Pakost smradľavý

Čeľaď: Pakostovité — Geraniaceae

Pakost smradľavý — Kakost smrdutý

Geranium robertianum L.

Pakost smradľavý je jednoročná až dvojročná bylina, vyháňajúca z podzemku až 30 cm vysokú os, na ktorej sú charakteristické listy: každý list sa skladá z 3-5 stopkatých lístkov, z ktorých je opäť každý perovito dvojdielny.
Na osi sú zdurené, obyčajne nachovo sfarbené kolienka a os je spolu s listami porastená žľaznatými chĺpkami. Rozmliaždená vydáva odporný zápach, ktorý poznáme, aj keď len na bylinu šliapneme.

Kvety zakončujú dve dlhé stopky, sú päťpočetné, pakostovitého typu: päť kališných lístkov, päť ružových korunných lupienkov, z ktorých každý je zúžený v dlhý necht, 10 tyčiniek, päťpuzdrový semenník.
Plod je známy zobákovitý útvar, ktorý sa po dozretí rozdelí na päť jednosemenných puzdier. Puzdrá sa oddelia od prostredného stĺpčeka a pritom sa pružnými hydroskopickými pásmi rôzne skrutkovito stáčajú a skrúcajú.

Pakost smradľavý rastie hojne v kroviskách, na rumoviskách, pri múroch a plotoch najmä na vlhkých miestach.

Kvitne od júna až do októbra.

Zbiera sa vňať (Herba geranii robertiani), obsahujúca horčinu geraniín, 10 trieslovín, živicu, sliz, odporne zapáchajúcu silicu a iné.

Droga má zvieravé, proti krvácaniu a proti hnačke pôsobiace účinky.

Používala sa pri rôznych vonkajších a vnútorných krvácaniach a na rany.

pakost smradľavý

Pohánka tatárska

Pohánka tatárska — Pohanka tatarka
Polygonum tataricurn L., Fagopyrurn tataricum Gart n.
Pohánka tatárska je u nás pomerne málo známa jednoročná rastlina, známejšia je príbuzná a podobná pohánka strelovitá.
Pohánka tatárska je niekoľko dm vysoká rastlina so zelenou, rozkonárenou byľou. Listy sú charakteristicky srdcovito strelovité, zahrotené, hore takmer sediace.
Päťpočetné kvietky sú drobné, zelenkavé a vyrastajú v riedkych súkvetiach z pazúch listov. Plody sú nažky.
Pohánka tatárska pochádza z Ázie a pestuje sa u nás spolu s prIbuznou pohánkou strelovitou, pomerne zriedka ako krmovina a obilnina, hoci múčnaté, výživné nažky oboch druhov možno mlieť na múku alebo krupicu.
Zistilo sa, že domáce zvieratá, najmä ovce, ošípané a kone, ktoré boli kŕmené výlučne pohánkou strelovitou alebo tatárskou, trpia na slnku zvláštnou chorobou, tzv. f agopyrizmorn. Zmenou krmiva a ochranou pred slnečným žiarením choroba zmizne.
Po objavení rutínu ako lieku proti lámavosti a priepustnosti krvných vlásočníc stala sa najprv pohánka strelovitá, ale ešte viac pohánka tatárska dôležitou liečivou rastlinou na získanie tejto účinnej látky.
Za tým účelom sa žne celá vňať tesne pred rozkvitnutím a rýchlo sa usuší, lebo inak sa rutín počas niekoľkých dní rozloží. Dnes dovážame surovinu na získavanie rutínu z Číny. Je to kôra jerlína japonského (Sophora japonica L.), ktorá má omnoho väčší obsah rutínu.

pohánka tatárska

Prietržník holý

Prietržník holý — Prutržnik lysý
ľudove zrniečko, rozchodníček
Herniaria glabra L.
Prietržník holý je drobná, nenápadná bylina, ktorá vyháňa väčšinou z trváceho koreňa početné poliehavé a hojne rozkonárené žltozelené byle. Sú pokryté viac-menej prisediacimi, drobnými, eliptickými lístkami, tej istej farby ako os,
Päťpočetné, drobučké, zelenkavé kvietky sú nakopené do úžľabných klbiek a majú päťlistý žitý kalich, nepatrnú korunu a päť tyčiniek. Plod je nažka.
U nás je prietržník rozšírený na piesčitých pôdach polí, brehov potokov a riek. Kvitne celé leto.
Zbiera sa vriať (Herba herniariae), ktorá je oficiálna. Dôležité je aj správne uschovanie a uskladnenie.
Ako prezrádza už samo meno vo všetkých jazykoch i vedecký latinský názov, používala sa kedysi prietržníková vňať proti prietrži, najmä u detí a pri zápale močových ciest.
Droga obsahuje najmä saponín herniarín a má močopudné účinky.
Vo farmácii sa používa na prípravu niektorých galeník (odvary, čaje, extrakty) a na výrobu niektorých špeciálnych prípravkov.
Pribuzný prietržník chlpatý (Herniaria hirsuta L.) sa podobá prietržníku holému a líši sa iba tým, že celá vňať je pokrytá chlpkami. Je rovnako účinný a rnôže sa tiež zbierať a pridávať k prietržníku holému. Je však vzácny.

