Veronika lekárska

Veronika lekárska
Veronica officinalis
Veronika lekárska je drobná, trváca bylinka s plazivou osou, porastenou vajcovitými, pílkovitými a jemnosrstnatými listami.
Kvietky vyrastajú z pazúch listov a vytvárajú strapec. Majú štvordielny kalich, štvorcípu, modrastú, niekedy i fialovú až bielu korunu a iba dve tyčinky.
Plod je tobolka.
Veronika lekárska kvitne až v lete.
Rastie u nás hojne v suchých lesoch, na výslnných stráňach a na lesných lúkach.
Zbiera sa kvitnúca vňať (Herba veronicae), ktorá sa v júli a v auguste nožom odrezáva celkom pri zemi a rýchlo a opatrne sa usuší, aby kvety neopadali a nestratili prirodzenú farbu.
Droga obsahuje triesloviny, horčinu, trocha silice, živicu, glykozid a i.
Droga má odhlieňovacie a potopudné účinky.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (liečivé čaje, odvary).
V ľudovej liečbe sa používal čaj proti chronickým kožným chorobám.

Veronika lekárska

Ďalší návštevníci hľadali:

  • ibištek bahenný rozmnožovanie (41)
  • ibištek bahenný pestovanie (38)
  • ibištek bahenný (29)
  • vŕba kučeravá predaj (19)
Publikované v V

Stavikrv pieprový

Stavikrv pieprový
Polygonum hydropiper
Stavikrv pieprový je ďalší jednoročný druh stavikrva s priamymi, niekoľko dm vysokými, článkovanými, rozkonárenými osami. Listy sú úzko kopijovité, celistvookrajové, a ak sa dívame na ne oproti svetlu, javia sa priesvitne bodkované.
Listy stoja na osi vo zvláštnych blanovitých bôtkach, ktoré vznikli zrastením prílistkov.
Osi listy majú ostrú korenistú chuť.
Kvety sú zostavené do riedkych, prerušovaných klasov a majú zelenkavé, zriedka naružovelé, štvorpočetné okvetie, posiate početnými žliazkami. Tyčiniek je šesť, plody sú nažky.
Stavikrv pieprový sa nachádza hojne ako burina v blízkosti ľudských obydlí, vo vlhkých priekopách, v dedinských lesných kalužiach.
Zbiera sa celá nadzemná kvitnúca vňať (Herba polygoni hydropiperis), očistená od koreňov a hliny, a to v lete.
Droga obsahuje mnoho trieslovín, kyseliny, silicu a i.
Má zvieravé, proti krvácaniu pôsobiace a pokožku dráždiace účinky. Používa sa aj vo zverolekárstve.

Stavikrv pieprový

Ďalší návštevníci hľadali:

  • slez nebadaný účinky (32)
  • slez nebadaný kvet (21)
Publikované v S

Slez nebadaný

Slez nebadaný
ľudove pagáčiky, koláčiky
Malva rotundifolia
Slez nebadaný je celkom drobná slezovitá, jednoročná a trváca bylina s poliehavou, rozkonárenou a chĺpkami porastenou osou. Listy sú dlhostopkaté, čepeľ je okrúhla, pilkovitá, plytko päť laločnatá až sedem laločnatá.
Kvety sa rozvíjajú od júna až do jesene a vyrastajú na dlhých stopkách. Majú naspodku trojdielny kalištek, pätcípy kalich, päť lupienkovú bielu alebo bledoružovú korunu a mnoho tyčiniek, zrastených nitkami v rúrku.
Plody sú terčovité, zložené z väčšieho počtu tvrdiek a známe pod menom pagáčiky alebo koláčiky. Deti na dedinách rady jedia tieto slizovité plody.
Slez nebadaný je všeobecne rozšírená burinová bylina. Rastie na priedomiach, na rumoviskách, pri plotoch, pri cestách a na dvoroch.
Zbiera sa list (Folium malvae neglectae). Obsahuje veľa liečivého slizu a trieslovín.
Odvar je obrúbené kloktadlo pri angínach a kašli a používa sa tiež ako obklad na rany.

Slez nebadaný

Ďalší návštevníci hľadali:

  • slez nebadaný (334)
  • slez bylina (23)
Publikované v S

Zimozeleň menší

Zimozeleň menší
ľudove barvínek
Vinca minor
Zimozeleň menší je známy drobný, poloplazivý, vždyzelený krík s kožovitými, protistojnými, elipsovitými, celistvookrajovými listami, ktoré v zime neopadajú. Ozdobné a dosť veľké kvety azúrovomodrej farby vyr astajú na konci osí.
Majú pätdielny kalich, lievikovitú, päťdielnu korunu a pät tyčiniek. Plod je mechúrik.
Zimozeleň menší rastie divo v lesoch hornatejších polôh, častejšie sa však pestuje ako ozdoba v záhradkách, na skalkách a na cintorínoch. Je čiastočne chránený.
Kvitne v apríli a v máji.
Zbiera sa zimozeleňová vňať (Herba vincae, Herba vincae-pervincae), ktorá obsahuje triesloviny, horčinu, vincín, alkaloidy vinkamin, izovinkamín, pervincín a i. Má zvieravé účinky. Používa sa pri krvácaní a pri hnačke.
V niektorých krajinäch je droga oficinálna ako močopudný a proti krvácaniu pôsobiaci prostriedok.

