Čeľaď: Horcovité — Gentianaceae
Horec žltý
Gentiana lutea L.
Horec žltý je mohutná, vyše 1 m vysoká, trváca bylina, ktorá vyháňa z hrubého, krúžkovaného podzemku priamu, nerozkonárenú, dutú a lysú os. Na osi sú veľké, sediace, vajcovité listy s výraznou oblúkovitou nervatúrou.
Ohľadné kvety, ktoré vyrastajú vo zväzočkoch z pazúch listov, sú stopkaté a majú pätzubý kalich, päťcípu zlatožltú korunu, ktorej cípy sú kopijovité a zahrotené, päť tyčiniek a vrchný semenník. Plod je tobolka.
Horec žltý má domov v horách juhozápadnej a južnej Európy, najmä v Pyrenejách, v Alpách a na Balkáne, kde rastie vo výškach do 1800 m. Pretože podzemok s koreňmi (Radix gentianae) dáva dôležitú oficinálnu drogu, všade sa tak neľútostne vyrypoval, že sa jeho zber v niektorých krajinách zakázal, a preto sa začali zakladať jeho kultúry.
Tak postupujeme aj u nás, zakladáme kultúry a chýbajúce množstvá dovážame.
Rozmnožuje sa semenami. čerstvé semeno sa sadí v jeseni na pripravené polia, prikryje sa lesným humusom, zavlažuje a chráni pred vtáctvom pokrývkou z jedľovej chvojky. Takto sa nechá cez zimu.
Ak totiž majú semená horca na jar vyklíčiť, musia najprv zmrznút. Vyklíčené rastlinky necháme takto ešte jednu zimu, pričom ich chránime pred prudkým slnkom a v ďalšom roku ich vysadíme na pripravené miesto, do dobrej hlbokej pôdy v spone 60 X 60 cm.
Porast často polievame a ošetrujeme. Horce kvitnú až v piatom alebo v šiestom roku. Vtedy sa tiež začnú tažiť podzemky; vyrypovať ich skôr, nie je hospodárne.
Na liečivé účely sa podzemok hneď rozkrája a suší; na výrobu vín a likérov možno podzemky nechat na hromadách fermentovat a kedykoľvek sušiť. Droga obsahuje glykozidické horčiny gencilín a genciopikrín, farbivo gentizín.
Vo farmácii sa z drogy pripravuje rad galeník. Horké prípravky z horca, napr. horké žalúdočné tinktúry a i. podporujú trávenie.