Archívy autora: jofwkeo

Fialka trojfarebná

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď: Fialkovité — Violaceae
Fialka trojfarebná alebo sirôtka — Violka trojbarevná alebo
maceška
Viola tricolor arvensis L.
Táto úhľadná jednoročná alebo dvojročná fialka rastie často hromadne ako burina na našich zanedbaných poliach, najmä v slabých d’atelinách a v riedkom obilí.
Na osi má podlhovasté, vajcovité až kopijovité listy, podopreté veľkými, perovitostrihanými prílistkami. Známe, ozdobné, avšak nevoňajúce kvety vyrastajú od jari do jesene na dlhých stopkách z pazúch listov.
Kvety sú iba súmerné a skladajú sa naspodku z piatich príveskovitých, zelených kališných lístkov a z piatich voľných, nerovnakých, pestrých korunných lupienkov, žltej a fialovej farby, z ktorých predný vybieha v dutú ostrohu. Tyčiniek je päť, plody sú tobolky.
Zbiera sa kvitnúca vňať (Herba violae tricoloris, Herbá jaceae, Herba trinitatis). Odroda, ktorá má iba belavožlté korunné lupienky, sa nesmie zbierat, niektoré musia byť aj fialové.
Vňat sa odrezáva pri zemi nožom a suší sa buď v prievane pri obyčajnej teplote, alebo umelým teplom na sporáku alebo v sušiarňach, pri teplote nepresahujúcej 50 °C. Droga musí byť čistá a pri sušení nesmie stratiť svoju prirodzenú farbu.
Fialka trojfarebná obsahuje alkaloid violín, glykozid violakvercitrín, saponín a d’alšie zložky.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (liečivých odvarov a čajov) s odhlieňovacím účinkom. Lud používa odvar proti kožným vyrážkam.
Rôznofarebné fialky, pestované v záhradách, sa nesmú primiešavat do zberu.

fialka trojfarebná

Horčica čierna a horčica biela

Napísané , autor:
Odpovedať

Horčica čierna a horčica biela — Hořčice černá a hořčice
bílá
Sinapis nigra L. a Sinapis alba L. (Brassica nigra K o c h.)
Obidva druhy pestovaných horčíc pochádzajú zo Stredomoria, sú veľmi podobné a sú súčasne príbuzné a podobné našej divo rastúcej horčici roľnej. Vo farmácii sa používajú semená horčice čiernej, v konzervárenskom priemysle zasa semená horčice bielej, hoci sa často zamieriajú.
Semeno horčice bielej má mať slabšie účinky, čo je v konzervárstve vítané.
Horčice sú jednoročné mohutné byliny s rozkonárenou byľou. Listy horčice čiernej sú lýrovité a zúbkaté, horčice bielej lýrovité, perovitodielne. Na rozdiel od oboch kultúrnych druhov má horčica roľná listy vajcovité a nedelené, iba nepravidelne zúbkované.
Kvety sú žlté, krížaté: štyrí kališné lístky, štyri krížom postavené korunné lupienky, šesť tyčiniek. Plod je šešuľa, plná drobučkých, guľatých semien, ktoré má horčica čierna tmavohnedé, horčica biela svetložlté.
Obidva druhy sa pestujú pre semená (Semen sinapis nigrae, Semen sinapis), ktoré majú pálčivú, korenistú chuť. Horčičné semená obsahujú 35 % mastného oleja (Oleum sinapis), asi 10% éterického oleja (Oleum sinapis aethereum) a i.
Vo farmácii sa horčica používa na prípravu galeník (horčičné náplasti na podráždenie reumatických svalov)
V konzervárenskom priemysle sa pripravuje zo semien horčice bielej známa koreninová požívatina — tabuľová horčica, d’alej sa semená horčice bielej používajú pri nakladaní uhoriek, pri konzervovaní rýb a pod.
Pestovanie horčíc je veľmi jednoduché a naši pestovatelia sa. k nemu radi uchyľujú (ako vôbec k jednoročným druhom). Vegetačná doba horčíc je krátka (asi tri mesiace) a celá manipulácia je jednoduchá.

