Vratič

Vratič — Vratič obecný
Chrysanthemum vulgare Bernh., Tanacetum vulgare L.
Vratič je trváca bylina s drevnatým podzemkom, z ktorého vyrastá obyčajne niekoľko priamych, niekedy až 1 m vysokých, tuhých osí, na ktorých sú perovitodielne, mierne srstnaté listy. Ich jednotlivé výkrojky sú kopijovité a hrubopílkovité.
Osi sú zakončené hustými, chocholíkovými metlinami zlatožltých kvetných úborov, podopretých zákrovmi. Súbory vratiča sa skladajú zo samých rúrkovitých kvietkov. Plody sú nažky.
Vratič kvitne od júla do októbra.
Rastie hojne na medziach, pri brehoch vôd, na rúbaniskách, na okrajoch lesov a pri cestách. Má silný, až odporne nepríjemný zápach a horkú chut.
Zbiera sa vňat alebo kvet (Herba tanaceti, Flos tanaceti). Vňat sa odrezáva celá v čase kvitnutia, kvetné úbory sa získavajú odrezaním celého súkvetia a obidve drogy sa starostlivo usušia.
Droga obsahuje silicu (Oleum tanaceti) s jedovatým tujónom, horčinu tanacetín, triesloviny, organické kyseliny a
Vo farmácii sa z drogy získava silica.
Droga je účinným prostriedkom proti hlístam. Používa sa v odbornej aj v ľudovej liečbe. čerstvá droga alebo aj odvar sa používa proti blchám, všiam a iným parazitom ľudí a zvierat.
Vo väčších dávkach pósobí toxicky.

vratič

Podbeľ liečivý

Podbeľ liečivý
Tussilago farfara L.
Podbeľ liečivý je drobná, trváca bylina, ktorá vyháňa z podzemného podzemku hned‘ na jar jednak bezlisté, kvetonosné, šupinaté stvoly, jednak neskoršie, po odkvitnutí, veľké, stopkaté, okrúhlolisté, zubaté, šedopIstnaté listy. Každý stvol nesie jeden žitý kvetný úbor, podopretý
krovom, ktorý má na bezplevnom krúžku v strede asi 30 rúrkovitých kvietkov a na obvode niekoľko sto žltých, jazykovitých kvietkov.
Plody sú páperisté nažky.
Podbeľ rastie hojne na vlhkých, hlinitých stráňach, pri brehoch potokov, v priekopách a pri cestách.
Zbiera sa úbor-kvet a list (Flos farfarae et Folium farfarae). čerstvé, zdravé kvety sa trhajú bez stopiek, a to už v marci a v apríli, zdravé listy so stopkami v júni a v júli. Obidve drogy rozprestreté v tenkých vrstvách rýchlo sušíme, aby si zachovali prirodzenú farbu.
Kvet obsahuje sliz, faradiol, triesloviny, stopy silice, farbivo taraxantín a i. List obsahuje omnoho viac hojivého slizu, horký glykozid, trieslovinu, tusilagín, organické kyseliny, stopy silice.
Hlavný účinok drogy je odhlieňovací. V ľudovej liečbe majú podbeľové listy dobrú povesť ako prostriedok proti kašľu a proti zápalu priedušiek.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických preparátov (extraktov, liečivých čajov)

podbieľ liečivý

Myší chvost obyčajný

Myší chvost obyčajný
ľudove stolistník, mačací chvost
Achillea millefolium L.
Myší chvost obyčajný je trváca, 4-6 dm vysoká bylina, vyháňajúca z plazivého podzemku priame, tuhé osi, bohato porastené listami, ktoré sú dvojito až trojito perovitodielne a majú známy rebríčkovitý tvar.
Biele, niekedy ružovkasté, drobné kvetné úbory sú zoskupené do bohatých chocholíkovitých zložených strapcov. Majú strechovitý zákrov a na plevnatom lôžku v strede asi dvadsať rúrkovitých obojpohlavných kvietkov, na obvode pät piestikovitých jazýčkovitých kvietkov.
Plody sú nepáperisté nažky. Kvitne v letných mesiacoch.
Myší chvost obyčajne rastie všade, najmä na medziach, brehoch, pri cestách a na krajoch lesov. Má horkastú chut a ostrú korenistú vôňu.
Zbiera sa vňat (Herba millefolii), a to asi horná polovica osí. Spodná časť je príliš drevnatá. Materiál sa najlepšie suší v tieni a v prievane na povalách.
Obsahuje trocha silice, horčinu achileín, trieslovinu a organické kyseliny. V silici sa nachádzajú terpény, a to borneol, cineol, pinén a tujon. V premenlivom množstve a iba u niektorych rastlín sa v droge nachádza aj vzácny chamazulén.
Pôsobí najmä ako prostriedok zastavujúci krvácanie, vzpružuje a zvyšuje žalúdočnú sekréciu. Má aj žlčopudný účinok a používa sa na navoniavanie.
Myší chvost obyčajný sa i doteraz v ľudovej liečbe používa najmä na rany a pri rôznych vnútorných chorobách.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu niektorých galeník, ako extraktov, liečivých čajov, odvarov a i. Niekedy sa požaduje aj samotný kvet (Flos rnillefolii), ktorý má rovnaké zloženie i upotrebenie.

