Rebarbora dlaňovitá    Reveň dlanitá
ľudove rebarbora
Rheum palmatum L.
Rebarbory patria k najstatnejším bylinám, lebo dosahujú až 2 m výšky. Pochádzajú z d’alekého východu, z Číny, Turkestanu a Tibetu. U nás sa niektoré druhy dost často pestujú jednak na ozdobu, jednak ako obľúbená zelina, ako aj na lekárske účely.
Rebarbora má v zemi hrubý hľuzovitý podzemok, ktorý rok čo rok mohutnie a vytvára podzemok s početnými vedľajšími mäsitými korerimi a podzemkovými hľuzami.
Listy sú veľké, hrubá dutá os nesie v lete ozdobné a mohutné strapcovité súkvetie, zložené z veľkého počtu bledožltých až červenkastých kvietkov. Kvety majú vo dvoch kruhoch po troch okvetných lístkoch a dva kruhy tyčiniek. Plody sú trojboké krídlaté nažky.
Kto chce pestovat rebarbory, musí sa dobre oboznámiť s technikou pestovania. Pestujú sa bud zo semien, čo je však veľmi zdlhavé, lebo treba semenáčiky predpestovať a niekoľkokrát presadzovat, alebo rýchlejším spôsobom, delením starých trsov a odnoží zo starých rastlín.
Ked‘ sa pestujú ako zelenina, upotrebujú sa listové stopky na prípravu kompótov a marmelád, na liečebné účely zasa liečivý žltý podzemok a koreň (Radix rhei), ktorý sa používa ako preháňavý, prečistujúci a trávenie podporujúci prostriedok.
Vykopáva sa vo štvrtom až šiestom roku. Vo farmácii sa pripravuje z koreňa viac galenických prípravkov. Chemické zloženie rebarborového koreria je veľmi zložité. Hlavné zložky sú antrachinónové deriváty. Získané korene treba sušiť opatrne.
Okrem rebarbory dlaňovitej sa pestuje ešte rebarbora vlnitá (Rheum undulaturn L.), rebarbora lekárska (Rheum officinale L.) .
Zaujímavé je, že na strednej Morave (Slavkovsko, Hustopečsko) sa pestuje rebarbora v poľných porastoch. Kedysi boli tieto porasty veľmi rozsiahle. Pestujú tu rebarboru pontickú (Rheurn rhaponticum L.) s celistvookrajovými listami.
Poskytuje neobyčajne hrubý koreň, čo je výhodné, avšak jeho účinnosť je menšia.