Mesačné archívy: február 2012

Palina obyčajná

Napísané , autor:

Palina obyčajná
Arternisia vulgaris L.
Palina obyčajná je trváca bylina s priamou, vyše 1 m vysokou, niekedy čiastočne poliehavou, bohato rozkonárenou, v spodnej časti červenkastou osou a s jednoducho perovito dielnymi listami, ktorých segmenty sú kopijovité a ostropílkovité. Na báze listových stopiek sú ušká.
Charakteristickou vlastnostou listov paliny obyčajnej je farba: na vrchnej strane sú špinavo zelené, na spodnej strane sú striebristo belavo plstnaté.
Kvetné úbory, zoskupené do bohatých, hustých metlín, sú drobučké, červenkasté, podopreté zákrovom a majú, ako ostatné astrovité rastliny, na bezplevnom lôžku v strede rúrkovité, obojpohlavné kvietky, na obvode však piestikové kvietky, bez jazykov.
Plody sú nažky. Kvitne až v auguste a v septembri.
Palina obyčajná je všade rozšírená, na pustých, neobrábaných miestach, na rumoviskách, pri plotoch, v priekopách, na brehoch a pri cestách.
Zbiera sa vňať (Ilerba artemisiae), ktorá sa pred rozkvitnutím odrezáva v hornej, nedrevnatej časti a vo zväzočkoch sa usuší.
Droga obsahuje trocha silice, horčinu, trieslovinu a i. Má horkastú chuť.
Podporuje a uľahčuje trávenie.
Niekedy sa požaduje aj koreň (Radix artemisiae), ktorý má to isté zloženie aj účinnosť.
Kedysi sa pripisovala koreňu paliny obyčajnej kúzelná moc („černobyľ“).
Niekde sa byľ používa aj ako korenie.

palina obyčajná

Publikované v P

Palina dračia

Napísané , autor:

Palina dračia
Artemisia dracunculus L.
Palina dračia je trváca, vyše 1 m vysoká, rozkonárená bylina. Listy má jednoduché, čiarkovité, celistvo okrajové. Kvetné úbory sú drobučké, guľovité, belavo žltkasté.
Plody sú nažky. Čas kvitnutia rastliny je júl až september.
Palina dračía pochádza z južnej Európy a zo západnej Azie. U nás sa pestuje podľa potreby. Rozmnožuje sa najvhodnejšie delením starých trsov. Ak použijeme semená, predpestujeme si najprv v parenisku priesady, ktoré vysadíme na pripravené pole.
Zbiera sa vňať (Herba dracunculi). Odrezávajú sa vrcholky osí, viažu sa a sušia.
Vňať obsahuje silicu, zloženú najmä z estragolu a felandrénu, dralej triesloviny, horčinu a iné.
Má posilňujúci účinok a podporuje trávenie.
Vo farmácii sa z nej získava silica (Oleum dracun – culi). V priemysle sa byľ paliny dračej používa na pripravu estragónového octu a horčice.

palina dračia

Publikované v P

Palina božie drievko

Napísané , autor:

Palina božie drievko
Artemisia abrotanurn L.
Palina božie drievko je trváci, priamy, rozkonárený, vyše 1 m vysoký poloker s hustými, na nitkovito čiarkovíté segmenty strihanými listami. Kvetné úbory sú drobučké, guľaté, previsnuté, šedopáperisté, zoskupené do úborových metlín.
Plody sú nažky. Kvitne v letných mesiacoch.
Palina božie drievko má zo všetkých druhov palín najprenikavejšiu, avšak príjemnú vôňu.
Vlasťou paliny božieho drievka je južná Európa a Malá Azia. U nás divo nerastie, avšak. pre voňavú, liečivú byľ sa hojne pestuje v záhradkách a niekde aj v poľnej kultúre. Najvhodnejší a najrýchlejší spôsob pestovania je delenie starých trsov.
Ak chceme založiť novú kultúru zo semien, necháme ich vyklíčiť v parenisku a vypestované priesady riedko vysadíme na pripravené pole.
Zbiera sa vňať (Herba abrotani), ktorá sa odrezáva bez drevnatej spodnej časti a prudko sa suší.
Droga obsahuje voňavú silicu, horčinu, triesloviny a alkaloid abrotín. Má povzbudzujúci účinok na trávenie a pôsobí proti cudzopasným hlístam.
Kedysi sa paline božiemu drievku pripisovala veľká liečivá moc („božie drievko“).
Palina božie drievko sa používa aj v likérnictve pri výrobe vermútových vín.