prietržník holý

Pastierska kapsička obyčajná

Čeľad‘: Kapustovité — Brassicaceae
(predtým Krížaté — Cruciferae)
Pastierska kapsička obyčajná — Kokoška, pastuší tobolka
Capsella bursa-pastoris L.
Pastierska kapsička je jedna z najrozšíreneffich a najznámejších liečivých bylín. V jej kvietku, ako u všetkých krížatých rastlín, striedajú sa štyri kališné lístky so štyrmi (u pastierskej kapsičky bielymi) krížom postavenými korunnými lupienkami.
Kvietok má šesť tyčiniek. Plody sú šešuľky. Tieto sa podobajú kapsám, aké kedysi nosievali pastieri. Kvety sú zoskupené v dlhých strapcoch. Os býva až pol metra dlhá a vyrastá z prízemnej ružice perovitodielnych listov. Listy na osi sú kopijovité, strelovite prisadajúce.
Pastierska kapsička je burina, ktorá rastie hromadne všade na poliach, na medziach a pri cestách. Kvitne od jari až do zimy.
Zbiera sa celá kvitnúca vňat (Herba bursae-pastoris) s veľkým počtom kvietkov a s malým množstvom plodov (neodkvitnuté) spolu aj s prízemnou ružicou listov, bez koreňov a cudzích prímesí. Do zberu sa nesmú primiešať ani plesňou napadnuté exemplare.
Droga obsahuje cholín, acetylcholín, burzín.
Droga zastavuje krvácanie, takže sa navrhovalo jei upotrebenie namiesto kyjaničky purpurovej (námeľu). Má aj močopudný účinok.
Zaujímavá je skutočnosť, že pastiersku kapsičku napáda pleseri belostná (Cystopus candidus L., Albugo eandida Kuntzy), ktorú rnožno na rastline zďaleka vidieť. Nepotvrdil sa však pôvodný názor, pripisujúci liečebné účinky tejto plesni.
Vyskytuje sa hromadne a ľahko sa suší.

pastierska kapsička

Pivoňka lekárska

Pivoňka lekárska — Pivoňka lékarská
Paeonia officinalis L.
Pivonky sú obľúbené kvety v našich záhradách. Pochádzajú z južnej Európy, prípadne až z východnej Azie. Sú trváce a majú v zemi podlhovasté, zhrubnuté koreňové hľuzy. Z hľúz vyháňajú hrubé, tuhé osi s listami, ktorých čepele bývajú delené až zložené, a s mohutnými kvetmi.
Úhľadný kvet má naspodku päť voľných kožovitých kališných lístkov, 5-12 voľných nachových korunných lupienkov, mnoho tyčiniek a niekoľko chlpatých semenníkov, ktoré po opelení dozrievajú na mechúriky.
Kvety sú obyčajne plné, lebo tyčinky sa väčšinou premenia na korunné lupienky.
Pivonky sa pestujú najlepšie a najrýchlejšie delením starých koreňových hľúz. Na jar sa vysádzajú vedľajšie, hľuzovité korene do vzdialenosti 1 X 1 m. Môžu sa tiež predpestovať zo semien, ktoré dobre kIíčia, avšak to je zdlhavý spôsob, lebo semenáčiky kvitnú až v treťom roku.
Pestovatelia si musia uvedomiť, že všetky druhy a odrody pivoniek sú jedovaté. Inak je množenie pivoniek veľmi dobré. Na lekárske účely sa móžu pestovať iba odrody pivonky lekárskej s nachovými kvetmi. Rastliny s ružovými alebo bielymi kvetmi sú neprípustné.
Kedysi boli pivonky liekom proti epilepsii, padúcnici, proti dne a rôznym kŕčom. Dnes sá používajú predovšetkým kvety (Flos paeoniae officinalis). Sú to nachovočervené korunné lupienky, ktoré sa zbierajú z úpine rozvinutých kvetov prv, než sa začnú rozpadávat.
Sušia sa rýchlo, aby nestratili prirodzenú červenú farbu. Uskladňujú sa v suchých nádobách, chránených pred svetlom. Obsahujú farbivo peonidín, sliz a trieslovinu. Pre peknú farbu a vôňu sú zložkou kadív.
Pivonka d’alej poskytuje koreň. (Radix paeoniae officinalis), ktorý obsahuje alkaloid peonín. Vykopáva sa na jar a slúži na výrobu galeník a špeciálnych prípravkov.
Niekedy je dopyt aj po semene (Semen paeoniae officinalis).

