Čeľaď: Hluchavkovité Larniaceae
(predtým Pyskaté Labiatae)
Šalvia lekárska
Salvia officinalis L.
Šalvia lekárska je trváci, asi pol metra vysoký poloker s priamou, rozkonárenou, belavo plstnatou osou, na ktorej sú protistojné, stopkaté, podlhovasto vajcovité, drobno vrúbkované, striebristo plstnaté, vráskované listy.
Fialové, zriedka biele kvety sú pyskovitého typu a sú zoskupené do papraslenov. Majú hnedočervený, páperistý, päťzubý kalich, fialovú dvojpyskovitú korunu a iba dve tyčinky. Horný korunný pysk je prilbicovitý, dolný je trojlaločnatý. Plody sú štyri tvrdky.
Šalvia lekárska kvitne v júni a v júli.
Šalvia 1ekárska pochádza z oblasti Stredozemného mora, kde rastie divo na južných teplých, kamenistých stráňach a miestami, napr. v Dalmácii, tvorí celé súvislé porasty.
U nás sa iba pestuje, a to tak, že si zo semena predpestujeme v parenisku alebo na záhone semenáčiky, a keď semenáčiky zosilnejú, vysadíme ich na pripravené, pohnojené pole vo vzdialenosti 40 X 40 cm.
Už v prvom roku, ked` šalvie začnú kvitnúť, môžeme ich zbierať. Zber vykonávame tak, že rastliny dvakrát za sezónu pri zemi pokosíme, lístie otrháme. Ďalšiu kultúru zakladáme delením starých trsov.
Zbiera sa 1ist (Foliurn salviae). Obsahuje 1-2 % silice, v ktorej je až 50 % tujonu, salviol a i. Ďalej sa v listoch nachádza cineol, borneol, pinén a salvén, triesloviny, horčina, živice, kyseliny a i.
Listy sušíme starostlivo v tieni a v prievane alebo umelým teplom nepresahujúcim 35 °C. Listy majú ostrú, korenistú vôňu a chuť. Kto raz pozná vôňu šalvie, nikdy ju nezabudne.
Droga má zvieravý a protizápalový účinok a používa sa aj proti nočnérnu poteniu tuberkulóznych ľudí. Vo farmácii sa z drogy pripravujú rôzne galeniká a sílice (Oleum salviae).
V ľudovej liečbe sa šalvia oddávna používala na rôzne účely: ako kloktadlo pri angínach a zápale hrdIa, pri kataroch dýchacích a tráviacich ústrojov, na vymývanie zle sa hojacich rán atď.
Ľud používal ako liečivo aj príbuznú šalviu 1účnu (Salvia pratensis L.)