horčiča biela

Pastierska kapsička obyčajná

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľad‘: Kapustovité — Brassicaceae
(predtým Krížaté — Cruciferae)
Pastierska kapsička obyčajná — Kokoška, pastuší tobolka
Capsella bursa-pastoris L.
Pastierska kapsička je jedna z najrozšíreneffich a najznámejších liečivých bylín. V jej kvietku, ako u všetkých krížatých rastlín, striedajú sa štyri kališné lístky so štyrmi (u pastierskej kapsičky bielymi) krížom postavenými korunnými lupienkami.
Kvietok má šesť tyčiniek. Plody sú šešuľky. Tieto sa podobajú kapsám, aké kedysi nosievali pastieri. Kvety sú zoskupené v dlhých strapcoch. Os býva až pol metra dlhá a vyrastá z prízemnej ružice perovitodielnych listov. Listy na osi sú kopijovité, strelovite prisadajúce.
Pastierska kapsička je burina, ktorá rastie hromadne všade na poliach, na medziach a pri cestách. Kvitne od jari až do zimy.
Zbiera sa celá kvitnúca vňat (Herba bursae-pastoris) s veľkým počtom kvietkov a s malým množstvom plodov (neodkvitnuté) spolu aj s prízemnou ružicou listov, bez koreňov a cudzích prímesí. Do zberu sa nesmú primiešať ani plesňou napadnuté exemplare.
Droga obsahuje cholín, acetylcholín, burzín.
Droga zastavuje krvácanie, takže sa navrhovalo jei upotrebenie namiesto kyjaničky purpurovej (námeľu). Má aj močopudný účinok.
Zaujímavá je skutočnosť, že pastiersku kapsičku napáda pleseri belostná (Cystopus candidus L., Albugo eandida Kuntzy), ktorú rnožno na rastline zďaleka vidieť. Nepotvrdil sa však pôvodný názor, pripisujúci liečebné účinky tejto plesni.
Vyskytuje sa hromadne a ľahko sa suší.

pastierska kapsička

Zemedym lekársky

Napísané , autor:
Odpovedať

Zemedym lekársky    Zemědým lékařský
ľudove zemedych, dymnica, rutička liečivá
Furnaria officinalis L.
Zemedym lekársky je útla jednoročná bylinka s rozkonárenou osou a mnoho ráz perovitostrihanými, sivými listami, ktorých segmenty sú dvojdielne až trojdielne. Bledonachové súmerné kvety sú zoskupené do riedkych strapcov a objavujú sa od jari do jesene.
Majú dvojlistý kalich a štvorlupienkovú korunu, ktorej lupienok vybieha v ostrohu. Tyčinky sú dvojzväzkové. Plod tvorí nažka.
Zemedym patrí medzi veľmi rozšírenú poľnú burinu, vytvára často v obilí, v okopaninách, v záhradách, v kroviskách a na rumoviskách celé porasty.
Zbiera sa kvitnúca v ň a t (Herba furnariae), ktorú usušírne bud‘ rozprestretú na lieskach v tieni a v prievane, alebo umelým teplom, pri najvyššej teplote maxirnálne 50 °C, prípadne zavesenú vo viazaničkách na povalách. Pri sušení sa však musí zachovat prirodzená farba rastliny.
Zemedym lekársky obsahuje alkaloid fumarín a rná nepríjemný zápach a ostrú, slanohorkú chut.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu liečivých čajov a odvarov s potopudným účinkom. V ľudovej liečbe bývala droga obľúbená proti kožným vyrážkam.
Vňat sa musí zbierat bez prímesí a bez plodov.

