Plešivec dvojdomý
Gnaphalium dioicum L.,
Plešivec dvojdomý je drobná, trváca bylina. Z podzemku vyrastajú priame, 8-15 cm vysoké, jednoduché, plstnaté osi, na ktorých sú jednak drobné, prízemné, piestovité listy, jednak na spodnej strane belavo plstnaté, kopijovité osové listy.
Kvetné úbory sú nakopené do chocholíkov, podopretých zákrovom. Kvietky sú dvojdomé: na niektorých rastlinkách iba červené piestikové, na iných len biele prašníkové.
Plody sú nažky. Čas kvitnutia je máj a jún.
Plešivec dvojdomý rastie všeobecne na nevápenných, suchých, slnečných brehoch, medziach, lúkach a lesných rúbaniskách.
Zbierajú sa kvetné úbory (Flos pedis cati), a to osobitne červené piestikové a osobitne biele prašníkové, pričom červené sú hľadanejšie. Sušia sa v tieni a v prievane.
Droga má charakteristickú vôňu a horkú chuť.
Obsahuje živicu, triesloviny, éterický olej, horčiny, fytosterín a iné.
Dnes sa používa v ľudovej liečbe pri chorobách dýchacich ciest a pri črevných kataroch.

plešivec dvojdomý

Palina obyčajná
Arternisia vulgaris L.
Palina obyčajná je trváca bylina s priamou, vyše 1 m vysokou, niekedy čiastočne poliehavou, bohato rozkonárenou, v spodnej časti červenkastou osou a s jednoducho perovito dielnymi listami, ktorých segmenty sú kopijovité a ostropílkovité. Na báze listových stopiek sú ušká.
Charakteristickou vlastnostou listov paliny obyčajnej je farba: na vrchnej strane sú špinavo zelené, na spodnej strane sú striebristo belavo plstnaté.
Kvetné úbory, zoskupené do bohatých, hustých metlín, sú drobučké, červenkasté, podopreté zákrovom a majú, ako ostatné astrovité rastliny, na bezplevnom lôžku v strede rúrkovité, obojpohlavné kvietky, na obvode však piestikové kvietky, bez jazykov.
Plody sú nažky. Kvitne až v auguste a v septembri.
Palina obyčajná je všade rozšírená, na pustých, neobrábaných miestach, na rumoviskách, pri plotoch, v priekopách, na brehoch a pri cestách.
Zbiera sa vňať (Ilerba artemisiae), ktorá sa pred rozkvitnutím odrezáva v hornej, nedrevnatej časti a vo zväzočkoch sa usuší.
Droga obsahuje trocha silice, horčinu, trieslovinu a i. Má horkastú chuť.
Podporuje a uľahčuje trávenie.
Niekedy sa požaduje aj koreň (Radix artemisiae), ktorý má to isté zloženie aj účinnosť.
Kedysi sa pripisovala koreňu paliny obyčajnej kúzelná moc („černobyľ“).
Niekde sa byľ používa aj ako korenie.

palina obyčajná

Palina dračia
Artemisia dracunculus L.
Palina dračia je trváca, vyše 1 m vysoká, rozkonárená bylina. Listy má jednoduché, čiarkovité, celistvo okrajové. Kvetné úbory sú drobučké, guľovité, belavo žltkasté.
Plody sú nažky. Čas kvitnutia rastliny je júl až september.
Palina dračía pochádza z južnej Európy a zo západnej Azie. U nás sa pestuje podľa potreby. Rozmnožuje sa najvhodnejšie delením starých trsov. Ak použijeme semená, predpestujeme si najprv v parenisku priesady, ktoré vysadíme na pripravené pole.
Zbiera sa vňať (Herba dracunculi). Odrezávajú sa vrcholky osí, viažu sa a sušia.
Vňať obsahuje silicu, zloženú najmä z estragolu a felandrénu, dralej triesloviny, horčinu a iné.
Má posilňujúci účinok a podporuje trávenie.
Vo farmácii sa z nej získava silica (Oleum dracun – culi). V priemysle sa byľ paliny dračej používa na pripravu estragónového octu a horčice.