Zimozeleň menší

Ďalší návštevníci hľadali:

  • zimozeleň (56)
  • zimozeleň pestovanie (45)
  • zimozeleň menší (41)
  • buriny v travniku (16)
  • poľné rastliny modré (12)
Publikované v Z

Vachta trojlistá

Vachta trojlistá
ľudove horká ďatelina
Menyanthes trifoliata L.
Vachta trojlistá je trváca, bahenná bylina. Vyháňa z podzemku plaziaceho sa v bahne jednak dlhostopkaté, trojpočetné listy, jednak až 3 dm vysoké stvoly, zakončené strapcom úhľadných ružovkastých kvetov. Kvitne v máji a v júni.
Jednotlivé kvety sú päťpočetné a majú pätdielny kalich a lievikovitú, päťcípu korunu, porastenú vnútri bielymi chĺpkami. Tyčiniek je päť, plod je tobolka.
Vachta trojlistá je cirkumpolárna rastlina. Na Slovensku rastie v slatinných vodách a v mlákach medzi kopčekmi dosť hojne, v bažinách, na okrajoch trávnatých rybníkov a na rašelinových pôdach.
Zbiera sa list (Folium trifolii fibrini), ktorý sa v máji odrezáva s krátkymi stopkami. Podzemky vachty sú chránené, nesmú sa preto vytrhávať s koreňmi. List má veľmi horkú chuť. Obsahuje predovšetkým glykozidové horčiny menyantín a meliatín, až 7 % trieslovín, saponín a i.
Liečivy účinok má rovnaky ako zemežlč. Je to staré žalúdočné liečivo proti nechutenstvu a zlému tráveniu.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú rôzne galenické preparáty (tinktúry, extrakty, liečivé čaje). Droga sa používa aj na prípravu horkastých likérov.

Ďalší návštevníci hľadali:

  • vachta trojlistá čaj (64)
  • vachta trojlistá (39)
  • čaj vachta (20)
Publikované v V

Medvedica lekárska

Medvedica lekárska
Arctostaphylos officinalis
Medvedica lekárska je nízky, rozkonárený, vždyzelený krík s drobnými, kožovitými, obráteno vajcovitými, celistvo okrajovymi listami a previsnutými, riedkymi strapcami úhľadných kvietkov, rozvíjajúcich sa v júni a v júli.
Kvietky majú päťzubý kalich, krčiažkovitú bielu korunu, rozoklanú na päť ružových zúbkov, desať tyčiniek a vrchny semenník, ktorý po opelení dozrieva na guľatú, červenú kôstkovicu.
U nás rastie najmä v slovenských Karpatoch. Preto patrí k chráneným rastlinám a pre lekársku potrebu sa dováža. Dala by sa pestovať a bolo by to výhodné, avšak len v polokultúrach.
Zbierajú sa listy (Foliurn uvae-ursi), ktoré sa zdŕhajú z konárikov a sušia sa v tieni a v prievane.
Hlavná zložka obsahu drogy je glykozid arbutín a inetylarbutín, ďalej triesloviny, glukóza, kyseliny a i.
Droga je pre svoje dezinfekčné, diuretické a mierne zvieravé účinky dôležitým a význačným liečivom močových ciest v humánnej a veterinárnej praxi.
Vo farmácii sa používa na prápravu galeník, najmä liečivých čajov a rôznych špeciálnych preparátov.

Ďalší návštevníci hľadali:

  • medvedica lekárska (101)
  • mydlica lekárska na ekzém (24)
  • očianka polna (13)
  • veronika lekárska čaj (10)
Publikované v M

Drchnička roľná

Drchnička roľná
Anagallis arvensis L.
Drchnička roľná je všeobecne rozšírená, drobná, burinová bylina so štvorhrannou, rozkonárenou osou a sediacimi, vajcovitými, celistvookrajovými listami.
Úhľadné, päťpočetné kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch listov na dlhých stopkách a majú päťlístkový kalich, päťcípu, červenú alebo modrú korunu, päť tyčiniek a plod — tobolku.
Drchnička rastie veľmi často ako burina v obilí a na rumoviskách. Kvitne celé leto.
Vňať a korene obsahujú dva glykozidy, ktoré sú identické s kyselinou polygalovou a so sapotoxínom mydlicovým a okrem toho obsahujú anagalissaponín. koreň obsahuje, podobne ako cyklámen, jedovatý cyklamín.
Vňať sa používala pri nervových chorobách a pri chorobách obličiek a pečene.
O drchničke koluje stará povesť, že je osvedčeným prostriedkom proti besnote. Ako v mnohých iných prípadoch, i tu chýba príslušný dôkaz.

