Čeľaď:Makovité — Papaveraceae
Mak siaty — Mák setý Papaver somniferum L.
Mak siaty je u nás všeobecne známa a pestovaná kultúrna rastlina, takže netreba podrobne opisovať ani byliny, ani spôsob pestovania. Pochádza z Azie. Listy na vysokej osi sú dvojitozúbkaté, objímavé.
Zd’aleka nápadné, veľké kvety sa rozvíjajú v lete a skladajú sa z dvoch kališných lístkov, ktoré chránia púčik a opadnú, hned‘, ked‘ sa púčik roztvorí, ďalej zo štyroch bielych alebo červenofialových korunných lupienkov a z veľkého počtu tyčiniek.
Plod je známa mnohosemenná makovica. Semena sú belavé alebo modročierne.
Celá rastlina je popretkávaná mliečnymi cievami, v ktorych koluje biela mliečna šťava. Po narezaní nezrelých makovíc šťava vykvapkáva a na vzduchu tuhne na tzv. ôpium.
Ópium je dôležitá farmaceutická surovina, lebo obsahuje 26 rôznych alkaloidov (opiátov), z ktorých sú najdôležitejšie morfín, kodeín a papaverín. Farmaceutický priemysel z nich vyrába dôležité lieky.
Mak siaty je teda jedovatá rastlina, avšak pri dozrievaní sa alkaloidy ukladajú najmä do toboliek (makovíc), takže zrelé a vyschnuté semená nie sú jedovaté.
U nás sa pestuje mak siaty najmä pre semená (Semen papaveris), ktoré sa zo zrelých a usušených makovíc vyklepávajú alebo vymlátia a sú jednak dôležitou olejninou, obsahujúcou 50 % mastného oleja, používaného i vo farmácii, jednak obľubenou pochutinou.
Na získanie ópia, tak ako sa to robí v Azii, sa u nás mak nepestuje. Nie je to ani potrebné, lebo tzv. makovina (Caput papaveris, Fructus papaveris maturi), t. j. čisté, vyklepané makovice so stopkou najviac 10 cm dlhou, obsahuje dostatok potrebných alkaloidov.
Náš farmaceutický priemysel vykupuje suchú makovinu, a tak sa prv bezcenný odpad stal dôležitou surovinou.

Myší chvost obyčajný
ľudove stolistník, mačací chvost
Achillea millefolium L.
Myší chvost obyčajný je trváca, 4-6 dm vysoká bylina, vyháňajúca z plazivého podzemku priame, tuhé osi, bohato porastené listami, ktoré sú dvojito až trojito perovitodielne a majú známy rebríčkovitý tvar.
Biele, niekedy ružovkasté, drobné kvetné úbory sú zoskupené do bohatých chocholíkovitých zložených strapcov. Majú strechovitý zákrov a na plevnatom lôžku v strede asi dvadsať rúrkovitých obojpohlavných kvietkov, na obvode pät piestikovitých jazýčkovitých kvietkov.
Plody sú nepáperisté nažky. Kvitne v letných mesiacoch.
Myší chvost obyčajne rastie všade, najmä na medziach, brehoch, pri cestách a na krajoch lesov. Má horkastú chut a ostrú korenistú vôňu.
Zbiera sa vňat (Herba millefolii), a to asi horná polovica osí. Spodná časť je príliš drevnatá. Materiál sa najlepšie suší v tieni a v prievane na povalách.
Obsahuje trocha silice, horčinu achileín, trieslovinu a organické kyseliny. V silici sa nachádzajú terpény, a to borneol, cineol, pinén a tujon. V premenlivom množstve a iba u niektorych rastlín sa v droge nachádza aj vzácny chamazulén.
Pôsobí najmä ako prostriedok zastavujúci krvácanie, vzpružuje a zvyšuje žalúdočnú sekréciu. Má aj žlčopudný účinok a používa sa na navoniavanie.
Myší chvost obyčajný sa i doteraz v ľudovej liečbe používa najmä na rany a pri rôznych vnútorných chorobách.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu niektorých galeník, ako extraktov, liečivých čajov, odvarov a i. Niekedy sa požaduje aj samotný kvet (Flos rnillefolii), ktorý má rovnaké zloženie i upotrebenie.

Muškát citrónový    Pakostovité

Pelargonium odoratissimum (L.) L’Hér.    Geraniaceae

Opis: Trváca až 1 m vysoká bylina s veľkými dlho stopkatými listami, ktoré sú perovito delené, úzko laločnaté a žľaznato chlpaté. Intenzívne a príjemne vonia. Kvety sú usporiadané do hustých okolíkov. Ivlajú päťdielny kalich, ktorého zadný lístok ako úzka ostroha zrastá so stopkou. Koruna je ružová, súmerná, päťlístková. Plod je zobákovitá tobolka, ktorá sa rozpadá na jednotlivé plôdiky.