zemedym lekársky

Lastovičník väčší

Napísané , autor:
Odpovedať

Lastovičník väčší — Vlašťovičník větší
ludove krvavník veľký
Chelidonium maius L.
Lastovičník väčší je makovitá, trváca rastlina. Má podobné zloženie kvetu ako mak: 2 opadavé kališné lístky, 4 žité korunné lupienky a početné tyčinky. Plod tvorí šešuľovitá tobolka.
Os je rozkonárená a nesie veľké, nepárnopérovité listy, ktorých jednotlivé segmenty sú nerovnako strihané.
Lastovičník je u nás všeobecne rozšírený ako burina na rumoviskách, v kroviskách a medzi plotmi.
Zbiera sa celá kvitnúca vňat (Herba chelidonii maioris, Herba hirundinariae). Treba ju rýchlo a dobre usušit, aby nestratila pôvodnú farbu a nesplesnivela.
Vňat je preniknutá ostro zapáchajúcou, jedovatou oranžovožltou mliečnou štavou, z ktorej sa izolovalo už 14 rôznych alkaloidov, najmä chelidonín a homochelidonín.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (výtažkov, nálevov) a na získanie alkaloidov s upokojujúcim a žlčopudovým účinkom, uvoľňuje kŕče.
Kedysi ho ľud veľmi cenil. Starý a osvedčený spôsob na odstraňovanie bradavíc je ich potieranie lastovičníkovou mliečnou štavou, o čom sa môže každý presvedčit.
Vyžaduje sa d’alší vedecký výskum.
Zber tejto všade rozšírenej a ľahko poznateľnej liečivej rastliny, po ktorej je vždy dobrý dopyt, možno odporúčať.

lastovičník väčší

Mak vIčí

Napísané , autor:
Odpovedať

Mak vIčí    Mák vlči
ľudove mak planý, tiež mak slepý — ohníček
Papaver rhoeas L.
Ako všetky druhy maku, tak aj mak vlčí je jednoročná bylina, ktorú nachádzame v lete ako úhľadnú burinu na zanedbaných poliach, najmä v d’ateline a raži, na rumoviskách a pri poľných cestách.
Os, vysoká až pol metra, nesie perovitodielne, zúbkaté, ochlpené listy a končí sa jedným kvetom, ktorý má také isté zloženie ako kvet maku siateho: dva opadavé kališné Iístky, štyri veľké, šarlátovočervené korunné lupienky a mnoho tyčiniek. Plod je makovica.
Zbierajú sa ohnivočervené korunné lupienky (Flos papaveris rhoeados), a to priamo z kvetov, a nikdy nie opadané na zem. Zbiera sa ručne za celkom suchého počasia, lebo kvet maku vIčieho je veľmi chúlostivý a ľahko stráca svoju prirodzenú farbu.
Preto sa rýchlo suší, a to alebo v tenkých vrstvách v tieni a v prievane, alebo pri teplote nepresahujúcej 35 °C. Správne sušená má mať matno červenofialovú farbu.
V malom množstve ju uschovávame v uzavretých nádobách, vo veľkom množstve v debnách s páleným vápnom na dne, vždy v suchých a vzdušných priestoroch, chránených pred svetlom.
Droga obsahuje alkaloid roeadín. Morfín sa v nej vôbec nenachádza, takže droga nie je jedovatá.
Používa sa vo farmácii na prípravu galeník, najmä prsnej čajoviny (species pectorales) a sirupu.
Príbuzné burinové a červeno kvitnúce druhy maku ako mak pochybný s kyjovito pretiahnutou makovicou a s menšími kvetmi a mak poľný s úzkymi korunnými lupienkami a čiernou škvrnou naspodku lupienkov sa nesmú primiešavať do zberu.