palina dračia

Palina božie drievko
Artemisia abrotanurn L.
Palina božie drievko je trváci, priamy, rozkonárený, vyše 1 m vysoký poloker s hustými, na nitkovito čiarkovíté segmenty strihanými listami. Kvetné úbory sú drobučké, guľaté, previsnuté, šedopáperisté, zoskupené do úborových metlín.
Plody sú nažky. Kvitne v letných mesiacoch.
Palina božie drievko má zo všetkých druhov palín najprenikavejšiu, avšak príjemnú vôňu.
Vlasťou paliny božieho drievka je južná Európa a Malá Azia. U nás divo nerastie, avšak. pre voňavú, liečivú byľ sa hojne pestuje v záhradkách a niekde aj v poľnej kultúre. Najvhodnejší a najrýchlejší spôsob pestovania je delenie starých trsov.
Ak chceme založiť novú kultúru zo semien, necháme ich vyklíčiť v parenisku a vypestované priesady riedko vysadíme na pripravené pole.
Zbiera sa vňať (Herba abrotani), ktorá sa odrezáva bez drevnatej spodnej časti a prudko sa suší.
Droga obsahuje voňavú silicu, horčinu, triesloviny a alkaloid abrotín. Má povzbudzujúci účinok na trávenie a pôsobí proti cudzopasným hlístam.
Kedysi sa paline božiemu drievku pripisovala veľká liečivá moc („božie drievko“).
Palina božie drievko sa používa aj v likérnictve pri výrobe vermútových vín.

palina božie drievko

Čeľaď: Tekvicovité    Cucurbitaceae
Posed biely
Bryonia alba L.
Posed biely je trváca bylina s bielym hrubým koreňom a otáčavou, hrubou a drsnou osou, ktorá dosahuje dĺžku až 5 m. Drsné listy sú v podstate srdcovité, avšak čepeľ je hlboko chobotovite rozoklaná na pät zúbkatých, končistých laIokov.
Oproti listom vyrastajú úponky, ktorými sa os ovíja okolo každej prekážky.
Z pazúch listov vyrastajú stopkaté, riedke súkvetia jednodomých, žItkasto zelených kvetov, ktoré majú päťzubý kalich a pätcípu korunu. Samčie kvety majú päť tyčiniek zrastených v tri zväzočky.
Plody sú čierne bobule, veľké ako hrach.
Posed kvitne v letných mesiacoch.
Rastie v kroviskách a pri plotoch.
Zbiera sa koreň (Radix bryoniae albae). Hlavný koreň sa vykopáva v jeseni, očistí sa, nakrája na lístočky a na povrázkoch sa usuší.
Koreň má horkú chut a vonia ako čerstvý chlieb. Obsahuje živicu bryorezín, glykozid bryonín, alkohol bryonol a iné.
Má prudko preháňajúce a močopudné účinky a vyvoláva aj vracanie.
Tieto účinky poznali už starovekí lekári.

posed biely

Pamajorán obyčajný
Origanum vulgare L.
Pamajorán obyčajný je trváca, až pol metra vysoká bylina, ktorá vyháňa z podzemku červenkasté, páperisté osi s protistojacimi, vajcovitými, celistvo okrajovými listami.
Drobné nachové kvety vyrastajú z pazúch vajcovitých, nachovo sfarbených listeňov a tvoria bohaté strapce. Majú pätzubý, rúrkovitý kalich, dvojpyskovitú, nachovú korunu a štyri dvojmocné tyčinky. Plody sú štyri tvrdky. Kvitne v júni a v auguste, Má príjemnú korenistú vôňu.
Rastie na okrajoch lesov, najmä listnatých, na lesných cestách a na krovinatých stráňach. Niekde sa pestuje, a to zo semien alebo delením starých trsov.
Zbiera sa vňať (Herba majoranae), ktorá sa odrezáva, viaže do zväzočkov a rýchlo usuší. Obsahuje až 1 % silice, triesloviny, horčinu a i. V silici je až 50 % tymolu.
Droga má odhlieňovacie účinky a podporuje trávenie. Vo farmácii sa z drogy pripravujú galeniká a získava sa silica (Oleum origani vulgaris).
V ľudovej liečbe sa droga používala proti boleniu hlavy a pri kataroch dýchacích ciest. Niekde sa vňať pamajoránu upotrebuje aj ako korenie namiesto príbuzného pravého majoránu.

