Jarabina vtáčia Jeřáb obecný
Sorbus aucuparia L.
Jarabina vtáčia je strom s nepárno perovitými listami, zloženými z podlhovastovajcovitých a pílkovitých lístkov.
Kvety sú zoskupené do bohatých chocholíkov. Majú päťcípy kalich, prirastený k čiaške, päťlupienkovú bielu korunu, 20 tyčiniek a mnohopuzdrový semenník, sediaci na dne čiašky, s ktorou semennik zrastá.
Čiaška po opelení zdužnie a dozreje na plod guľatú malvicu, veľkú ako hrach, známu jarabinku.
Jarabinky, ako dozrievajú, sčervenejú. Ozdobné plody sú na jeseň zďaleka viditeľné a sú potravou mnohých vtákov, najmä v zime.
Jarabina kvitne v máji a v júni.
Rastie najmä v lesoch a na stráňach, niekedy má iba kríkovitý vzrast. Často sa sadí v horských krajoch pozdlž ciest, pretože dobre znáša aj najtuhšiu zimu a neúrodnú piesčitokremitú pôdu.
Zbierajú sa jarabinky (Fructus sorbi aucupariae), a to, až keď celkom dozreli, a majú tmavohnedú farbu. Dobre sa usušia a uschovaju sa na suchom a tmavom mieste.
Majú močopudný a preháňavý učinok a upravujú trávenie. Za tým učelom sa z plodov lisuje štava, ktorá sa s cukrom zahustí na sirup.
Droga obsahuje značné množstvo kyselín (sorbínovú, jablčnú, citrónovú, jantárovú a vínnu), triesloviny, cukor, farbivo, vitamín C a i. V semenách je 22 percent mastného oleja a trocha amygdalínu.
Majú trpkastú chut, môžu sa požívať, až ked mrazom zmäknú. Odroda jarabina sladká má plody väčšie a sladšie a používa sa na výrobu kompótov.
V horských krajoch sú jarabinky priemyselnou surovinou a používajú sa na výrobu octu a likéru „jarabinky“.