Lieska obyčajná — Líska obecná

Corylus avellana L.

Lieska obyčajná je dost vysoký ker alebo pestovaním vzniknutý nízky strom s veľkými krátkostopkatými listami, ktorých čepele sú okrúhlovajcovité, dvakrát pílkovité, na konci zahrotené a riedko srstnaté.

Lieska je jednodomý strom: na tom istom jedinci nachádzame tyčinkové jahňady, ktoré vyrastajú už v lete a hneď z jari sa rozvíjajú a uvorňujú tyčinky, z ktorých sa vysypáva peľ.
Na konároch ďalej vyrastajú nepatrné, pupencovité piestikové súkvetia, ktoré ľahko poznáme podľa vyčnievajúcich chumáčikov červených blizien.

Plod je známy oriešok, zabalený do zväčšenej čiašky. Lieska obyčajná je nenáročný ker rastúci najradšej na okrajoch lesov a na krovistých stráňach.

Zbierajú sa jednak obrúbené lieskové oriešky (Nux coryli), jednak niekedy listy (Folium avellanae).

Oriešky dozrievajú a zbierajú sa v letných mesiacoch. Sú veľmi chutné a zdravé. Obsahujú 60 % oleja, ktorý sa z nich tiež lisuje, cukor, horčinu.

Lieskové oriešky nahradzujú niekedy mandle a už v staroveku sa cenili ako liek.

Lieskové listy obsahujú éterický olej a glykozid myricitrín.

Používajú sa na prípravu zdravého a chutného čaju s močopudným účinkom.

Čeľaď: Lomikameňovité — Saxifragaceae
Lomikameň zrnitý    Lomikámen zrnatý
Saxifraga granulata L.
Lomikameň zrnitý je trváca rastlina s priamou, asi 3-4 dm vysokou, málo rozkonárenou osou, porastenou žľaznatými chĺpkami. Spodné listy sú dlhostopkaté, okrúhlo obličkovité a hlboko vrúbkované, horné listy sú jednoduché a sediace.
Kvety sú zoskupené do riedkych chocholíkovitých zložených strapcov, sú biele, päťpočetné, plod je tobolka.
Lomikameň zrnitý rastie na suchých lúkach, medziach a výslnných pahorkoch. Kvitne v máji a v júni.
Pri podzemku vytvára tvrdé, červené cibuľkovité hľúzky, ktorými sa rozmnožuje. Odtiaľ pochádza druhový názov „zrnitý“. Prv považovali ľudia tieto cibuľky za semená rastliny.
Zbiera sa celá nadzemná vňat bez cibuliek (Herba saxifragae granulatae).
Droga obsahuje živicu a i. Kedysi sa droga užívala na rozpúštanie močových a žlčových kameňov. Nasvedčuje tomu i rodové meno rastliny vo všetkých jazykoch, a to aj v latinskom názve.
Dnes sa vo farmácii droga používa na prípravu galeník (najmä čajov), ktoré sa užívajú pri chorobách močových ciest.
Do r. 1959 sa lomikameri zbieral a úradne vykupoval.

Lastovičník väčší — Vlašťovičník větší
ludove krvavník veľký
Chelidonium maius L.
Lastovičník väčší je makovitá, trváca rastlina. Má podobné zloženie kvetu ako mak: 2 opadavé kališné lístky, 4 žité korunné lupienky a početné tyčinky. Plod tvorí šešuľovitá tobolka.
Os je rozkonárená a nesie veľké, nepárnopérovité listy, ktorých jednotlivé segmenty sú nerovnako strihané.
Lastovičník je u nás všeobecne rozšírený ako burina na rumoviskách, v kroviskách a medzi plotmi.
Zbiera sa celá kvitnúca vňat (Herba chelidonii maioris, Herba hirundinariae). Treba ju rýchlo a dobre usušit, aby nestratila pôvodnú farbu a nesplesnivela.
Vňat je preniknutá ostro zapáchajúcou, jedovatou oranžovožltou mliečnou štavou, z ktorej sa izolovalo už 14 rôznych alkaloidov, najmä chelidonín a homochelidonín.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (výtažkov, nálevov) a na získanie alkaloidov s upokojujúcim a žlčopudovým účinkom, uvoľňuje kŕče.
Kedysi ho ľud veľmi cenil. Starý a osvedčený spôsob na odstraňovanie bradavíc je ich potieranie lastovičníkovou mliečnou štavou, o čom sa môže každý presvedčit.
Vyžaduje sa d’alší vedecký výskum.
Zber tejto všade rozšírenej a ľahko poznateľnej liečivej rastliny, po ktorej je vždy dobrý dopyt, možno odporúčať.

