Čakanka obyčajná — Čekanka obecná
Cichorium intybus L.
Čakanka obyčajná je mohutná, vyše 1 m vysoká, rozkonárená, trváca bylina s vretenovitým, mliečnatým koreňom, s prízemnou ružicou perovito dielnych listov a s tuhými osami. Osové listy a listy pestovaných rastlín sú podlhovasto kopijovité a takmer celistvo okrajové. Veľké, úhľadné, jasno modré kvetné úbory sedia na koncoch konárov a majú dvojradový zákrov a asi 12-20-iba jazykovitých, obojpohlavných, modrých kvetov.
Plody sú nažky. Čakanka kvitne od júla do jesene.
Rastie divo všade pri cestách, na pahorkoch, na medziach a často sa pestuje zo semien ako hospodárska a priemyslová rastlina.
Zbiera sa koreň (Radix cichorii, Radix intybi), a to na farmaceutické účely iba z divo rastúcich bylín. Niekedy sa požaduje aj kvitnúca vňat (Herba cichorii). Korene sa vyrypujú v jeseni, očistia sa a sušia. Vňať sa zbiera v lete bez hrubých konárov.
Čakanka obsahuje predovšetkým horčinu cichorín, namiesto cukru (ako všetky astrovité rastliny) inulín, d’alej cholín, tuk, gumu a i. Koreň obsahuje okrem toho trocha silice, mastný olej, živicu, trieslovinu.
Droga má charakteristickú vôňu a horkú chut. Má žlčopudné účinky a podporuje trávenie.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú niektoré liečivé čaje.
Hlavný význam čakanky je ten, že sa u nás pestuje ako cukrovka, pre tlstý, vretenovitý koreň, ktorý sa používa na výrobu známej kávoviny „cigorky“.
V rozličných krajinách sa udržiava povest, že pravidelné požívanie kávy z cigorky má vraj za následok vznik kŕčových žíl a hemoroidov. Tento nepriaznivý vplyv na cievnu sústavu spôsobujú vraj zvláštne látky, ktoré sa nachádzajú v koreni čakanky.