Mandľa obyčajná — Mandloň obecná
Amygdalus communis L.
Mandľa obyčajná je mohutný strom veľkosťou a tvarom podobný našej čerešni. Listy, ktoré narastajú až po odkvitnutí, sú kopijovité, pílkovité.
Ohľadné, na konároch sediace kvety sa skladajú z pohárikovitej čiašky, ktorá nesie päť kališných lístkov, päť ružových korunných lupienkov a väčší počet tyčiniek.
Plod je šedozelená, chĺpkami porastená kôstkovica, vajcovitého tvaru, s kožovitým oplodím, ktoré sa pri dozrievaní trhá. Kôstka je hladká, jemne pórovitá, a má jedno veľké olejnaté semeno, tzv. mandľu.
Mandľa kvitne hneď na jar. Pochádza zo severnej Afriky a z Azie, kde sa od nepamäti pestuje. Hojne sa sadí aj v južnej Európe. Aj u nás sa kedysi pestovali mandľovníky, a to v teplých krajoch Slovenska, na južnej Morave a v okolí Litomeříc.
Dnes sa snažíme obnovit staré porasty mandle. Pestujú sa tri odrody:
1. Mandľa horká (var. amara L.), ktorá má horké jadro, obsahujúce okrem mandľového oleja (Oleum amygdalarurn) glykozid arnygdalín, ktorý sa ľahko rozkladá na cukor, benzaldehyd a prudko jedovatý kyanovodík.
Surové horké mandle sa preto nemôžu požívať. Varením, pečením a pražením sa kyanovodík stráca.
2. Mandľa sladká (var. dulcis DC.), ktorá má sladké jadrá, bez amygdalínu.
3. Mandľa praskava (var. duicis fragilis Pers.), ktorá má tenkú a krehkú kôstku (krachmandľa) a sladké jadrá.
Jadrá obidvoch posledných odrôd sa môžu jesť bez predchádzajúcej úpravy, t. j. bez praženia a pod.
Mandle sú vzácnym liečivom, znamenitou požívatinou i kozmetickým prostriedkom.
Vo farmácii sa z nich pripravuje mnoho galenických prípravkov (mandľový olej, horkomandľová silica, horkomandľová voda, mandľové mlieko, mandľové otruby).