Borievka obyčajná Jalovec obecný
Juniperus communis L.
Borievka obyčajná je ker, ktorý výnimočne dosahuje i stromovitý vzrast. Rastie na suchých horských stráňach a v piesočnatých riedkych borovicových lesoch. Porastený je krátkymi, tuhými, pichľavými, oinovatenými ihlicami, ktoré sú zoskupené do trojpočetných praslenov.
Kvety sú dvojdomé, takže v prírode sa vyskytujú jednak samčie kry s peľnicovými kvetmi, nakopenými v drobných jahňadách, jednak samičie kry s piestikovými kvetmi, zloženými z praslenu troch plodných šupín.
Po opelení, ktoré vykonáva vietor, plodné šupiny zrastajú, zdužnatejú a vytvoria nepravú bobuľu, borievku, veľkú ako hrach.
Bobule dozrievajú až v druhom roku, takže na piestikových kroch nájdeme popri zelených, drobných nezrelých bobuľách aj zrelé, modré a voskovým povlakom veľmi oinovatené bobule.
Zbiera sa drevo a plody. Drevo (Lignum juniperi) sa u nás nesmie ťažiť, lebo borievka je chránená rastlina. Podľa potreby sa dováža zo zahraničia. Plody (Fructus juniperi) sa zbierajú až v druhom roku v jeseni, ked‘ dozrievajú a nadobudnú peknú, modrofialovú farbu.
Zbierame ich ručne, v rukaviciach, lebo ihličie veľmi pichá. Možno ich tiež klepaním striast na podložené plachty. Zber sa musí hned‘ vyčistiť a zbaviť všetkých cudzIch primiešanín, najmä nezrelých bobúľ, ihličia, konárikov a pod.
Plody sušíme v tieni a v prievane a uskladňujeme ich v uzavretých nádobách, vo veľkom množstve ich uskladňujeme vo vreciach.
Droga obsahuje až 3 % silice, invertný cukor, juniperín, živicu, rôzne kyseliny, terpény a i. Prv bývala droga obľúbeným liečivom pri chorobách močových ciest a žalúdka. Má diuretické, močopudné účinky a je súčastou oficinálneho diuretického čaju.
Borievky sú tiež dôležitou surovinou pre likérový priemysel, ktorý z nich pripravuje známu borovičku a gin.
V zime borievky a jarabinky slúžia na potravu vtákom, najmä čvikotám, ktoré vtedy nemajú inú potravu, pritom dobre prispievajú k rozširovaniu borievky po okolí.