Višňa obyčajná — Višeň,  Cerasus vulgaris M i 11.
Višňa obyčajná je nízky strom alebo len ker s tenkými, previsnutými konármi a lesklou kôrou. Listy sú vajcovité, na okraji pílkovité, dosť tuhé a na líci lesklé.
Kvety, rozvíjajúce sa hneď na jar, sú zoskupené v riedkych okolíkoch a voňajú ako horké mandle, lebo obsahujú zvyšky kyseliny kyanovodíkovej a benzaldehydu.
Sú pravidelné, päťpočetné a majú na okraji čiašky päť kališných lístkov, päť bielych, slaboružových korunných lupienkov, mnoho tyčiniek a na dne čiašky semenník, ktorý dozrieva na plod, známu tmavočervenú kôstkovicu.
Višňa pochádza z Malej Azie a pestuje sa oddávna po celej severnej pologuli. Aj u nás sa často sadí v mnohých odrodách pre pikantné ovocie a na krovitých stráňach mnohokrát splaňuje.
Poskytuje ponajprv plody (Fructus cerasi capronianae), ktoré obsahujú mnoho kyseliny jablčnej a citrónovej a vitamín C.
Pripravujú sa z nich zdravé kompóty, alkoholické nápoje (višňovica, griotka) a višňový sirup (Sirupus cerasorum), ktorým sa vo farmácii zlepšuje chuť liekov.
V ľudovej liečbe sa často používali višňové stopky (Stipites seu Pedunculi cerasorum) ako obľúbený močopudný prostriedok, slúžiaci tiež ako čaj pri zápale priedušiek.
Stopky sa musia opatrne sušiť, aby nestratili zelenú farbu.
Z višňovej kôry často vyteká višňový glej alebo živica (Gummi cerasorum), obsahujúca mnoho arabinózy. V ľudovej liečbe sa používala živica proti kožným vyrážkam.
Višňové kôstky a ich jadrá obsahujú olej a stopy amygdalínu.