Lopúch plstnatý    Lopuch plstnatý, Arctium tomentosurn M i 11., Lappa tomentosa L a m.
Lopúch plstnatý je mohutná dvojročná bylina, ktorá vyháňa z dužnatého koreria veľké, stopkaté, v podstate vajcovité drobnozúbkaté, na rube šedoplstnaté listy. V druhom roku vyrastá vyše 1 m dlhá, rozkonárená, pavučinovitoplstnatá.
Charakteristické guľovité kvetné úbory sú zoskupené do chocholíkov a sú podopreté strechovitým, pavučinovitým zákrovom, zloženým z dvoch radov listeriov: vonkajšie sú zelené a zakončené dole ohnutými hrotmi, vnútorné sú nachové, bez háčikov. Háčiky úborov sa ľahko zachytávajú ľuďom na odev a zvieratám na srsť. Kvietky sú len jedného druhu, obojpohlavné, majú nachové koruny a prašníky naspodku so zvláštnymi príveskami. Plody sú nažky s krátkym páperím.
Kvitne v letných mesiacoch.
Lopúch plstnatý rastie na rumoviskách, na priedomiach, v priekopách, pri cestách i v zanedbaných záhradkách.
Zbiera sa koreň (Radix bardanae), ktorý sa vykopáva z mladých rastlín, najlepšie v druhom vegetačnom roku. Neskoršie zdrevnatie a stráca účinnosť.
Koreň obsahuje triesloviny, sliz, ínulín, trocha silice.
Droga má močopudný, preháňavý a potopudný účinok a používa sa pri liečení hnisajúcich rán a ekzémov. Podporuje aj rast vlasov.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu niektorých galenických preparátov a získava sa z nej silica (Oleum bardanae).
Okrem lopúcha plstnatého sa môže zbierať aj koreň druhých dvoch pribuzných, podobných a rovnako účinných druhov lopúcha väčšieho (Arctium lappa L.) a lopúcha menšieho (Arctium, minus Bernh.).

Ľuľkovec zlomocný — Rulik zlomocný
Atropa bella-donna L.
Ľuľkovec zlomocný je trváca, nebezpečne jedovatá rastlina; dosahuje výšku vyše 1 m. V zemi má hrubý, guľovitý koreň, z ktorého vyháňa vidlicovitorozkonárenú os. Listy sú končistovajcovité, celistvookrajové, na vrchu tmavozelené, na rube svetlozelené, protistojné, pričom vždy jeden veľký list stojí oproti malému. Kvety vyrastajú vedľa listov na stopkách a majú pätzubý kalich, päťcípu, zvonkovitú, hnedofialovú korunu a pät tyčiniek. Plod je lesklá, čierna, akoby lakovaná, guľatá bobuľa, ktorá neobsahuje kôstku, ale množstvo semien v modrofialovej šťave. Tým sa jedovatá bobuľa luľkovca líši od jedlých vtáčích čerešní, rastúcich v lese. Dobre sa tiež rozozná podľa zväčšeného kalicha lipnúceho na bobuli.
Ľuľkovec zlomocný rastie rozptýlene v horských lesoch, na slnečných lesných stráňach a cestách. Kvitne od júna do augusta. Pre veľkú spotrebu a dopyt sa odporúča zriad’ovať umelé kultúry. Priesady vypestujeme zo semien a zosilnené ich sadíme na pripravené miesto. Kultúru treba oplotit.
Zbiera sa list a koreň (Folium et radix belladonnae). Listy trháme z kvitnúcich bylín niekoľkokrát za sezónu, koreň sa vykopáva v jeseni.
Droga obsahuje jedovaté alkaloidy: hyoscyamín, atropín, skopolamín a beladonín. V rukách lekára je atropín dôležitým liekom. Známe je používanie atropínu v očnom lekárstve, kde spôsobuje nápadné rozšírenie zorničiek (mydriazis).
Vo farmácii sa droga používa na výrobu rôznych galenických preparátov.

Levanduľa úzkolistá    Hluchavkovité
Lavandula angusnfolia Mill.    Lamiaceae
Opis: Je to príjemne aromatický silne rozkonárený asi 0,6 m vysoký a v dolnej časti drevnatý poloker. Má neopadavé prisadnuté listy, ktoré sú čiarkovité s podtočeným okrajom. Fialovomodré kvety sú nakopené na vrcholčeku stonky a rozkvitajú od júna do augusta.

