Srdcovnik obyčajný
Leonurus cardiaca L.
Srdcovník obyčajný je mohutná, až vyše 1 m vysoká, drapľavá bylina s charakteristickými listami, ktoré sú vpodstate srdcovité, ale hlbokostrihané na 3-6 končistých segmentov. Drobné kvety sedia v pazuchách listov papraslenoch.
Majú zúbkatý kalich, páperistú, ružovú, dvojpyskovitú korunu a štyri dvojmocné tyčinky.
Plody sú štyri tvrdky.
Srdcovník rastie hojne na pustých miestach, v priekopách, kroví, pri cestách a kvitne v letných mesiacoch. Je to trváca rastlina.
Zbiera sa vňať (Herba leonuri), a to tak, že sa kosí len horná polovica rastliny. Byľ nepríjemne zapácha a má horkú chuť.
Obsahuje mnoho horčiny, najmä leonurínu, alkaloid leonukardín, kyselinu jablčnú, citrónovú, vínnu, fosforečnú, ktoré sú viazané ako draselné a vápenaté soli, ďalej živicu, 5-7 % trieslovín, stopy silice a iné.
Droga má typický upokojujúci účinok na srdce, na nervy, aj na tráviaci proces.
Srdcovník je stará liečivá rastlina, ktorá sa používa v ľudovej liečbe pri srdcových chorobách. Vyskúšala sa na zvieratách a robili sa aj klinické pokusy.
Posledné klinické skúšky poukazujú na širokú indikačnú oblasť pri poruchách myokardu, pri angina pectoris, kardioskleróze a pri dekompenzovaných srdcových chybách.

srdcovník obyčajný

Slez lesný
Malva silvestris L.
Slez lesný je ďalšia slezovitá trváca bylina s priamymi alebo len čiastočne vystúpavými rozkonárenými osami. Listy sú dlhostopkaté, okrúhle, hlboko dlaňovito pät laločnaté až sedem laločnaté, pílkovité.
Veľké, úhľadné kvety vyrastajú z pazúch listov a majú naspodku nepatrný kalištek, ďalej pätcípy kalich a pätlupienkovú, ružovú korunu. Korunné lupienky sú klinovité a vpredu hlboko vykrojené. Tyčiniek je mnoho, plody sú tvrdky.
Slez lesný kvitne v letných mesiacoch a rastie na rumoviskách, pri múroch, v kroviskách a pri cestách.
Zbierajú sa kvety a listy (Flos malvae, Folium malvae), a to v rovnakom čase, avšak listy nie naraz, ale asi na trikrát. Pri sušení pôvodne krásne ružové kvety zmodrejú.
Droga obsahuje hojivý sliz a triesloviny, kvet okrem toho obsahuje aj farbivo malvín, má zvieravé, odhlieňovacie a zaslizujúce účinky.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických prípravkov (nálevy, liečivé čaje).
Droga sa používa na odhlieňovanie pri kataroch dýchacích ciest a tráviacich ústrojov.

Čeľaď: Hluchavkovité    Larniaceae
(predtým Pyskaté    Labiatae)
Šalvia lekárska
Salvia officinalis L.
Šalvia lekárska je trváci, asi pol metra vysoký poloker s priamou, rozkonárenou, belavo plstnatou osou, na ktorej sú protistojné, stopkaté, podlhovasto vajcovité, drobno vrúbkované, striebristo plstnaté, vráskované listy.
Fialové, zriedka biele kvety sú pyskovitého typu a sú zoskupené do papraslenov. Majú hnedočervený, páperistý, päťzubý kalich, fialovú dvojpyskovitú korunu a iba dve tyčinky. Horný korunný pysk je prilbicovitý, dolný je trojlaločnatý. Plody sú štyri tvrdky.
Šalvia lekárska kvitne v júni a v júli.
Šalvia 1ekárska pochádza z oblasti Stredozemného mora, kde rastie divo na južných teplých, kamenistých stráňach a miestami, napr. v Dalmácii, tvorí celé súvislé porasty.
U nás sa iba pestuje, a to tak, že si zo semena predpestujeme v parenisku alebo na záhone semenáčiky, a keď semenáčiky zosilnejú, vysadíme ich na pripravené, pohnojené pole vo vzdialenosti 40 X 40 cm.
Už v prvom roku, ked` šalvie začnú kvitnúť, môžeme ich zbierať. Zber vykonávame tak, že rastliny dvakrát za sezónu pri zemi pokosíme, lístie otrháme. Ďalšiu kultúru zakladáme delením starých trsov.
Zbiera sa 1ist (Foliurn salviae). Obsahuje 1-2 % silice, v ktorej je až 50 % tujonu, salviol a i. Ďalej sa v listoch nachádza cineol, borneol, pinén a salvén, triesloviny, horčina, živice, kyseliny a i.
Listy sušíme starostlivo v tieni a v prievane alebo umelým teplom nepresahujúcim 35 °C. Listy majú ostrú, korenistú vôňu a chuť. Kto raz pozná vôňu šalvie, nikdy ju nezabudne.
Droga má zvieravý a protizápalový účinok a používa sa aj proti nočnérnu poteniu tuberkulóznych ľudí. Vo farmácii sa z drogy pripravujú rôzne galeniká a sílice (Oleum salviae).
V ľudovej liečbe sa šalvia oddávna používala na rôzne účely: ako kloktadlo pri angínach a zápale hrdIa, pri kataroch dýchacích a tráviacich ústrojov, na vymývanie zle sa hojacich rán atď.
Ľud používal ako liečivo aj príbuznú šalviu 1účnu (Salvia pratensis L.)