palina božie drievko

Publikované v P

Rumanček diskovitý

Napísané , autor:

Rumanček diskovitý
Matricaria discoidea DC.
Rumanček diskovitý je tiež jednoročná bylina s hrubou, čiastočne poliehavou osou, nápadne husto porastenou dvojito až trojito perovito strihanými listami a čiarkovitými, kopijovitými segmentmi.
Na kužeľovitom, dutom, bezplevnom lôžku sú iba žlto zelenkasté, štvorcípe, rúrkovité kvietky, kým jazykovité obvodové kvety chýbajú. Tým sa podstatne líši od rumančeka pravého.
Kvitne v ten istý čas ako rumanček pravý. Plody sú bezpáperisté nažky.
Pôvod tohto druhu rumančeka je zaujímavý tým, že jeho pôvodnou vlasťou je severná Amerika a východná Azia, odkiaľ sa dostal pred sto rokmi, asi cez botanické záhrady do Európy, kde sa mimoriadne rozšíril.
U nás rastie teraz všeobecne na dvoroch, na okrajoch ciest, na železničných násypoch a pod.
Vonia rovnako príjemne a prenikavo ako rumanček pravý.
Zbierajú sa opäť kvetné úbory (Flos rnatricariae discoideae). Obsahuje tie isté látky ako rumanček pravý, má však menej silice a nemá protizápalový účinok.
U nás sa nesmie primiešavať alebo zamienať s rumančekom pravým. Zbiera sa len pre súkromnú potrebu alebo pre ľudovú liečbu.

rumanček diskovitý

Publikované v R

Arnika horská

Napísané , autor:

Čeľaď: Astrovité    Asteraceae
Arnika horská
Arnica montana L.
Arnika horská je trváca, 30-40 cm vysoká bylina s prízemnou ružicou podlhovasto vajcovitých, celistvo okrajových, tučných listov. Z ružice vyrastá priama, žľaznato chlpatá os s niekoľkými pármi protistojných, kopijovitých listov.
Os je zakončená jedným úhľadným, veľkým, oranžovožltým, voňavým kvetným úborom, nazývaným u astrovitých často jednoducho „kvet“, hoci to je súkvetie. Úbor je naspodku podopretý dvojradovým zákrovom, zloženým z listeňov, a v strednom, bezplevnom lôžku je asi sto obojpohlavných, rúrkovitých kvetov, kým na obvode je asi 20 piestikových, jazykovitých kvietkov.
Plody sú páperisté nažky.
Arnika kvitne od júna do augusta. Rastie na horských, lesných lúkach a v podhorských lesoch. Na Slovensku chýba. Je čiastočne chránenou rastlinou, t. j. nesmie sa vyrypovať s koreňmi bez povolenia. Možno ju pestovať v polokultúrach.
Zbiera sa kvet (úbor, Flos arnicae), koreň (Radix arnicae) a zriedka aj 1ist (Folium arnicae). Kvet sa zbiera v čase plného rozkvetu, obyčajne v júli, a to bez zákrovu a bez lôžka, iba jazykovité a rúrkovité kvietky, koreň v jeseni a list pred rozkvitnutím.
Všetky časti sa rýchlo a opatrne sušia, pričom dbáme, aby najmä kvety nestratili svoju pôvodnú, oranžovožltú farbu. Droga obsahuje silicu, horký arnicín, triesloviny, žlté farbivo a i. Má protizápalový účinok a podporuje hojenie rán.
Kedysi sa arnika považovala za účinný liek proti najrôznejším chorobám dýchacích a tráviacich ústrojov. Vo väčších dávkach však spôsobuje otravu.

arnika horská

Publikované v A

Lobelka nadutá

Napísané , autor:

Čeľaď:Lobelkovité — Lobeliaceae
Lobelka nadutá
Lobelia inflata L.
Lobelka nadutá je jedovatá, jednoročná, až 40 cm vysoká bylina; má chlpatú, hranatú os s podlhovasto vajcovitými a tupo pílkovitými listami. Úhľadné modré kvety sú zoskupené do riedkych strapcov; majú päťzubý kalich, modrú, zriedka belavú, päťcípu, dvojpyskovitú korunu a päť tyčiniek.
Kvitne v júli. Plod je dvojpuzdrová tobolka.
Lobelka nadutá pochádza z Ameriky a dlho sa k nám dovážala ako dôležitá liečivá rastlina. Ukázalo sa však, že dobre znáša naše podnebie a začala sa aj u nás pestovať. Rozmnožuje sa semenami, ktoré necháme hneď na jar vyklíčiť v parenisku a zosilnené priesady sadíme na pripravené pole.
Zbiera sa vňať (Herba lobeliae). Odrezáva sa vtedy, keď tobolky dozrejú a začnú usychat a rýchlo sa suší.
Chémia lobelových alkaloidov je obsiahla. Doteraz sa izolovalo 13 alkaloidov, z ktorých najhlavnejšie sú: lobelín, lobelanín, lobelanidín, lelobanidín, lobinín a lobinanidín.
Droga pôsobí proti ochrnutiu dýchacích centier pri otravách, proti astme, kŕčom a i. Používa sa aj na odhlieňovanie. Avšak ako jedovatá patrí len do rúk lekára!
Vo farmácii sa pripravujú z tejto jedovatej drogy rôzne galeniká, ako cigarety, extrakty, prášky, tinktúry (Tinctura lobeliae).

lobelka nadutá

Publikované v L

Posed biely

Napísané , autor:

Čeľaď: Tekvicovité    Cucurbitaceae
Posed biely
Bryonia alba L.
Posed biely je trváca bylina s bielym hrubým koreňom a otáčavou, hrubou a drsnou osou, ktorá dosahuje dĺžku až 5 m. Drsné listy sú v podstate srdcovité, avšak čepeľ je hlboko chobotovite rozoklaná na pät zúbkatých, končistých laIokov.
Oproti listom vyrastajú úponky, ktorými sa os ovíja okolo každej prekážky.
Z pazúch listov vyrastajú stopkaté, riedke súkvetia jednodomých, žItkasto zelených kvetov, ktoré majú päťzubý kalich a pätcípu korunu. Samčie kvety majú päť tyčiniek zrastených v tri zväzočky.
Plody sú čierne bobule, veľké ako hrach.
Posed kvitne v letných mesiacoch.
Rastie v kroviskách a pri plotoch.
Zbiera sa koreň (Radix bryoniae albae). Hlavný koreň sa vykopáva v jeseni, očistí sa, nakrája na lístočky a na povrázkoch sa usuší.
Koreň má horkú chut a vonia ako čerstvý chlieb. Obsahuje živicu bryorezín, glykozid bryonín, alkohol bryonol a iné.
Má prudko preháňajúce a močopudné účinky a vyvoláva aj vracanie.
Tieto účinky poznali už starovekí lekári.

posed biely

Publikované v P

Chabzda

Napísané , autor:

Chabzda
Sambucus ebulus L.
Chabzda je trváca bylina, vyháňajúca z podzemku mohutné, priame, vyše 2 m vysoké, rozkonárené a brázdené osi, ktoré nesú veľké, nepárno perovitozložené listy, skladajúce sa z kopijovitých, pílkovitých lístkov.
Voňavé kvety sú, ako u príbuznej bazy čiernej, zoskupené v bohatých vrcholíkoch a majú nepatrný kalich, bielu, zvonka červenkastú, pätcípu korunu a pät tyčiniek s nachovými prašníkmi.
Plody sú kôstkovičky, ktoré po dozretí sčernejú, niekedy však zostanú iba zelenkasté.
Kvitne v júli a v auguste.
Chabzda rastie obyčajne hromadne na krajoch lesov, pri vodách, na krovinatých stráňach a pri cestách.
Zbiera sa plod, vňat a koreň (Fructus, Herba, Radix ebuli).
Kôstkovičky odporne zapáchajú, obsahujú kyselinu jablčnú, vínnu a valerovú, triesloviny, horčiny, silicu a glykozid. Majú mierne preháňavý a močopudný účinok. V ľudovej liečbe sa používali proti vodnatieľke. Aj vňať má mierne preháňavý a močopudny- účinok.
Koreň, ktorý sa vykopáva v jeseni, je potopudným a močopudným prostriedkom.

chabza

Publikované v C

Baza čierna

Napísané , autor:

čeľaď: Zemolezovité — Loniceraceae
Baza čierna
Sambucus nigra L.
Baza čierna je ker, alebo až niekoľko metrov vysoký strom, ktorého konáre sú vyplnené bielou dreňou („dušou“). Veľké listy sú nepárno perovito zložené, s malým počtom jariem, a jednotlivé lístky sú podlhovasto vajcovité, končisté a pílkovité.
Drobné, voňavé žltkasto biele kvietky sú zoskupené do bohatych plochych, päťramenných vrcholíkov, ktoré majú obyčajne päť hlavných lúčov. Kvety majú nepatrný kalich, zvonkovitú, pätcípu, bielu korunu a pät tyčiniek. Plody sú známe čierne lesklé kôstkovičky.
Kvitne od mája do júna.
Rastie hojne blízko ľudských príbytkov, pri potokoch, pri plotoch, na pustých miestach dedín, na okrajoch lesov a na skalnatých chlmoch. Často sa sadí v parkoch a treba ju ešte viac rozširovať, lebo to je nielen ozdobný, ale aj velmi užitočný ker.
Zbiera sa najmä kvet (Flos sambuci), menej plod (Fructus sambuci) a zriedka list (Folium sambuci).
Kvet zbierame tak, že celé súkvetie necháme zvädnúť, potom jednotlivé kvietky zdŕhame a usušíme. Obsahujú glykozid sambunigrín, rutín, trieslovinu, živicu, kyseliny a iné.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu odvarov a liečivých čajov. Droga má význačný potopudný a močopudný účinok. Po tejto stránke patrí k našim najlepším liečivým rastlinám.
Ľudová liečba odporúča drogu vo forme čaju pri chorobách z prechladnutia, pri vodnatieľke a pri chorobách dýchacích ústrojov.
Plody — kôstkovičky obsahujú intenzívne modročervené farbivo sambucín, triesloviny, horčiny, živicu, organické kyseliny a i. Štava z kôstkovičiek sa v ľudovej liečbe používa pri zápale trojklaného a sedacieho nervu.
Po lístí bazy čiernej je malý dopyt. Tzv. „duša“ sa upotrebuje vo fyzike pri pokusoch s elektrinou a v mikroskopii.

Baza čierna

baza čierna

Publikované v B

Marinka voňavá

Napísané , autor:

Čeľaď: Marenovité — Rubiaceae
Marinka voňavá
Asperula odorata L.
Marinka voňavá je trváca, asi 30-40 cm vysoká bylina, vyháňajúca z plazivého podzemku priame, nerozkonárené osi, na ktorých sú v niekoľkých praslenoch nad sebou podlhovasto kopijovité, celistvo okrajové, končisté listy.
Drobné, voňavé kvety sú zoskupené do vrcholíkov a majú zakrpatený kalich, štvorcípu, zvonkovitú korunku a štyri tyčinky. Plody sú guľaté dvojnažky s početnými háčikmi.
Rastie obyčajne hromadne v tienistých, listnatých, najmä bukových lesoch, kde sa úporne rozmnožuje plazivými podzemkovými výbežkami.
Kvitne v máji a v júni.
Zbiera sa vňať (Herba asperulae, Herba matrisilvae), ktorá sa odrezáva v čase kvitnutia nožom alebo nožničkami, aby sa nevytrhávala aj s koreňmi.
Počas vädnutia a usychania vonia marinka príjemne prenikavo po kumaríne.
Vňať obsahuje triesloviny, horčiny, trocha mastného oleja, asperulozid a najmä korenisto voňajúci kumarín, čo je anhydrid kyseliny kumarínovej, ktorá sa práve uvolňuje, keď vňať usychá. Preto sa vňať používa na aromatizovanie tabaku, prádla, ovocia a pod.
Droga má močopudné, žlčopudné a upokojujúce účinky. Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník a na aromatizáciu.
Kedysi mala marinka voňavá dobrú povesť ako liek pri chorobách pečene a pri žltačke, a tiež ako upokojujúci a uspávajúci prostriedok. Hlavnú úlohu má kumarín, nesmie sa však podávať vo väčších dávkach, lebo vtedy pôsobí toxicky, vyvoláva bolenie hlavy, až ochrnutie.
Takzvaný „maytrank“, „májový nápor a iné likéry s kumarínovou arómou sa pripravujú z bieleho vína, v ktorom sa dlhší čas máčala vňať marinky voňavej. Nemierne pitie tohto nápoja tiež má za následok prudké bolesti hlavy.

marinka voňaváa
Publikované v M