Pôvod a rozšírenie: Pôvodnou domovinou levandule je oblasť Stredozemného mora, kde rastie divo až dodnes. Ako kultúrna rastlina sa pestuje všade pozdlž Stredozemného mora, ale aj inde (napr. Rusko, Irán).
Používaná časť rastliny: Zbierajú sa bud‘ samotné kvety, alebo celá vnať s kvetmi vždy na začiatku kvitnutia za suchého počasia, ked‘ rastliny obsahujú najviac aromatických látok. Sušia sa pri teplote do 40 °C, väčšinou v sušiarňach. Levanduľová vňať sa často ešte zrezáva ručne, ale v rozličných krajinách je jej zber už mechanizovaný. Vo Francúzsku destilujú vonnú silicu z čerstvej vnate priamo na poli v pojazdných destilačných kolónach.
Obsahové látky: Levanduľová silica sa skladá z 50% esterov linalolu, najmä linalylacetátu. Okrem toho obsahuje predovšetkým cineol a geraniol. Použitie v kozmetike: Je to klasická veľmi obrúbená voňavá rastlina. Jej latinský názov je odvodený od slova lavare = umývat‘ sa. Už starí Rimania ju totiž používali ako voňavú osviežujúcu prísadu do kúpeľov a tou zostala dodnes. Silica býva súčasťou parfumových kompozícií predovšetkým pre mydlá, pleťové vody a krémy, kúpeľové prísady a dezodoračné spraye. V parfumérii sa bohato uplatňuje pri výrobe luxusných parfumov. Do bylinkových masiek možno levanduľu použiť len v malom množstve, pretože dráždi pokožku. Druh Lavandula lanfolia MEDIK. poskytuje silicu, ktorá vôňou pripomína levanduľovú silicu získanú z L. angustifolia, ale má viac bylinkový charakter. Ďalšia príbuzná silica, lavandinová, sa získava z hybridu nazývaného lavandin, ktorý sa hojne pestuje v Španielsku a vo Francúzsku.

Lopúch väčší    Astrovité
Arctium lappa L.    Asteraceae
Opis: Dvojročná bylina s mohutným vretenovitým koreriom a s rozkonárenou, až vyše 1 m vysokou stonkou. V prvom roku vyrastá ružica prízemných listov, v druhom roku priama, ryhovaná, bohato rovnomerne rozkonárená stonka s kvetmi usporiadanými v úboroch. Listy sú striedavé, vajcovité až mierne srdcovité, na opačnej strane sivo chlpaté. Úbory vytvárajú bohaté chocholíkovité súkvetia. Sú guľovité, červené až fialovasté, s háčikatými listerimi. Plody sú nažky. Lopúch kvitne v júli až v auguste.
Rozšírenie: Rastie ako burina v Európe, Ázii, Afrike a Amerike, väčšinou pri okrajoch ciest, na rumoviskách a rozličných opustených miestach, na bohatých hlinitých pôdach, najmä opukových a vápencových.
Používaná časť rastliny: Zbierajú sa predovšetkým korene z nekvitnúcich jednoročných rastlín, a to na jeseri alebo v druhom roku skoro na jar. Kvitnúce dvojročné rastliny majú korene príliš zdrevnatené a vo vnútri duté. Niekedy sa zbierajú aj listy. Korene dôkladne umyjeme, hrubšie po dĺžke rozkrojíme a usušíme pri umelej teplote do 50 °C.
Obsahové látky: Korene lopúcha obsahujú chemicky nestále polyacetylénové zlúčeniny — triterpenoidné glykozidy, ktoré spoľahlivo ničia choroboplodné baktérie a plesne. V listoch je garmakranolid arktiopikrín a ďalšie chemicky labilné a preto málo známe látky, ďalej slizy a organické kyseliny.
Použitie v kozmetike: Z drog lopúcha sa pripravuje nálev alebo vývar. Nálev je vzhľadom na malú stabilitu účinných zložiek lepší: 20 g sušeného mletého koreria alebo listov necháme vylúhovať v štvrť litri teplej vody a precedíme cez husté sitko. Používa sa na vlasový kúpeľ pri nadmernom vypadávaní vlasov a pri tvorbe lupín alebo na umývanie tváre ráno a večer pri uhrovitosti a mastiacej sa pokožke. Účinne pomáha pri medziprstových mykózach na nohách alebo pri plesriových ochoreniach kože (ako prísada do kúpeľov v pomere 1 : 5). Nastrúhaný čerstvý koreri použitý do pleťovej masky na tvár výborne čistí pokožku.
Iné použitie: V medicíne sa v súčasnosti lopúch používa najmä ako súčasť čajov proti cukrovke a čajov upravujúcich trávenie a vylučovanie.