pivoňka lekárska

Pečeňovník trojlaločný

Pečeňovník trojlaločný — Jaterník, podléska
Hepatica triloba G i 1 1., Hepatica nobilis M i 1 1., Anemone
hepatica L.
Pečeňovník trojlaločný má v zemi šupinatý podzemok, z ktorého vyrastá hned‘ na jar na dlhých, chľpkami pokrytých osiach jednotlivo niekoľko úhľadných kvetov a po odkvitnutí dlhostopkaté listy. Kvet pozostáva zo 6 až 9 voľných, modrých, zriedka ružových okvetných lístkov.
Kvet je odspodku podopretý tromi ochrannými
má množstvo tyčiniek a väčší počet piestikov, ktoré po opelení dozrievajú na zobákovité nažky.
Listové čepele sú holé, vykrojené na tri laloky. Škvrny pripomínajú chorú pečeň, z čoho vznikol i názov rastliny, ako aj starý spôsob používania listov pri chorobách pečene. Listy sa kedysi používali aj na zastavenie krvácania.
Pečeňovník rastie hojne takmer po celom Slovensku i v Čechách, a to vo vlhkých lesoch, najmä pod lieskami a s obľubou sa vysádza v záhradkách.
Dnes sa zbierajú listy (Foliurn Hepaticae nobilis) ako močopudný prostriedok. Zbierame len mladé listy, bez stopiek, obyčajne až po odkvitnutí. Hned‘ na jar sa vyskytujú na podzemku staré, minuloročné, už zhnednuté listy, ktoré nezbierame.
Zriedka sa vyžadujú aj kvety.
Obsahovou látkou listov je olej anemol, glykozid hepatrilobín a triesloviny.

pečeňovník trojlaločný

Púpava lekárska

Púpava lekárska    Smetanka lékařská
ľudove pampeliška
Taraxacum officinale W e b.
Púpava lekárska je asi 15 cm vysoká, trváca bylina s vretenovitým, dužnatým a mliečnatým koreňom a s krátkym podzemkom, z ktorého vyrastá mohutná ružica známych prízemných, hrubogracovitých, mliečnatých listov. Každy rok na jar vyrastá z ružice dutý, mliečnatý stvol, zakončeny jediným, ozdobnym, žitým úborom, podopretým strechovitým trojradovým zákrovom. súbor obsahuje do 200 žltých, samých jazykovitých, obojpohlavných kvietkov.
Plody sú páperisté nažky, ktoré po dozretí vytvárajú známe „páperisté gule“. Púpava kvitne celú jar a častó ešte raz v jeseni. Rastie všade na trávnikoch, na lúkach, pri cestách a v záhradách.
Dnes sa zbiera celá rastlina, čiže vňat s koreňom (Radix taraxaci cum herba) a vyrypuje sa bez úborov hnedr na jar, pred rozkvitnutím. Korene sa očistia, umyjú a sušia sa v tenkých vrstvách v tieni a v prievane. Dosušit sa môžu aj umelým teplom. Niekedy sa požadujú a vyrypujú iba korene bez vriate (Radix taraxaci).
Droga obsahuje horčinu taraxacín, fytosteroly taraxasterol a homotaraxasterol, inulín, sliz, triesloviny, kaučuk, živicu a i. V listoch je mnoho vitamínu C.
Droga má žlčopudné, močopudné účinky. Obsahuje horčiny a zastavuje krvácanie.
Vo farmácii sa používa na výrobu rôznych galenických prípravkov. Sušeny koreň má veľký technický význam pri výrobe kávovej náhradky.
V ľudovej liečbe púpava mala a má aj doteraz dobrú povesť ako účinné liečivo pri chorobách pečene, žlčníka, pri žltačke a cukrovke. Mladé listy sa môžu jest ako zdravý šalát.

