Fialka voňavá — Violka vonná
ľudove fialka
Viola odorata L.
Fialka voňavá je naša obľúbená voňavá bylinka. Má v zemi krátky, rozkonárený, trváci podzemok.
Z podzemku vyrastajú jednak dlhostopkaté listy so srdcovitovajcovitou až okrúhlo obličkovitou, na okraji vrúbkovanou čepeľou, jednak súmerné, dlhostopkaté a voňavé kvety, podobného zloženia ako u fialky trojfarebnej: päť zelených, príveskovitých kališných lístkov, päť voľných, nerovnakých fialových korunných lupienkov, z ktorých spodný vybieha v dutú, tupú ostrohu.
Tyčiniek je päť, plody sú tobolky. Kvitne hneď z jari.
Rastlina obsahuje alkaloid violín (violaemetín) a violakvercetín, saponín, silicu.
Zbiera sa najmä podzemok (Radix violae odoratae), ktorý sa získava tak, že sa rastliny v jeseni vytrhávajú, podzemok sa očistí, zbaví lístov aj plazivých výhonkov, ktoré hneď zasadíme do zeme, aby sa rastlinka rozmnožovala, a na vzdušných miestach sa usuší.
Vo farmácii sa používa na prípravu rôznych galenických prípravkov s odhlieňovacím účinkom.
Niekedy sa požadujú kvety (Flos violae odoratae) alebo celá kvitnúca vňať (Herba violae odoratae), najmä na vývoz.
Sušenie kvetov je chúlostivé, lebo nesmú stratit svoju krásnu fialovú farbu a vôňu. Preto sa prudko sušia a dobre sa uskladňujú.
Kedysi fialka voňavá mala veľkú úlohu vo voňavkárstve pri príprave fialkového parfumu, dnes tu vypomáha syntetická chémia.