Levanduľa úzkolistá Hluchavkovité
Lavandula angusnfolia Mill. Lamiaceae
Opis: Je to príjemne aromatický silne rozkonárený asi 0,6 m vysoký a v dolnej časti drevnatý poloker. Má neopadavé prisadnuté listy, ktoré sú čiarkovité s podtočeným okrajom. Fialovomodré kvety sú nakopené na vrcholčeku stonky a rozkvitajú od júna do augusta.
Pôvod a rozšírenie: Pôvodnou domovinou levandule je oblasť Stredozemného mora, kde rastie divo až dodnes. Ako kultúrna rastlina sa pestuje všade pozdlž Stredozemného mora, ale aj inde (napr. Rusko, Irán).
Používaná časť rastliny: Zbierajú sa bud‘ samotné kvety, alebo celá vnať s kvetmi vždy na začiatku kvitnutia za suchého počasia, ked‘ rastliny obsahujú najviac aromatických látok. Sušia sa pri teplote do 40 °C, väčšinou v sušiarňach. Levanduľová vňať sa často ešte zrezáva ručne, ale v rozličných krajinách je jej zber už mechanizovaný. Vo Francúzsku destilujú vonnú silicu z čerstvej vnate priamo na poli v pojazdných destilačných kolónach.
Obsahové látky: Levanduľová silica sa skladá z 50% esterov linalolu, najmä linalylacetátu. Okrem toho obsahuje predovšetkým cineol a geraniol. Použitie v kozmetike: Je to klasická veľmi obrúbená voňavá rastlina. Jej latinský názov je odvodený od slova lavare = umývat‘ sa. Už starí Rimania ju totiž používali ako voňavú osviežujúcu prísadu do kúpeľov a tou zostala dodnes. Silica býva súčasťou parfumových kompozícií predovšetkým pre mydlá, pleťové vody a krémy, kúpeľové prísady a dezodoračné spraye. V parfumérii sa bohato uplatňuje pri výrobe luxusných parfumov. Do bylinkových masiek možno levanduľu použiť len v malom množstve, pretože dráždi pokožku. Druh Lavandula lanfolia MEDIK. poskytuje silicu, ktorá vôňou pripomína levanduľovú silicu získanú z L. angustifolia, ale má viac bylinkový charakter. Ďalšia príbuzná silica, lavandinová, sa získava z hybridu nazývaného lavandin, ktorý sa hojne pestuje v Španielsku a vo Francúzsku.