myší chvost

Palina pravá

Palina pravá — Pelyněk pravý
ľudove pelunka, absint
Artemisia absithium L.
Palina pravá je mohutná, vyše 1 m vysoká bylina, vyháňajúca z podzemku obyčajne celý trs priamych, šedastoplstnatých, bohato olistených osí, ktoré sa hore rozkonárujú a sú zakončené bohatou úborovou metlinou nespočetných, drobných kvetných úborov. Spodné, šedoplstnaté až žltastoplstnaté listy sú dvojito až trojito perovitostrihané a majú kopijovité segmenty. Čím sú listy vyššie na osi, tým sú jednoduchšie, až prechádzajú v číre listene, z pazúch ktorých vyrastajú drobné, guľovité úbory, podopreté zákrovom a zložené zo samých žItých rúrkovitých kvietkov.
Plody sú nažky. Kvitne v letných mesiacoch.
Rastie v teplejšich polohách, miestami dosť hojne, najmä na kamenistých stráňach, na priedomiach, na rumoviskách a dnes ju takmer všetku získavame z prirodzených stanovíšť. Niekde sa tiež pestuje. Kultúry sa zakladajú delením starých trsov alebo zo semien, predpestovaním priesad v parenisku, prípadne na zvláštnom záhone.
Zbiera sa vňat (Herba absinthii), a to aj niekolkokrát za rok. Nesmie sa sušiť na sInku. Celá rastlina má silnú aromatickú vôňu a horkú chuť, čo spôsobujú palinová silica a glykozidové horčiny absintín a anabsintín. Dalej obsahuje triesloviny, živicu a organické kyseliny. Silica obsahuje predovšetkým 3-10 jedovatého tujónu, alkohol tujol, felandrén, kadinén, pinén a chamazulén. Droga účinne podporuje trávenie, a preto sa v ľudovej liečbe oddávna používa ako žalúdočné liečivo.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu početných galeník a na získavanie silice (Oleum absinthii), V priemysle sa používa na výrobu likérov (absint, koňak) a vín (vermút).

palina pravá

Ruman rímsky

Ruman rímsky Rmen římský
Anthemis nobilis L.
Ruman rímsky je trváca, asi 20 cm vysoká bylina s vystúpavou, páperistou osou, ktorá má dvojito perovitostrihané listy s nitkovitýrni segmentmi.
Kvetné úbory majú v strede početné žité, rúrkovité, obojpohlavné kvety, na obvode však biele, samičie, jazykovité kvety. Pestovaný ruman rímsky vytvára obyčajne plnokveté úbory, v ktorých sú samé belavé, jazykovité kvety. Lôžko je vypuklé, plevnat’é a plné.
Plod je nažka. Čas kvitnutia je jún až august.
Ruman rímsky pochádza zo Stredozemia a pestuje sa všade, aj u nás. Rozmnožuje sa vegetatívne delením starých trsov a kultúra vydrží na míeste niekoľko rokov. Potrebné je iba odstraňovať burinu.
Zbierajú sa, ako u rumančeka pravého, k v e t n é úbory (Flos chamomillae romanae). Úbory sa starostlivo usušia v tieni, pri teplote nepresahujúcej 30 °C.
Droga obsahuje také isté látky ako rumanček pravý a má rovnaký účinok a použitie.
Vo farmácii sa používa na prípravu galeník a na izoláciu silice (Oleum chamomillae rornanae).