Ďalší návštevníci hľadali:

  • drchnička roľná (44)
Publikované v D

Kôprovník štetinolistý

Kôprovník štetinolistý
Meum athamanticum
Kôprovník štetinolistý je trváca, drobná, horská bylina, vyháňajúca z vretenovitého, voňavého podzemku ryhované osi, na ktorých sú dvojito až trojito perovito strihané listy s nitkovými segmentmi, aké poznáme u kôpru. Odtiaľ má i pomenovanie.
Mrkvovité kvietky sa rozvíjajú v máji a v júni a majú biele alebo červenkasté korunné lupienky. Plody sú dvojnažky.
Kôprovník štetinolistý na Slovensku nerastie. V Čechách rastie pomerne vzácne na horských lúkach a medziach pohraničných hôr, najmä Rudohoria, Jizerských hôr a Krkonôš. Je vzácny, a preto chránený, nesmie sa vyrypovať.
Koreň (Radix rnei athamantici) obsahuje 0,6 percenta éterického oleja, ktorého vôňa pripomína ligurček, ďalej živicu, gumu, trocha mastného oleja a i.
Dobytok i zver radi vyhľadávajú kôprovník štetinolistý na horských pasienkoch. koreň sa v ľudovej liečbe používal pri rozličných kataroch, na posilnenie žalúdka. Podobné použitie má koreň aj v zverolekárstve.
Príbuzný druh kôprovník bezobalný (Meum mutellina.) rastie na podobných stanovištiach a je rovnako účinný.
Aromatický koreň sa často používa pri výrobe likérov. V horských oblastiach vznikla špeciálna likérová výroba, ktorá využíva voňavý a koreninový koreň týchto rastlín („Prad“, „Altvater“).

Ďalší návštevníci hľadali:

  • kôprovník štetinolistý (56)
  • Klinček poľný (24)
  • kocurnik zahradny (16)
  • okrasne rastliny s podzemkom (12)
Publikované v K

Žindava európska

Žindava európska
Sanicula europaea L.
Žindava európska je trváca, drobná, mrkvovitá bylina, vyháňajúca z čiernohnedého podzemku priamu, oblú os a dlhostopkaté listy s okrúhlymi a dlaňovito päťdielnymi, pílkovitými čepelami. Sama os je bezlistá.
Mrkvovité, drobné alebo červenkasté kvietky nie sú zoskupené do okolíkov, ale do guľatých hlávok, ktoré tvoria na konci osi vidlicovité vrcholíky. Plody sú guľaté, háčikovými štetinkami porastené nažky so zvyškami kalicha na vrcholku.
Týmito znakmi sa žindava nápadne líši od ostatných rodov tejto čeľade.
Žindava rastie v tienistých, najmä bukových lesoch na hornatejších plochách, kvitne v máji a v júni.
Zbierajú sa listy (Foliurn saniculae) alebo celá vňať (Herba saniculae). Niekde ľudia zbierajú aj koreň.
Droga obsahuje saponíny, hojne trieslovín, hcirčinu a éterický olej, preto má zvieravé účinky. Prv bola oficinálnym prostriedkom proti krvácaniu.
V ľudovej liečbe sa používala žindava európska na liečenie ťažko sa hojacich rán.

Žindava európska

Ďalší návštevníci hľadali:

  • žindava európska (21)
Publikované v Z

Bedrovník lomikameňový

Bedrovník lomikameňový
ľudove bederníček
Pimpinella saxifraga L.
Bedrovník lomikameriový je trváca bylina, ktorá dosahuje výšku až pol metra; má tenkobrázdovitú os, na ktorej sú dva druhy listov: spodné sú jednoduchoperovité a ich jednotlivé lístky sú vajcovité a pílkovité.
Horné listy sú zakrpatené, zastúpené iba pošvou a niekoľkými čiarkovitými segmentmi. Okolíky sú bez obalov a bez obalčekov.
Biele kvietky majú zakrpatený kalich, päťlupienkovú korunu a päť tyčiniek. Plod je nažka.
Bedrovník lomikameňový je rozšírený na suchých medziach, lúkach a pri cestách. Kvitne v letných mesiacoch.
Zbiera sa koreň (Radix pimpinellae), ktorý sa vyrýpe, očistí, umyje, pozdĺžne rozreže, aby sa lepšie sušil, a opatrne sa usuší. Obsahuje až 0,3 percenta silice, pimpinelín, triesloviny, gumu a i.
Droga má odhlieňovacie účinky a podporuje trávenie. V ľudovej liečbe je obľúbená ako účinné žalúdočné korenie.
Vo farmácii sa koreň používa na prípravu galeník (odvary, liečivé čaje, tinktúry) a na získavanie éterického oleja (Oleum pirnpinellae).
Koreň sa môže zbierať aj z príbuzného a podobného druhu bedrovníka väčšieho (Pimpinella maior Huds.), ktorý býva väčší, až 1 m vysoký. Má lysú os a spodné, jednoduchoperovité listy nápadne väčšie.

Bedrovník lomikameňový

Ďalší návštevníci hľadali:

  • bedrovník lomikameňový (60)
  • horec modrý pestovanie (29)
  • baza čierna rozmnozovanie (25)
  • www rastlina bedrovnik (13)
Publikované v B