pamajorán obyčajný

Čeľaď: Pagaštanovité    Aesculaceae
Pagaštan konský
ľudove kaštan koňský
Aesculus hippocastanum L.
Pagaštan konský je až 25 m vysoký strom s hustou, košatou korunou a s početnými veľkými, dlaňovito päťpočetnými až sedem početnými listami, Jednotlivé lístky sú klinovito vajcovité a pílkovité.
Po odpadnutí zo stromu zostáva po listoch zvláštna jazva, podobná konskej podkove, odkiaľ pochádza aj názov stromu.
Kvety sú zoskupené do úhľadných, priamych strapcov, zložených zo závinkov, ktoré možno na strome zďaleka vidieť.
Kvety sú súmerné a majú päťzubý kalich, 4-5 bielych korunných lupienkov, ktoré sú najprv naspodku žlté, neskoršie červeno škvrnité, na okrajoch zvlnené. Tyčiniek je sedem, plod je známa tobolka s osteňmi, v ktorej sú 1-3 červenohnedé semená— „gaštany“.
Pagaštan konský kvitne v máji a v júni. Pochádza z južnej Európy a u nás zdomácnel tak, že sa sadí všade v mestach i na dedinách do stromoradí, v sadoch i pri ľudských príbytkoch.
Na lekárske účely sa zbierajú najprv kvety (Flos hippocastani), ktoré sa ručne trhajú a sušia. Obsahujú cukor, sliz, trieslovinu.
Vo farmácii sa kvety používajú na prípravu galeník (odvarov, liečivých čajov, extraktov).
Potom sa zbierajú listy (Folium hippocastani), ktoré obsahujú eskulín, triesloviny, kvercetín a i. Má mierne zvieraví účinok, pre ktorý sa niekedy vo farmácii požaduje.
Napokon sa zbierajú semená „gaštany“ (Semen hippocastani). Obsahujú glykozid eskulín, jedovatý saponín, horčinu, triesloviny a i. Chemické zloženie semien je veľmi zložité. Sú vhodné na získanie kŕmnej gaštanovej múky.
Najprv sa zo semien alkoholom a acetónom vylúhujú tanín a saponínové glykozidy a potom sa semená pomelú. Po odstránení horčín (vypieraním vo vode so sódou) sú vhodné aj na kŕmenie zveri a dornácich zvierat.
Dobre usušené semená môžeme mlátením zbaviť obalov.
Dôležitou drogou je aj gaštanová kôra (Cortex hippocastani). Zbiera sa z 3-5-ročných konárov. Obsahuje tanín, glykozid eskulín, fraxín a i. Kôra sa používa proti horúčke a je azda rovnocenná s chinínom. Príslušné skúšky a výskum eskulínu sa už vykonali.
V ľudovej liečbe sa jednotlivé drogy používajú v rôznych prípadoch.

Petržlen záhradný
Petroselinum hortense Hoffm.
Petržlen záhradný je ďalšia mrkvovitá, dvojročná, až 1 m vysoká bylina s bielym, dužinatým, vretenovitým podzemkom, s oblou brázdovitou osou a so stopkatými listami, z ktorých dolné sú dvojnásobne až trojnásobne perovitozložené, horné sú iba trojpočetné.
Zelenkastožlté päťpočetné kvietky tvoria zložené okolíky, obaly chýbajú (pozri rascu), obalčeky sú vytvárané 6-8 nitkovitými listeňmi. Plod je dvojnažka.
Kvitne v júni a v júli.
Petržlen pochádza z východného Stredozemia, kde rastie divo; v ostatných krajinách, aj u nás, sa oddávna hojne pestuje, a to zo semien, ktoré sa sejú na jar.
Z petržlenovej kultúry sa získava koreň a plod (Radix petroselini, Fructus petroselini). Koreň sa zbiera na jar v druhom roku rastlín, zbaví sa nadzemnych častí, očistí sa, pozdížne sa rozreže a usuší.
Plody sa zbierajú na druhý rok v lete, keď je väčšina dvojnažiek zrelá. Okolíky sa odrežú a nechajú sa na plachtách v tieni a v prievane dozrieť, vymlátia sa a plody sa dosušia.
Koreň obsahuje až 0,1 % silice, glykozid apiín, sliz a Plody obsahujú 2-7 % silice, 20 % mastného oleja, glykozid apiín a i. V silici je hlavnou zložkou apiol a myristicín.
Obidve drogy sú účinným močopudným, odhlieňovacím prostriedkom. Podporujú trávenie.
Vo farmácii sa korene používajú na prípravu niektorých galeník (odvary, liečivé čaje); plody tiež na vyhotovenie niektorých galenických prípravkov (odvary, liečivé čaje, tinktúry) a na získavanie silice (Oleurn petroselini).
V domácnostiach sa petržlen používa ako znamenitá zelenina a korenina.

