Čeľad‘: Ružovité    Rosaceae
Ruža šípová — Ruže šípková
Rosa canina L.
Ruža šípová je ker asi 2 m vysoký, rozkonárený, pokrytý tvrdými, ostrými, dole zahnutými tŕňmi. Listy sú nepárno perovito zložené, jednotlivé lístky sú vajcovité, na okraji pílkovité. Na báze stopiek majú listy charakteristické prílistky.
Voňavé ružovkasté kvety stoja jednotlivo alebo sú zoskupené v riedkych vidliciach na koncoch konárikov a majú naspodku bankovitú čiašku, ktorá nesie päť kališných lístkov a päť korunných lupienkov. Tyčiniek i piestikov je mnoho.
Po opelení dozrievajú semenníky na tvrdé, chlpaté nažky, ktoré ako drobné kôstočky vyplnia dutinu čiašky. Čiaška zdužnatie, sčervenie, uzavrie sa, a tak sa premení na známu šípku. Šípka je nepravý plod ruže. Pravý plod tvoria tvrdé, chlpaté nažky.
Ruža šípová rastie takmer všade, najradšej pri cestách, na medziach, stráriach a pri okrajoch lesov, často ako nevítaná burina.
Zbierajú sa šípky (Fructus cynosbati). Niekedy sa požadujú aj tvrdé nažky ako semená (Setnen cynosbati), ktoré sa musia vždy vybrať z rozrezaných šípok a vyprať vo vode, aby sa odplavili chlpy.
Nazbierané zdravé šípky sa opatrne sušia najprv v prievane a dosušia sa umelým teplom na sporáku alebo v sušiarni. Pekné, suché a prebrané sa dodajú výkupni.
Šípky obsahujú mnoho cukru, kyselín, olej, farbivo a najmä veľké množstvo vitamínu C, kvôli ktorému sa šípky predovšetkým zbierajú a v čaji požívajú. Nórsky bádateľ Natvig právom nazval šipky pre vysoký obsah vitamínu C „pomarančom severu“.
Aj nažky (semená) obsahujú mnoho tohto dôležitého vitamínu.
Z pestovaných ruží, najmä ruže stolistej a tureckej sa voňavé korunné lupienky (Flos rosarum) používajú ako sťahujúci prostriedok, na kloktanie a na navoniavanie.
Na kroch ruže šípovej často vyrastajú zvláštne hrdzavé, chlpaté nádory. Vznikajú po podráždení tkaniva larvami drobnej hrčiarky ružovej. Oddávna boli známe pod menom bedeguáry alebo ružové huby. Kedysi v ľudovej liečbe boli prostriedkom proti nespavosti.