Sója fazuľová — Soja luštinatá

Soja hispida

Sója fazuľová je jednoročná, až 1 m vysoká, drsnochlpatá strukovina. Dlhostopkaté listy sú trojpočetné. V pazuchách listov sedia riedke hlávky drobných, belavých alebo fialových kvietkov, motýľokvetého typu (pozri komonicu).
Plody sú struky obsahujúce niekoľko dosť veľkých semien, rôznej farby od bielej, žltej, hnedej až po čiernu, podľa odrôd, ktorých má sója mnoho.

Pravlasť sóje fazuľovej je Japonsko a Čína. Pestuje sa po celej Východnej Azii ako najbežnejšia hospodárska plodina. Veľké kultúry sóje sú aj v Rusku, v Afrike a v Amerike. Aj v strednej Európe, u nás, v teplejších polohách, začali sa pokusy s kultúrou tejto užitočnej rastliny.
S úspechom sa pestuje na južnom Slovensku a na Morave.

Sója fazuľová sa pestuje pre semená — sójové bôby (Semen sojae), ktoré sú o niečo väčšie ako hrach. Sú veľmi výživné, lebo obsahujú 35 % dusíkatých látok, 17 % mastného oleja a 30 % bezdusíkatých extraktívnych látok (cukry, živica, vosk a i.), avšak žiaden škrob.
Preto je dnes sójová múka, ale aj všetky ostatné sójové výrobky, najmä bôby a pokrmy z nich pripravené, čo do výživnosti a stráviteľnosti veľmi dôležitou a váženou potravinou.

Podľa najnovších výskumov sa veľmi cení aj liečivá hodnota tejto kvalitnej strukoviny, a to jednak ako liek proti infarktu (viedenská škola podávaním sójových bôbov znižuje v krvi obsah lipoidov, takže sa v žilách netvoria krvné zrazeniny) a jednak proti kôrnateniu tepien čiže artérioskleróze.
Sója sa priamo označuje za liek proti artérioskleróze, za protisklerotickú potravinu.

Sójovú múku, ktorá je dnes všade v predaji, možno dobre primiešať do všetkých našich bežných múk a sójové bôby možno jesť ako hrach, šošovicu a fazuľu.

Sladké drievko hladkoplodé — Lékořice lysá

ľudove sladké drevo — sladké dřevo

Glycyrrhiza glabra L.

Sladké drievko hladkoplodé je trváca, asi 1,5 m vysoká bylina, ktorá má v zemi vretenovitý koreň s početnými, až vyše 1 m dlhými výhonkami. Na osi sú nepárno perovitozložené listy, skladajúce sa zo 6-8 jariem. Jednotlivé lístky sú vajcovité a celistvookrajové.

Ozdobné modrofialové kvety sú zoskupené do strapcov a sú motýľo kvetého typu. Plod je struk. Kvitne v júni.

Sladké drievko rastie divo v Azii, avšak oddávna sa pestuje pre koreň. (Radix liguiritiae, Radix glycyrrhizae glabrae), ktorý sa dodáva alebo nelúpaný (Radix liguiritiae ruda), alebo lúpaný (Radix liguiritiae mundata).

Aj u nás sa sladké drievko pestovalo a doteraz sa v obmedzenom množstve pestuje, napr. na južnom Slovensku a na južnej Morave v okolí Hustopeča a Mikulova. Z kultúr aj u nás miestami splaňuje.

Pestovanie sladkého drievka vyžaduje mimoriadne skúsenosti. Pestuje sa alebo zo semena, čo je veľmi zdĺhavé a trvá niekoľko rokov, alebo sa rozmnožuje vegetatívne, sadením asi 20 cm dlhých výhonkov, odrezaných zo starých koreňov.
Pri zbere v jeseni alebo na jar sa najprv odrežú byle a potom sa opatrne vykopávajú len dlhé postranné korene, ktoré sa odrezávajú od hlavného podzemku. Rastlina sama sa pritom neporuší, naopak, medzi tieto staré kultúry sa vkladajú nové odnože.
Tak možno udržovat kultúru v stálej produkcii a zbierat korene každý rok.

