Cesnak kuchynský

Cesnak kuchynský — Česnek kuchyňský
Alliutn sativum L.
Cesnak kuchynský je známa trváca, až pol metra vysoká bylina, ktorá má v zemi cibuľu, zloženú z pazúrkovitých pacibuliek čiže „strúčikov“, zabalených do belavých šupiek. Z cibule vyrastá oblá os, až do polovice riedko porastená čiarkovitými, končistými listami, ktorá má na konci okolík špinavobielych kvetov, uzavretých pred rozkvitnutím v blanovitorn tulci. Kvety sú trojpočetné. Okolíky majú okrem kvetov aj rozmnožovacie cibuľky. Plod je tobolka.
Čas kvitnutia je jún až august.
Cesnak kuchynský sa pestuje na Slovensku najmä na Záhorí a na južnej Morave ako zelenina. Rozmnožuje sa tak, že sa jednotlivé cesnakové strúčiky v jeseni alebo na jar sadia na pripravené pole.
Zbierajú sa dužnaté cibule (Bulbus allii sativi), ktoré sa po uvädnutí byle vytrhávajú, očistia sa od hliny, rozložia a nechajú uschnúť bez toho, že by sa olúpali.
Cesnaková cibuľa obsahuje trocha prchavého éterického oleja, ktorý dáva cesnaku charakteristický zápach a spôsobuje slzenie. Ako hlavná zložka sa d’alej uvádza silicový glykozid aliín, ktorý sa enzýmom alinázou rozkladá na alicín. Alicín je veľmi účinné antibiotikum, ktoré ničí väčšinu mikroorganizmov, podobne ako penicilín. Podľa bádateľa Tokina obsahuje cesnak aj fytoncídy, tiež baktericídne látky. Okrem toho je v cesnaku ešte rodanovodík, 20 % polyózy, jód a vitamíny 131 a C.
Z obsahu vidieť, aká dôležitá a zdravá zelenina je cesnak.
Má protihIístové a protisklerotické účinky, dezinfikuje črevný trakt, takže sa používa pri hnačkách a uplavici, zabraňuje škodlivému pôsobeniu jedov v tele a pôsobí asi aj proti rakovine, čo dokazuje príslušná štatistika. Cesnak sa s úspechom prikladá na miesta poštípané osami, včelami a iným hmyzom.
Vo farmácii sa cesnak používa na prípravu početných galeník a na získavanie silice (Oleum allii sativi).
Priaznivý účinok cesnaku na ľudský organizmus je nesporný a podrobuje sa živému, intenzívnemu výskumu.

cesnak kuchynský

Cesnak medvedí

Cesnak medvedí Česnek medvědí
Allium ursinum L.
Cesnak medvedí je ďalšia trváca, cibuľovitá, jednoklíčna bylina, ktorá má v zemi štíhlu, hladkú cibuľu, z ktorej vyrastajú jednak dva elipsovito kopijovíté, dlhostopkaté listy a jednak asi 20 cm vysoký, trojhranný, kvetonosný stvol.
Biele kvety sú zoskupené na konci stvola do hustého okolíka a sú trojpočetné, zložené zo šiestich bielych kvetných lístkov, šiestich tyčiniek a piestika, ktorý dozrieva na tobolku.
Čas kvitnutia je máj a jún.
Cesnak medvedí je úhľadná bylina, ktorá rastie vo vlhkých hájoch, v bukových lesoch nížin a v tienistých horských lesoch na vlhkých miestach, kde vytvára husté porasty.
Zbiera sa jednak celá kvitnúca vňať, jednak cibuľa (Herba et Bulbus allii ursini). Kvitnúca vňat sa zbiera v čase plného rozkvetu, cibuľa sa vyrypuje v jeseni.
Celá bylina obsahuje približne tie isté zlúčeniny ako cesnak kuchynský a ostatné druhy tohto rodu. Má tiež charakteristický cesnakový zápach a oblast jeho použitia je rovnaká ako pri cesnaku kuchynskom.
Vo farmácii sa niekedy táto droga používa namiesto kuchynského cesnaku. Baktericídne účinky cesnaku medvedieho sa dokázali.

