Chmeľ obyčajný — Chmel otáčivý
Humulus lupulus L.
Chmeľ je trváca dvojdomá rastlina s osou vždy niekoľko metrov dlhou, pravotočivou, ovíjavou, pridŕžajúcou sa akejkoľvek opory. Os je porastená háčikovitými, závesnými chlpkami, od ktorých je drsná.
Listy sú protistojné, tiež drsné, trojlaločnaté až pätlaločnaté, na okrajoch pílkovité. Najvrchnejšie listy obyčajne nie sú rozčlánkované.
Chmeľ kvitne v letných mesiacoch.
Prašníkové čiže samčie kvety sú usporiadané do zložených strapcovitých súkvetí a sú pätpočetné, piestikové čiže samičie kvety tvoria krátke klasy, z ktorých sa vyvinú plody, známe vajcovité šištičky alebo „hlávky“, hlavný predmet pestovania a zberu.
V úžľabí šupín majú šištičky nažky.
Chmeľ rastie divo vo vlhkých pobrežných kroviskách a na okrajoch vlhkých lesov. Jeho hlávky sú však bezcenné. Preto sa pestuje oddávna v tzv. „chmeľniciach“, v Čechách najmä v okolí Žatca a Rakovníka, na Morave u Tršíc.
V chmeľniciach sa pestujú iba samičie rastliny, pretože len tieto rastliny prinášajú úžitok. Opelenie nie je žiadúce, lebo nasadením plodov sa šištička ako pivovarská surovina značne znehodnotí.
Preto sa samčie rastliny v chmeľniciach vytrhávajú a starostlivo odstraňujú.
Chmeľové hlávky (Strobilus lupuli) sú pokryté mnohými zlatožltými žliazkami (Glandulae lupuli, Lupulinum, v ČsL-2 lupulín) podobnými ligotavým zrnkám nahorklej chuti a príjemnej vône. Získavajú sa osievaním usušených šištičiek na sitách.
V lekárňach sa lupulín uskladňuje pod menom „chmeľová múčka“. Chemické zloženie lupulínu je veľmi zložité. Obsahuje predovšetkým silicu, živicu, horčiny, triesloviny.
Vo farmácii sa šištičky zriedka upotrebujú. Lupulín sa však používa ako upokojujúci až uspávajúci prostriedok, aj ako prostriedok podporujúci trávenie.
Lupulín je látka baktericídna, hubiaca baktérie, takže chmeľ pri „chmelení mladinky“ pôsobí v pive do určitej miery konzervačne.