Korene sa rýchlo usušia a uskladňujú na suchom mieste. Obsahujú 6-14 % sladkohorkého glykozidu glycyrizínu, glykozid likviricín, asparagín, škrob, kyselinu jablčnú a triesloviny.

Farmaceutický priemysel vyrába z drogy celý rad galenických preparátov (liečivých sirupov, čajov, zahustených štiav Succus liguiritiae, extraktov a piluliek), ktoré majú odhlieňovací a preháňajúci účinok a upravujú nepríjemnú chut a vôňu.

Stavikrv vtáčí — Rdesno ptači ľudove rdesno vtáčie — truskavec
Polygonum aviculare L.
Stavikrv vtáčí je jednoročná bylina, vyháňajúca z koreňa obyčajne celý trs článkovaných, poliehavých, rozkonárených osí. Osi sú po celej dĺžke porastené drobnými, čiarkovitokopijovitými listami, ktoré prisadajú na os v pazuchách blanovitých prílistkov, premenených v tzv. bôtky.
Drobné, päťpočetné kvietky majú to isté zloženie ako u stavikrva hadieho koreňa: päťdielne, biele alebo naružovelé okvetie, osem tyčiniek a plody nažky..
Stavikrv vtáčí patrí medzi veľmi rozšírené a húževnaté buriny. Rastie všade pri cestách, na chodníkoch, v záhradách, na poliach i v medzerách mestských dlažieb. Rozmnožuje sa veľmi húževnate, takže sa stal postrachom všetkých porastov.
Zbiera sa vňať (Herba polygoni avicularis), ktorá sa vytrháva pri zbere v celých trsoch, zbaví sa koreňa a spodných suchých, hlinou znečistených častí a opatrne sa usuší, aby sa pritom nepoodlamovali lístky. Zbiera sa len na bezprašných miestach.
Droga obsahuje kyselinu kremičitú a trieslovinu, a preto má zvieravé účinky.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú niektoré čaje a odvary.
Kedysi sa droga medzi ľudom používala pri chorobách dýchacích ciest a proti tuberkulóze.
Ako označuje jeho meno, zrelé nažky stavikrva vtáčieho sú v jeseni vítanou potravou vtáctva.

Čeľad: Stavikrvovité — Polygonaceae
Stavikrv hadí koreň    Rdesno hadí kořen
ľudove užovník
Polygonum bistorta L.
Stavikrv hadí koreň je trváca, až 1 m vysoká bylina, ktorá vyrastá z mohutného, červovito zahnutého, hnedého, vnútri bieleho, drevnatého podzemku.
Z podzemku vyhária jednak prízemné vajcovitokopijovité listy s dlhými stopkami, jednak jedinú, priamu, jednoduchú os s niekoľkými drobnými, srdcovitokopijovitými, objímavými listami.
Os sa končí jediným, ozdobným, hustým, klasovitým strapcom belavých alebo ružových kvietkov. Kvietky majú päťdielne okvetie, osem tyčiniek, plody sú drobné nažky.
Stavikrv hadí koreň rastie u nás na rašelinových lúkach a lesných vlhkých miestach až po podhorske pásmo. Kvitne v lete.
Zbiera sa podzemok starších rastlín (Radix bistortae). Vyrypuje sa na jar, alebo v jeseni. Zbaví sa vedľajšich koreňov, očistí, prípadne pozdlžne rozreže a usuší.
Droga obsahuje až 20 % trieslovín, kyselinu galovú a
dalšie zložky. Má teda typicky zvieravé, proti hnačke, ako aj proti krvácaniu pôsobiace účinky. Používa sa aj vo zverolekárstve.
Vo farmácii sa droga používa na pripravu rôznych galenických preparátov.
Kedysi sa podzemok stavikrva hadieho koreňa používal ako prostriedok proti uštipnutiu zmijou.