cesnak medvedí

Čakanka obyčajná

Čakanka obyčajná — Čekanka obecná
Cichorium intybus L.
Čakanka obyčajná je mohutná, vyše 1 m vysoká, rozkonárená, trváca bylina s vretenovitým, mliečnatým koreňom, s prízemnou ružicou perovito dielnych listov a s tuhými osami. Osové listy a listy pestovaných rastlín sú podlhovasto kopijovité a takmer celistvo okrajové. Veľké, úhľadné, jasno modré kvetné úbory sedia na koncoch konárov a majú dvojradový zákrov a asi 12-20-iba jazykovitých, obojpohlavných, modrých kvetov.
Plody sú nažky. Čakanka kvitne od júla do jesene.
Rastie divo všade pri cestách, na pahorkoch, na medziach a často sa pestuje zo semien ako hospodárska a priemyslová rastlina.
Zbiera sa koreň (Radix cichorii, Radix intybi), a to na farmaceutické účely iba z divo rastúcich bylín. Niekedy sa požaduje aj kvitnúca vňat (Herba cichorii). Korene sa vyrypujú v jeseni, očistia sa a sušia. Vňať sa zbiera v lete bez hrubých konárov.
Čakanka obsahuje predovšetkým horčinu cichorín, namiesto cukru (ako všetky astrovité rastliny) inulín, d’alej cholín, tuk, gumu a i. Koreň obsahuje okrem toho trocha silice, mastný olej, živicu, trieslovinu.
Droga má charakteristickú vôňu a horkú chut. Má žlčopudné účinky a podporuje trávenie.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú niektoré liečivé čaje.
Hlavný význam čakanky je ten, že sa u nás pestuje ako cukrovka, pre tlstý, vretenovitý koreň, ktorý sa používa na výrobu známej kávoviny „cigorky“.
V rozličných krajinách sa udržiava povest, že pravidelné požívanie kávy z cigorky má vraj za následok vznik kŕčových žíl a hemoroidov. Tento nepriaznivý vplyv na cievnu sústavu spôsobujú vraj zvláštne látky, ktoré sa nachádzajú v koreni čakanky.

čakanka obyčajná

Chmeľ obyčajný

Chmeľ obyčajný    Konopovité
Humulus lupulus L.    Cannabaceae
Opis: Trváca bylina s plazivým bohato rozkonáreným podzemkom a početnými korerimi. Stonky sú dlhé až 6 m, ovíjavé, šesťhranné a pevné, pokryté drsnými háčkovitými chlpmi. Dlho stopkaté listy majú rozmanitý tvar od srdcovitého až po trojlaločný a na okraji sú hrubo Pílkovité. Aj čepeľ listov je veľmi drsná. Chmeľ je dvojdomá rastlina, kvitne od mája do júla. Žlté tyčinkové kvety vytvárajú úžľabné alebo vrcholové metliny. Piestikové súkvetie tvorí počas kvitnutia svetlozelené, v období zrelosti bledožlté previsnuté šišky — hlávky so zlatožltými žliazkami napinenými lupulínom. Pri pestovanom chmeli je opelenie nežiadúce, preto sa v chmeľniciach pestujú len samičie rastliny.
Rozšírenie: Divý chmeľ rastie na vlhkých miestach, najmä v pobrežných húštinách pri potokoch a riekach v celom miernom pásme severnej pologule.
Používaná časť rastliny: Zberajú sa len hlávky zo samičích rastlín. Hodnotnejšie sú neplodné hlávky z pestovaných kultivarov chmeľu. Trhajú sa koncom augusta a opatrne sa sušia pri teplote 40 až 50 °C.
Obsahové látky: Obsahujú až 1 % silice zloženej predovšetkým z myrcénu (30-50 `)/0), beta-karyofylénu (20 —40 °/0), dipenténu, humulénu, linalolu a geraniolu. Dôležitou zložkou drogy sú živice so špecifickými chmeľovými horkými látkami — humulónom, cohumulónom, lupulónom, colupulónom a xantohumolom.
Použitie v kozmetike: Kozmetika využíva hormonálne účinné zložky na spomalenie a oddialenie tzv. starnutia pleti. Nie je to žiaden nový objav, pretože pivovarské kaly sa používali do omladzujúcich kúpeľov už v stredoveku. Extrakty z chmeľu sa uplatriujú v krémoch, pleťových vodách a mlieku pre citlivú pleť, používajú sa na ochabnutú a nečistú pokožku, ako prísada do ukľudriujúcich sa regeneračných kúpeľov a najmä vo vlasovej kozmetike v špeciálnych „pivových šampónoch“, ktoré obmedzujú lámavosť vlasov a zvyšujú ich lesk. Na vlasové kúpele možno s úspechom použiť aj samotné pivo.
Iné použitie: V lekárstve sa droga uplatriuje v ukľudriujúcich, mierne uspávajúcich prípravkoch a v prípravkoch regulujúcich tráviace pochody. Hlavný význam chmeľu bezpochyby spočíva v chuťových a konzervačných vlastnostiach uplatriujúcich sa pri výrobe piva.