púpava lekárska

Podbeľ liečivý

Podbeľ liečivý
Tussilago farfara L.
Podbeľ liečivý je drobná, trváca bylina, ktorá vyháňa z podzemného podzemku hned‘ na jar jednak bezlisté, kvetonosné, šupinaté stvoly, jednak neskoršie, po odkvitnutí, veľké, stopkaté, okrúhlolisté, zubaté, šedopIstnaté listy. Každý stvol nesie jeden žitý kvetný úbor, podopretý
krovom, ktorý má na bezplevnom krúžku v strede asi 30 rúrkovitých kvietkov a na obvode niekoľko sto žltých, jazykovitých kvietkov.
Plody sú páperisté nažky.
Podbeľ rastie hojne na vlhkých, hlinitých stráňach, pri brehoch potokov, v priekopách a pri cestách.
Zbiera sa úbor-kvet a list (Flos farfarae et Folium farfarae). čerstvé, zdravé kvety sa trhajú bez stopiek, a to už v marci a v apríli, zdravé listy so stopkami v júni a v júli. Obidve drogy rozprestreté v tenkých vrstvách rýchlo sušíme, aby si zachovali prirodzenú farbu.
Kvet obsahuje sliz, faradiol, triesloviny, stopy silice, farbivo taraxantín a i. List obsahuje omnoho viac hojivého slizu, horký glykozid, trieslovinu, tusilagín, organické kyseliny, stopy silice.
Hlavný účinok drogy je odhlieňovací. V ľudovej liečbe majú podbeľové listy dobrú povesť ako prostriedok proti kašľu a proti zápalu priedušiek.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických preparátov (extraktov, liečivých čajov)

podbieľ liečivý

Palina pravá

Palina pravá — Pelyněk pravý
ľudove pelunka, absint
Artemisia absithium L.
Palina pravá je mohutná, vyše 1 m vysoká bylina, vyháňajúca z podzemku obyčajne celý trs priamych, šedastoplstnatých, bohato olistených osí, ktoré sa hore rozkonárujú a sú zakončené bohatou úborovou metlinou nespočetných, drobných kvetných úborov. Spodné, šedoplstnaté až žltastoplstnaté listy sú dvojito až trojito perovitostrihané a majú kopijovité segmenty. Čím sú listy vyššie na osi, tým sú jednoduchšie, až prechádzajú v číre listene, z pazúch ktorých vyrastajú drobné, guľovité úbory, podopreté zákrovom a zložené zo samých žItých rúrkovitých kvietkov.
Plody sú nažky. Kvitne v letných mesiacoch.
Rastie v teplejšich polohách, miestami dosť hojne, najmä na kamenistých stráňach, na priedomiach, na rumoviskách a dnes ju takmer všetku získavame z prirodzených stanovíšť. Niekde sa tiež pestuje. Kultúry sa zakladajú delením starých trsov alebo zo semien, predpestovaním priesad v parenisku, prípadne na zvláštnom záhone.
Zbiera sa vňat (Herba absinthii), a to aj niekolkokrát za rok. Nesmie sa sušiť na sInku. Celá rastlina má silnú aromatickú vôňu a horkú chuť, čo spôsobujú palinová silica a glykozidové horčiny absintín a anabsintín. Dalej obsahuje triesloviny, živicu a organické kyseliny. Silica obsahuje predovšetkým 3-10 jedovatého tujónu, alkohol tujol, felandrén, kadinén, pinén a chamazulén. Droga účinne podporuje trávenie, a preto sa v ľudovej liečbe oddávna používa ako žalúdočné liečivo.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu početných galeník a na získavanie silice (Oleum absinthii), V priemysle sa používa na výrobu likérov (absint, koňak) a vín (vermút).

palina pravá

Paprika ročná

Paprika ročná — Paprika roční
Capsicum annuum L.
Paprika ročná je jednoročná, asi 4 dm vysoká bylina s priamou osou a so stopkatými, podlhovastovajcovitými, končistými, celistvookrajovými listami. Chladné, biele kvety na dlhých stopkách sú previsnuté a majú pätdielny kalich, päťdielnu korunu a päť tyčiniek. Plod je známa, veľká, podlhovastá bobuľa — „paprika“, ktorá po dozretí sčervenie.
Paprika kvitne od júna do septembra.
Pochádza z Mexika a pestuje sa dnes vo všetkých krajinách sveta, aj u nás. Najväčšie kultúry sú na južnom Slovensku, menšie na južnej Morave. Pestuje sa všade v mnohých odrodách (sladká, štipľavá a i.). Kultúry sa zakladajú z priesad, ktoré sa predpestujú v parenisku. Na pole sa sadia až v druhej polovici mája, ked už pominulo nebezpečenstvo neskorých mrazov.
Zbiera sa plod (Fructus capsici), ktorý sa pre farmaceutické účely suší. Hlavnou zložkou je alkaloid kapsaicín, d’alej 10-15 % mastného oleja a farbivá: kapsorubín, kapsantín a karotén.
Droga má vzpružujúce účinky, podporuje trávenie a dráždi pokožku.
Vo farmácii sa paprika používa na prípravu rôznych galeník (tinktúr, extraktov, náplastí), špeciálnych prípravkov a na izoláciu kapsaicínu. V obľube sú paprikové náplasti na reumatické údy.
Veľa papriky sa konzumuje ako zdravá zelenina, ale aj ako korenie (prášková).

paprika ročná