Sedmokráska obyčajná — Sedmikráska chudobka
BeUis perennis L.
Sedmokráska obyčajná je všeobecne známa trváca, drobná bylinka, ktorá vyháňa z podzemku ružicu prízemných, piestovitých, vrúbkovaných listov.
Z ružice vyrastajú jednoúborné, 5-10.. cm vysoké stvoly. Kvetné úbory sú podopreté dvojradovým zákrovorn. Na bezplevnom lôžku sú jednak v strede žité, rúrkovité kvietky, jednak na obvode jazykovité, biele alebo ružovkasté kvietky.
Plod je nepáperistá nažka.
Čas kvitnutia sedmokrásky je od jari do zimy, niekedy kvitne pod snehom.
Rastie hojne na trávnikoch, na medziach a na lúkach.
Zbierajú sa kvetné úbory — kvet (Flos bellidis), ktoré sa trhajú bez stopiek za suchého počasia. Sušia sa v tieni a v prievane, kde ich ukladáme v tenkých vrstvách, aby sa nezaparili.
Droga obsahuje silicu, trocha mastného oleja, saponíriy, triesloviny, horčinu, antoxantín, sliz, živicu a organické kyseliny.
Má odhlieňovacie a mierne zviéravé účinky.
Dnes sa droga používa najmä v ľudovej liečbe pri pľúcnych chorobách, proti krvácaniu a na kožné vyrážky.

Skorocel kopijovitý — Jitrocel kopinatý
ľudove psí jazyk
Plantago lanceolata L.
Skorocel kopijovitý je trváca, 30-40 cm vysoká bylina s prízemnou ružicou kopijovitých, celistvookrajových listov s výraznou nervatúrou. Stvoly sú priame, ryhované, zakončené kvetným klasom. jednotlivé kvietky majú trojzubý kalich, štvorcípu, hnedú korunu a štyri tyčinky s dlhými nitkami, takže peľnice z klasu nápadne vyčnievajú. Plod je tobolka.
Skorocel kopijovitý rastie všade na lúkach, pri cestách, na medziach, v priekopách i na poliach, kde v zanedbaných d’atelinách býva húževnatou burinou. Pre veľkú spotrebu sa začal pestovať aj v poľných kultúrach, pričom sa semeno vysieva priamo do pódy.
Kvitne od jari do jesene.
Zbiera sa list (Folium plantaginis), ktorý sa odrezáva z kvitnúcich bylín a opatrne sa suší v tieni, aby nestratil svoju prirodzenú farbu..
Obsahuje glykozid aukubín, sliz, triesloviny, enzýmy a veľa vitamínu C. Droga má odhlieňovací a slizový účinok.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických preparátov.
V ľudovej liečbe sa droga považovala za znamenitý prostriedok na najrôznejšie neduhy, choroby dýchacích ciest, čierny kašel‘, astmu, na rany a na oka

Škoricovník čínsky    Vavrínovité
Cinnamomum aromaticum Nees    Lauraceae
Opis: Škoricovníky sú vždyzelené tropické stromy, v kultúre i kry. Kmeň má rozpraskanú popolavosivú kôru. Listy sú krátko stopkaté, svetlozelené, kožovité, aromatické, s výraznou žilnatinou. Drobné nenápadné príjemne voňajúce kvety sú zostavené do vrcholíkových zväzkov.
Pôvod a rozšírenie: Domovom škoricovníka je južná Čína. Významnejší je však škoricovník cejlónsky (Cinnamomum zeylanicumBLumE). V súčasnosti sa oba škoricovníky pestujú v Indii, Srí Lanke, Číne, Thajsku, Vietname a v Indonézii.
Používaná časť rastliny: Olúpaná kôra škoricovníka čínskeho — škorica čínska — vytvára po usušení jednoduché žltohnedé rúrky alebo polkruhovité či ploché pásiky. Kvalitnejšia a viac hodnotená škorica cejlónska vytvára po usušení zvinuté dvojrúrky.
Obsahové látky: Najdôležitejšou účinnou látkou je silica, ktorá sa destiluje z kôry. Jej obsah i chemické zloženie sa odlišuje podľa toho, odkiaľ rastliny pochádzajú. Čínska škorica má 1-2 % silice so 75-90 % škoricového aldehydu, neobsahuje augenol. Cejlónska škorica má 1-1,5 % silice so 65-75 % aldehydu a 10 % eugenolu. Iné zloženie má škorica barmská a seychelská. Okrem silice obsahuje škorica ešte malé množstvo slizu a trieslovín.
Použitie v kozmetike: V kozmetike sa uplatňuje škoricová silica destilovaná nielen z kôry, ale aj z listov. Obsahuje látky s veľkým dezinfekčným a dezodoračným účinkom, preto sa pridáva do voňavých zložiek určených pre kozmetiku ústnej dutiny, t. j. do zubných pást, ústnych vôd, sprayov ap. Škoricový aldehyd sa uplatňuje v parfémových zložkách, ale pretože je drahý, vyrába sa dnes väčšinou synteticky.
Iné použitie: Všetky kultúrne kultivary škorice sa uplatňujú najmä ako korenie. Používa sa celá alebo mletá škorica. Pre svoju vôňu je veľmi obľúbená v potravinárstve a likérnictve.