Pôvod a rozšírenie: Pochádza z južnej Afriky, ale pestuje sa v celej severnej Afrike, najmä v Alžírsku a v južnej Európe v Španielsku, južnom Francúzsku, na Korzike a v Turecku. Je to rastlina slnečných, často suchých stanovíšť. Používaná časť rastliny: Na technické účely sa zbierajú celé rastliny ešte pred rozkvitnutím kvetov a ihned sa z nich destiluje silica. Rovnaký technický význam majú aj druhy Pelargonium roseum WILLD. a P elargonium graveolens Ĺ’HÉR.

Obsahové látky: Voriavá geraniolová silica sa nachádza najmä v žraznatých chlpoch listových čepelí. Získava sa destiláciou listov vodnou parou (výťažok 0,1 —0,2 °/0). Jej hlavnými zložkami sú geraniol a citronelol.

Použitie v kozmetike: Geraniolová silica je pre parfumériu veľmi dôležitá. Svetová ročná spotreba je asi 130 000 kg. Je súčasťou parfumových kompozícií typu ruže, ktorými sa parfumujú najrozličnejšie kozmetické prípravky od zubných pást a ústnych vôd cez krémy, pleťové mlieka a vody, mydlá, rúže, púdre, oleje, brilantíny a spraye až po kúpeľové prísady. Podobne ako silica sa používa aj čistý geraniol.

Iné použitie: Celý rad druhov, hybridov a kultivarov muškátov, napr. Pelargonium zonale (L.) AIT., sa pestuje ako okrasné rastliny, pretože vytrvale bohato a nádherne kvitnú, ľahko sa rozmnožujú a pestovateľsky sú pomerne nenáročné.

Mandľa obyčajná    Ružovité
Amygdalus communis L.    Rosaceae
Opis: Mandľa je subtropická opadavá drevina, vysoká 5 až 8 m. Koruna mladých stromov býva vzpriamená, so zvyšujúcim sa vekom nadobúda previsnutú formu. Listy sú dlho kopijovité, na okrajoch, jemne pílkovité, tmavozelené. Kvety sa vytvárajú v pároch na dvojročnom dreve a pri sladkoplodých kultivaroch sú sýtoružové, pri horkých biele alebo ružovkasté. Mandľa kvitne skoro na jar pred olistením koruny. Plod je kôstkóvica vajcovitého tvaru, nazývaná mandľa. Má sivozelené plstnaté oplodie, obsahujúce kôstku väčšinou s jedným splošteným semenom (niekedy aj s viac semenami).
Pôvod a rozšírenie: Mandľa pochádza z oblasti Malej Ázie, zo Zakaukazska, Sýrie, Iránu a Afganistanu. V súčasnosti sa pestuje najmä v krajinách okolo Stredozemného mora a jej pestovanie zasahuje až do teplých polôh mierneho pásma. Rozsiahle porasty sú aj v Kalifornii v USA, v číne a v Indii.
Obsahové látky: Hlavnou účinnou zložkou, dôležitou pre kozmetiku a farmáciu, je mandľový olej, najdrahší nevysychavý olej vôbec. Je zložený prevažne z glyceridov kyseliny olejovej a linolovej a jeho obsah kolíše od 40 do 55 % . Lisuje sa za studena prevažne z horkých mandlí, pretože sladké mandle sú na tento účel vzácne a drahé. Jedovatý kyanovodík, ktorý sa uvoľňuje z amygdalínu v semenách, do oleja získaného z horkých mandlí neprechádza, ale zostáva v pevných výliskoch, ktoré sa ďalej väčšinou nepoužívajú. Výlisky zo sladkých mandlí amygdalín neobsahujú a preto sú neobyčajne drahou kozmetickou surovinou.
Použitie v kozmetike: Mandľový olej nedráždi, preto sa používa na čistenie citlivej pokožky a na premastenie suchej pleti. Je súčasťou najlepších kozmetických emulzií a krémov. Rozomleté výlisky zo sladkých mandlí poskytujú tzv. mandľové otruby, ktorými sa tiež čistí veľmi citivá pleť. Riedia sa prevarenou vlažnou vodou na hustú kašu, ktorú nanesieme na tvár a po 10 minútach ju zmyjeme vlažnou vodou. Mandľové otruby možno s úspechom miešať s jačmennými, prípadne s ovsenými otrubami.
Iné použitie: Sladké mandle sú pre lahodnú chuť obrúbenou pochúťkou, najmä pražené a solené. Veľké množstvo sa ich spotrebuje do cukrárenských výrobkov. Horké mandle sa pridávajú do mandľových výrobkov v malom množstve pre zvláštnu chuť a vôriu.