biela.
Droga má protizápalové a odhlieňovacie účinky. Obsahuje veľa hojivého slizovitého hlienu, triesloviny, živicu, cholín, konsolidín.
Jej pomenovanie pochádza od toho, že v homeopatickej liečbe sa droga používa na obklady na zlomeniny a pomliaždeniny, asi pre veľký obsah organicky viazaného vápna.
V cudzine (Anglicku) sa kostihoj používa ako liek pri žalúdočných vredoch.
Mladé listy sa môžu pripravit ako šalát.