chmeľ obyčajný

Citrónovník pravý

Citrónovník pravý    Rutovité
Citrus limon (L.) Burm. fil.    Rutaceae
Opis: Je to subtropický vždyzelený, 3 — 6 m vysoký strom s nepravidelnou korunou. Silné konáre sú obyčajne trnité. Elipsovité listy majú krátku bezkrídlu stopku. Mladé listy a kvetné púčiky sú ružové, staršie listy svetlozelené. Veľké voňavé kvety, merajúce 40-50 mm v priemere, vyrastajú jednotlivo alebo v riedkych metlinách v pazuchách listov. Po rozkvitnutí sú biele. Plod, u nás známy ako citrón, je oválna bobuľa, na povrchu svetlozelená až žltá, často pretiahnutá v bradavku. Silné oplodie sa ťažko lúpe a typicky vonia. Dužina má obyčajne 8— 10 segmentov, obsahujúcich vrecká s ostro kyslou a aromatickou šťavou.
Pôvod a rozšírenie: Pôvodnou vlasťou tohoto citrónovníka je asi východná podhimalájska oblasť. Do Európy bol dovezený v 11. storočí Arabmi. Dnes sa najviac pestuje na Sicílii a v Španielsku. Pestuje sa i v ostatných subtrópoch Starého a Nového sveta.
Obsahové látky: Citróny sú výdatným zdrojom vitamínu C. V žltom oplodí je 0,7-1,4 `)/0 silice, zloženej prevažne z limonénu. Charakteristickú vôriu mu dáva predovšetkým citral. Šťavnatá dužina citróna obsahuje organické kyseliny, najmä kyselinu citrónovú (až 7 °/0), ďalej cukry a okrem vitamínu C i vitamíny B a P.
Použitie v kozmetike: V kozmetike sa používa tak citrónová šťava, ako i silica. Veľmi obľúbené sú citrónové masky, pretože dokonale sťahujú póry a čistia pleť. Pripomeňme si tento jednoduchý predpis: Citrón nakrájame na plátky, vložíme do pohára a zalejeme 30 % liehom. Po týždňovom vylúhovaní namočíme do tejto tekutiny vatu, priložíme ju na 15 minút na tvár a potom umyjeme vlažnou vodou. Citrónová šťava sa pridáva do krémov, pleťových a vlasových šampónov a do kúpeľov. Na kozmetické účely sa vyrába v sušenej štandardnej forme. Citrónová silica sa často používa v parfumérii do vonných kompozícií.
Iné použitie: Pre obsah vitamínu C sa hojne konzumuje surová citrónová šťava. V potravinárstve sa riou okysľujú rozličné výrobky, vyrábajú sa z nej sirupy, koncentráty a i. V potravinárstve sa využíva aj citrónová kôra.

citronovník pravý

Cibuľa kuchynská

Cesnak cibuľový (cibuľa kuchynská)    Ealiovité
Allium cepa L.    Liliaceae
Opis: Cibuľa je dvojročná bylina. V prvom alebo druhom roku vytvára vlastnú cibuľu, najčastejšie guľovitého alebo plocho guľovitého tvaru, ktorá slúži rastline ako rezervný orgán. Korene rastú len plytko vo vrchnej časti ornice. Listy sú valcovité, duté, zašpicatené, tmavozelené, voskovo oinovatené a sú kratšie ako kvetná stonka vyrastajúca v druhom roku do výšky 0,6-1,1 m. Kvetné stonky sú zakončené okolíkom belavozelených dlhostopkatých kvietkov. Plody sú tobolky.
Pôvod a rozšírenie: Divé cibule rastú doteraz v horách Afganistanu, Iránu a Turkestanu, a preto je pravdepodobné, že cibuľa kuchynská pochádza zo západnej Ázie. Už odpradávna sa pestovala ako kultúrna rastlina. Cibuľu poznali a používali už v starom Egypte, Číne, vo Východnej Indii a v Malej Ázii. Dodnes sa pestuje po celom svete.
Obsahové látky: Rovnako ako cesnak, pažítka a pór je aj cibuľa významná aromatická zelenina vďaka obsahu ostrej silice s organicky viazanou sírou. Pôsobí výrazne dezinfekčne a fytoncídne. Fytoncídy sú prchavé látky málo známeho zloženia, ale preukázateľne ničia choroboplodné baktérie a plesne. Používanie cibule v kozmetike nespočíva len v účinkoch silice, ale aj d’alších zložiek, t. j. fruktózy, flavónových derivátov, vitamínov Bi, B2, C, kyseliny pantoténovej a karoténu.
Použitie v kozmetike: Silica alebo výťažky z cibule sa používajú do prípravkov vlasovej kozmetiky, pretože síra (organicky v nich viazaná) zamedzuje nadmernej sekrécii mazu, tvorbe lupín a nebráni dobrému prekrveniu vlasovej pokožky, ktorú navyše priaznivo ovplyvňuje i vitamínový komplex, ktorý cibuľa obsahuje. Výťažky z cibule, pŕhľavy, brezy a imela bývajú súčasťou rozličných vlasových výrobkov. Červenohnedé suché šupky z cibule sa dajú použiť na farbenie vlasov: 30 g šupiek varíme v 200 g vody, po scedení pridáme 5 g glycerínu a denne natierame vlasy, až dovtedy, kým dosiahneme požadovaný odtieri. Tento spôsob farbenia však nie je vhodný pre mastné vlasy.
Iné použitie: Cibuľa kuchynská je jedna z najrozšírenejších kultúrnych rastlín. Používa sa prevažne ako aromatická zelenina.

cibuľa kuchynská