Dráč obyčajný    Drišťál obecný
Berberis vulgaris L.
Dráč je ker s obrátenovajcovitými, jemne pílkovitými listami, vyrastajúcimi z pazúch trojdielnych tŕňov, ktoré nie sú ničím iným ako premenenými listami. V máji sa na ňom rozvíjajú početné, úhľadné, previsnuté strapce žltých kvetov.
Kvet sa skladá zo šiestich voľných, jasnožltých kališných lístkov, zo šiestich žltých korunných lupienkov, šiestich tyčiniek a piestika. Piestik po opelení dozrieva na podlhovasté, šarlátovočervené bobule. Kvety nepríjemne zapáchajú.
Dráč bol u nás kedysi veľmi rozšírený v kroviskách, na medziach, pri plotoch a na rumoviskách, avšak odvtedy, čo sa zistilo, že je jedným z hostiteľov obilnej hrdze, nebezpečného cudzopasníka raži, bol z okolia polí vyhubený a nesmie sa tu vysadzovať.
Dnes sa sadí iba v parkoch a záhradách, vzdialených od poľných kultúr a v lesoch. Záhradníci s obľubou lemujú týmto ozdobným krom chodníky a aleje. Na Slovensku je miestami dost hojný.
Dráč obsahuje vo všetkých častiach, okrem zrelých bobúľ, berbínové alkaloidy, z ktorých je hlavný jedovatý berberín.
Listy, kôra i koreň sa kedysi v medicíne často používali. Dnes sa spracúva vo farmaceutickom priemysle iba kôra koreňov (Cortex radicis berberidis vulgaris).
Nezrelé bobule dráča tiež obsahujú prudké alkaloidy a nie sú používateľné, po dozretí ich však strácajú a stávajú sa jedlými. Majú mierne preháňavý účinok.
Dráč možno upotrebiť i technicky, lebo poskytuje vzácne, tvrdé, jemné, žlté drevo, ktoré je vhodné na rôzne stolárske a rezbárske práce.