ruman rímsky

Rumanček pravý

Rumanček pravý    Heřmánek pravý
ľudove kamilky
Matricaria chamomilla L.
Rumanček pravý je jednoročná, voňavá, 30-40 cm vysoká bylina s priamou, rozkonárenou osou, porastenou dvojito perovitostrihanými listami s nitkovitými segmentmi. Kvetné úbory (kvety) majú jednoduchý zákrov (pozri arniku), kužeľovité, duté, bezplevné lôžko, na obvode piestikové, jazykovité, biele kvietky a v strede obojpohlavné, žlté, rúrkovité kvietky, medzi ktorými nie sú plevy. Plody sú bezpáperisté nažky. Čas kvitnutia je od mája do augusta.
Rumanček pravý rastie ako burina na poliach, na úhoroch, pri cestách a na rumoviskách. Kedysi, v časoch, keď sa polia nechávali ležať úhorom, bol všade rozšírený, dnes však pri starostlivom obrábaní polí a využití všetkej pôdy sa stal vzácnym a musí sa pestovať. Pestuje sa výsevom semien na akúkoľvek skyprenú, urovnanú a uvalcovanú pôdu. Semená sa ľahko zatlačia do riadkov tak, ako sa seje tráva, a za osem týždňov sú byliny v plnom rozkvete. Burinu treba starostlivo odstraňovať.
Zbierajú sa kvetné úbory (Flos chamomillae vulgaris), ktoré trháme bez stopiek rukou alebo hreberiom a rýchlo usušíme v tieni a v prievane, nikdy nie na slnku, alebo umelým teplom.
Rumanček pravý sa rozozná od bezcenných príbuzných druhov rumančeka a rumanu jednak podľa príjemnej vône, pochádzajúcej od silice, jednak podľa kužeľovitého, dutého, bezplevného lôžka.
Droga obsahuje silicu, apigenín, cholín, umbeliferon, triesloviny, horčiny, kyselinu salicylovú a i. Hlavnou zložkou silice je modrý uhľovodík azulén, nazývaný chamazulén.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (liečivých čajov, odvarov, tinktúr) a početných špeciálnych prípravkov a na získavanie silice (0/eurn charnomillae). Okrem toho sa používa aj v likérnictve.
Droga je účinná proti nadúvaniu, proti kŕčom a ekzémom, pôsobí protizápalovo, zvieravo a má aj dezinfekčný a upokojujúci účinok.
Rumanček je jedna z najstarších a najlepších liečivých rastlín, ktorej pestovanie treba odporúčať žiackym mičurinským krúžkom a masovým organizáciám.

rumanček pravý

Tekvica obyčajná

Tekvica obyčajná    Tykev obecná
ľudovo dýně, turek
Cucurbita pepo L.
Tekvica obyčajná je jednoročná bylina s ovíjavou, hrubochlpkatou osou a s veľkými, drsnými, dlaňovitopäťlaločnatými listami. Pri listoch vyrastajú rozkonárené úponky, ktorými sa môže tekvica zachytávať o prekážky, ak jej prídu do cesty.
Veľké, žlté kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch listov a sú jednodomé. Samčie kvety majú päťzubý kalich, lievikovitú, päťcípu korunu a päť tyčiniek, ktorých prašníky sú zrastené do kužeľa. Tieto kvety sú väčšie ako samičie, piestikové, ktoré majú spodný semenník s krátkou čnelkou.
Plod je známa, obrovská guľovitá alebo elipsovitá bobuľa.
Tekvica kvitne v letných mesiacoch. Pochádza z Ameriky a pestuje sa u nás v početných odrodách v záhradách i na poli jednak pre olejnaté semená, jednak ako zelenina, a tiež ako obľúbená potrava pre ošípané. Niekde sa aj zavára ako kompot.
Na farmaceutické účely sa zbiera tekvicové semeno (Semen cucurbitae), ktoré sa získava z plodov.
Semeno má olejovitú, sladkastú chuť a obsahuje jemný olej, ktorý sa získava lisovaním. Ďalej semeno obsahuje fytosterín kukurbitol, živicu, kyselinu salicylovú a
Pôsobí ako spoľahlivý prostriedok proti hlístam.