Čeľaď: Borákovité — Boraginaceae
Pľúcnik lekársky
Pulmonaria officinalis L.
Pľúcnik vyháňa z podzemku drsné, srstnaté, kvetonosné osi, na ktorých sú vajcovité, sediace, drobné, srstnaté osové listy. Súčasne vyrastajú z podzemku jednak jalové osi, ktoré sa vyvinú až v budúcom roku, jednak dlhostopkaté, veľké srdcovito vajcovité listy.
Listy pľúcnika sú väčšinou bieloškvrnité, škvrny pripomínajú choré pľúca. Odtiaľ pochádza starý ľudový spôsob liečenia „per signaturam“ chorôb krčných a pľúcnych.
Kvety sú na koncoch osí zoskupené do závinkov a majú rúrkovitý, päťzubý kalich, lievikovitú, päťcípu, červenú, neskoršie modrofialovú korunu, päť tyčiniek a plod — štyri tvrdky.
Pl’úcnik kvitne hneď z jari a je najobyčajnejšou jarnou bylinou, porastajúcou všetky polotienisté lesy.
Zbiera sa vňat (Herba pulmonariae). Odrezáva sa v čase kvitnutia, prípadne i po odkvitnutí tesne pri zemi. Nikdy sa nevytrháva. Ukladá sa voľne do košov a netlačí sa, lebo rozdrvené časti by pri sušení zhnedli, čo nie je prípustné. Sušiť sa musí čo najrýchlejšie.
Droga obsahuje 6-10 % trieslovín, až 4 % kyseliny kremičitej, živicu, sliz.
Droga je odhlieňovacím prostriedkom, uľahčuje odkašlávanie a uvoľňuje hlien.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických prípravkov (odvarov, liečivých čajov).

Prútnatec obyčajný — Janovec metlatý

Sarothamnus scoparius K o c h., Spartium scoparium L.

Prútnatec obyčajný je poloker so zelenými, hranatými, prútovitými konármi, ktoré sú riedko porastené trojpočetnými, drobnými listami.

Veľké, ozdobné, žlté kvety kvitnú jednotlivo na vlaňajších konároch v máji a júni a sú motýľo kvetého typu. Majú dvojpyskový kalich, veľkú žltú korunu, dozadu ohnutú striešku, jednozväzkové tyčinky a slimakovito zvinutú čnelku. Plod je čierny struk.

Prútnatec rastie roztrúsene na kremitopiesočnatých, nevápenných lesnatých stráňach, pri cestách, na brehoch a medziach, obyčajne v hustých porastoch.

Zbierajú sa takmer všetky časti rastliny. Najdôležitejšia je prútnatcová vňať (Herba seu summitates spartii scoparii seu sarothamni scoparii), ktorá sa odrezáva asi od polovice, koreň (Radix spartii scoparii), kvet (Flos spartii scoparii) a prútnatcové semeno (Semen spartii scoparii).

Všetky časti prútnatca sú bohaté na alkaloidy, z ktorých najdôležitejší je sparteín, ďalej oxysparteín, genisteín, sarotamnín, triesloviny, silica a i. Najviac sparteínu je v zrelých plodoch. Svojím účinkom na srdce nahradzoval kedysi náprstníkové glykozidy.
Jeho jedovatosť nie je veľká. Vo francúzskom a švajčiarskom liekopise je sparteín oficinálny.

Prútnatec sa oddávna používal ako močopudný prostriedok. Zlepšuje aj činnosť srdca.

Prútnatcové prúty sa niekde používajú na výrobu metiel. Lesníci často na zimu vysievajú prútnatec ako pašu pre zver.