Prútnatec obyčajný — Janovec metlatý

Sarothamnus scoparius K o c h., Spartium scoparium L.

Prútnatec obyčajný je poloker so zelenými, hranatými, prútovitými konármi, ktoré sú riedko porastené trojpočetnými, drobnými listami.

Veľké, ozdobné, žlté kvety kvitnú jednotlivo na vlaňajších konároch v máji a júni a sú motýľo kvetého typu. Majú dvojpyskový kalich, veľkú žltú korunu, dozadu ohnutú striešku, jednozväzkové tyčinky a slimakovito zvinutú čnelku. Plod je čierny struk.

Prútnatec rastie roztrúsene na kremitopiesočnatých, nevápenných lesnatých stráňach, pri cestách, na brehoch a medziach, obyčajne v hustých porastoch.

Zbierajú sa takmer všetky časti rastliny. Najdôležitejšia je prútnatcová vňať (Herba seu summitates spartii scoparii seu sarothamni scoparii), ktorá sa odrezáva asi od polovice, koreň (Radix spartii scoparii), kvet (Flos spartii scoparii) a prútnatcové semeno (Semen spartii scoparii).

Všetky časti prútnatca sú bohaté na alkaloidy, z ktorých najdôležitejší je sparteín, ďalej oxysparteín, genisteín, sarotamnín, triesloviny, silica a i. Najviac sparteínu je v zrelých plodoch. Svojím účinkom na srdce nahradzoval kedysi náprstníkové glykozidy.
Jeho jedovatosť nie je veľká. Vo francúzskom a švajčiarskom liekopise je sparteín oficinálny.

Prútnatec sa oddávna používal ako močopudný prostriedok. Zlepšuje aj činnosť srdca.

Prútnatcové prúty sa niekde používajú na výrobu metiel. Lesníci často na zimu vysievajú prútnatec ako pašu pre zver.