tekvica obyčajná

Valeriána lekárska

Valeriána lekárska — Kozlík lékařský, tiež baldrián
Valeriana officinalis L.
Valeriána lekárska vyháňa z hrubého podzemku mohutnú, priamu, až 1,5 m vysokú, brázdenú os, ktorá má nepárno perovitozložené listy s veľkým počtom jariem, ktorých lístočky sú kopijovité a zubaté. Osi sa na konci bohato rozkonárujú a končia sa ozdobnou viac-menej okolíkovitou, trojramennou vidlicou. Jednotlivé, voňavé, biele alebo červené _ kvietky majú nezreteľný kalich, päťcípu korunu a tri tyčinky. Plod je nažka. Valeriána kvitne od júna do augusta.
Rastie dost hojne pri potokoch, v pobrežných kroviskách, na vlhkých Iúkach a v riedkych lesoch. Pretože prirodzený zber nepostačuje, pestuje sa valeriána aj na poli. Zo semena si v parenisku vypestujeme priesady, ktoré zosilnené sadíme na pripravené miesto. Koreň sa vykopáva v jeseni v druhom vegetačnom roku, očistí sa, podľa potreby sa rozreže a usuší.
Zbiera sa podzemok s koreňmi (Radix valerianae). Obsahuje asi 1 % silice, ktorej zloženie je veľmi pestré: kamfén, pinén, kyselina mravčia, octová, maslová a najmä izovalerová, seskviterpén a azulén. Ďalej obsahuje droga alkaloidy valerín a chatinín. Kyselina izovalerová spôsobuje známu, prenikavú a špecifickú valeriánovú arómu, pre ktorú valeriánovú kultúru vášnivo vyhľadávajú mačky, pravdepodobne zo sexuálnych dôvodov.
Vo farmácii sa droga používa na pripravu rôznych galeník (liečivých čajov, extraktov, tinktúr a i.) a na získavanie silice (0/eum valerianae). Droga má upokojujúcĺ, protikŕčový a mierne vzpružujúci účinok.

valeriána lekárska

Skorocel kopijovitý

Skorocel kopijovitý — Jitrocel kopinatý
ľudove psí jazyk
Plantago lanceolata L.
Skorocel kopijovitý je trváca, 30-40 cm vysoká bylina s prízemnou ružicou kopijovitých, celistvookrajových listov s výraznou nervatúrou. Stvoly sú priame, ryhované, zakončené kvetným klasom. jednotlivé kvietky majú trojzubý kalich, štvorcípu, hnedú korunu a štyri tyčinky s dlhými nitkami, takže peľnice z klasu nápadne vyčnievajú. Plod je tobolka.
Skorocel kopijovitý rastie všade na lúkach, pri cestách, na medziach, v priekopách i na poliach, kde v zanedbaných d’atelinách býva húževnatou burinou. Pre veľkú spotrebu sa začal pestovať aj v poľných kultúrach, pričom sa semeno vysieva priamo do pódy.
Kvitne od jari do jesene.
Zbiera sa list (Folium plantaginis), ktorý sa odrezáva z kvitnúcich bylín a opatrne sa suší v tieni, aby nestratil svoju prirodzenú farbu..
Obsahuje glykozid aukubín, sliz, triesloviny, enzýmy a veľa vitamínu C. Droga má odhlieňovací a slizový účinok.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galenických preparátov.
V ľudovej liečbe sa droga považovala za znamenitý prostriedok na najrôznejšie neduhy, choroby dýchacích ciest, čierny kašel‘, astmu, na rany a na oka

skorocel kopijovitý

Durman obyčajný

Durman obyčajný — Durman obecný
Datura stramonium L.
Durman obyčajný je jednoročná, vyše pol metra vysoká, prudko jedovatá bylína s listami v podstate vajcovitými, charakteristicky laločnatozubatými a stopkatými. Ozdobné veľké kvety vyrastajú jednotlivo z pazúch konárov a majú rúrkovitý päťcípy kalich a bielu, päť až šesť cm dlhú, lievikovitú, päťcípu korunu. Tyčiniek je pät. Plod je známa ostnatá tobolka, veľká ako vlašský orech.
Durman kvitne od júna do septembra.
Rastie dosť často na rumoviskách a pustých miestach, na neobrábaných poliach a pri ľudských príbytkoch. Niekedy sa zakladajú aj umelé kultúry, a to výsevom semena priamo do pôdy na pripravené miesto.
Zbiera sa zdravý, nezaprášený list(Folium stramonii), a to z kvitnúcich rastlín a rýchlo sa suší. Niekedy sa tiež žiada semeno (Semen stramonii), ktoré sa získava v jeseni zo zrelých toboliek.
Droga obsahuje prudko jedovaté alkaloidy: hyoscyamín, atropín, skopolamín a asi 5-6 % trieslovín. Semeno obsahuje okrem alkaloidov až 25 % mastného oleja a trocha trieslovín.
Droga pôsobí tlmivo na parasympatické nerstvo a používa sa proti astme a kŕčom. Patrí však len do rúk lekára. Pre školský zber nevhodné.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník a na izoláciu alkaloidov.

durman obyčajný