Valeriána lekárska — Kozlík lékařský, tiež baldrián
Valeriana officinalis L.
Valeriána lekárska vyháňa z hrubého podzemku mohutnú, priamu, až 1,5 m vysokú, brázdenú os, ktorá má nepárno perovitozložené listy s veľkým počtom jariem, ktorých lístočky sú kopijovité a zubaté. Osi sa na konci bohato rozkonárujú a končia sa ozdobnou viac-menej okolíkovitou, trojramennou vidlicou. Jednotlivé, voňavé, biele alebo červené _ kvietky majú nezreteľný kalich, päťcípu korunu a tri tyčinky. Plod je nažka. Valeriána kvitne od júna do augusta.
Rastie dost hojne pri potokoch, v pobrežných kroviskách, na vlhkých Iúkach a v riedkych lesoch. Pretože prirodzený zber nepostačuje, pestuje sa valeriána aj na poli. Zo semena si v parenisku vypestujeme priesady, ktoré zosilnené sadíme na pripravené miesto. Koreň sa vykopáva v jeseni v druhom vegetačnom roku, očistí sa, podľa potreby sa rozreže a usuší.
Zbiera sa podzemok s koreňmi (Radix valerianae). Obsahuje asi 1 % silice, ktorej zloženie je veľmi pestré: kamfén, pinén, kyselina mravčia, octová, maslová a najmä izovalerová, seskviterpén a azulén. Ďalej obsahuje droga alkaloidy valerín a chatinín. Kyselina izovalerová spôsobuje známu, prenikavú a špecifickú valeriánovú arómu, pre ktorú valeriánovú kultúru vášnivo vyhľadávajú mačky, pravdepodobne zo sexuálnych dôvodov.
Vo farmácii sa droga používa na pripravu rôznych galeník (liečivých čajov, extraktov, tinktúr a i.) a na získavanie silice (0/eum valerianae). Droga má upokojujúcĺ, protikŕčový a mierne vzpružujúci účinok.