Mak vIčí    Mák vlči
ľudove mak planý, tiež mak slepý — ohníček
Papaver rhoeas L.
Ako všetky druhy maku, tak aj mak vlčí je jednoročná bylina, ktorú nachádzame v lete ako úhľadnú burinu na zanedbaných poliach, najmä v d’ateline a raži, na rumoviskách a pri poľných cestách.
Os, vysoká až pol metra, nesie perovitodielne, zúbkaté, ochlpené listy a končí sa jedným kvetom, ktorý má také isté zloženie ako kvet maku siateho: dva opadavé kališné Iístky, štyri veľké, šarlátovočervené korunné lupienky a mnoho tyčiniek. Plod je makovica.
Zbierajú sa ohnivočervené korunné lupienky (Flos papaveris rhoeados), a to priamo z kvetov, a nikdy nie opadané na zem. Zbiera sa ručne za celkom suchého počasia, lebo kvet maku vIčieho je veľmi chúlostivý a ľahko stráca svoju prirodzenú farbu.
Preto sa rýchlo suší, a to alebo v tenkých vrstvách v tieni a v prievane, alebo pri teplote nepresahujúcej 35 °C. Správne sušená má mať matno červenofialovú farbu.
V malom množstve ju uschovávame v uzavretých nádobách, vo veľkom množstve v debnách s páleným vápnom na dne, vždy v suchých a vzdušných priestoroch, chránených pred svetlom.
Droga obsahuje alkaloid roeadín. Morfín sa v nej vôbec nenachádza, takže droga nie je jedovatá.
Používa sa vo farmácii na prípravu galeník, najmä prsnej čajoviny (species pectorales) a sirupu.
Príbuzné burinové a červeno kvitnúce druhy maku ako mak pochybný s kyjovito pretiahnutou makovicou a s menšími kvetmi a mak poľný s úzkymi korunnými lupienkami a čiernou škvrnou naspodku lupienkov sa nesmú primiešavať do zberu.