mak vlčí

Mak siaty

Napísané , autor:
Odpovedať

Čeľaď:Makovité — Papaveraceae
Mak siaty — Mák setý Papaver somniferum L.
Mak siaty je u nás všeobecne známa a pestovaná kultúrna rastlina, takže netreba podrobne opisovať ani byliny, ani spôsob pestovania. Pochádza z Azie. Listy na vysokej osi sú dvojitozúbkaté, objímavé.
Zd’aleka nápadné, veľké kvety sa rozvíjajú v lete a skladajú sa z dvoch kališných lístkov, ktoré chránia púčik a opadnú, hned‘, ked‘ sa púčik roztvorí, ďalej zo štyroch bielych alebo červenofialových korunných lupienkov a z veľkého počtu tyčiniek.
Plod je známa mnohosemenná makovica. Semena sú belavé alebo modročierne.
Celá rastlina je popretkávaná mliečnymi cievami, v ktorych koluje biela mliečna šťava. Po narezaní nezrelých makovíc šťava vykvapkáva a na vzduchu tuhne na tzv. ôpium.
Ópium je dôležitá farmaceutická surovina, lebo obsahuje 26 rôznych alkaloidov (opiátov), z ktorých sú najdôležitejšie morfín, kodeín a papaverín. Farmaceutický priemysel z nich vyrába dôležité lieky.
Mak siaty je teda jedovatá rastlina, avšak pri dozrievaní sa alkaloidy ukladajú najmä do toboliek (makovíc), takže zrelé a vyschnuté semená nie sú jedovaté.
U nás sa pestuje mak siaty najmä pre semená (Semen papaveris), ktoré sa zo zrelých a usušených makovíc vyklepávajú alebo vymlátia a sú jednak dôležitou olejninou, obsahujúcou 50 % mastného oleja, používaného i vo farmácii, jednak obľubenou pochutinou.
Na získanie ópia, tak ako sa to robí v Azii, sa u nás mak nepestuje. Nie je to ani potrebné, lebo tzv. makovina (Caput papaveris, Fructus papaveris maturi), t. j. čisté, vyklepané makovice so stopkou najviac 10 cm dlhou, obsahuje dostatok potrebných alkaloidov.
Náš farmaceutický priemysel vykupuje suchú makovinu, a tak sa prv bezcenný odpad stal dôležitou surovinou.

mak siaty

Dráč obyčajný

Napísané , autor:
1

Dráč obyčajný    Drišťál obecný
Berberis vulgaris L.
Dráč je ker s obrátenovajcovitými, jemne pílkovitými listami, vyrastajúcimi z pazúch trojdielnych tŕňov, ktoré nie sú ničím iným ako premenenými listami. V máji sa na ňom rozvíjajú početné, úhľadné, previsnuté strapce žltých kvetov.
Kvet sa skladá zo šiestich voľných, jasnožltých kališných lístkov, zo šiestich žltých korunných lupienkov, šiestich tyčiniek a piestika. Piestik po opelení dozrieva na podlhovasté, šarlátovočervené bobule. Kvety nepríjemne zapáchajú.
Dráč bol u nás kedysi veľmi rozšírený v kroviskách, na medziach, pri plotoch a na rumoviskách, avšak odvtedy, čo sa zistilo, že je jedným z hostiteľov obilnej hrdze, nebezpečného cudzopasníka raži, bol z okolia polí vyhubený a nesmie sa tu vysadzovať.
Dnes sa sadí iba v parkoch a záhradách, vzdialených od poľných kultúr a v lesoch. Záhradníci s obľubou lemujú týmto ozdobným krom chodníky a aleje. Na Slovensku je miestami dost hojný.
Dráč obsahuje vo všetkých častiach, okrem zrelých bobúľ, berbínové alkaloidy, z ktorých je hlavný jedovatý berberín.
Listy, kôra i koreň sa kedysi v medicíne často používali. Dnes sa spracúva vo farmaceutickom priemysle iba kôra koreňov (Cortex radicis berberidis vulgaris).
Nezrelé bobule dráča tiež obsahujú prudké alkaloidy a nie sú používateľné, po dozretí ich však strácajú a stávajú sa jedlými. Majú mierne preháňavý účinok.
Dráč možno upotrebiť i technicky, lebo poskytuje vzácne, tvrdé, jemné, žlté drevo, ktoré je vhodné na rôzne stolárske a rezbárske práce.

dráč obyčajný

Pivoňka lekárska

Napísané , autor:
Odpovedať

Pivoňka lekárska — Pivoňka lékarská
Paeonia officinalis L.
Pivonky sú obľúbené kvety v našich záhradách. Pochádzajú z južnej Európy, prípadne až z východnej Azie. Sú trváce a majú v zemi podlhovasté, zhrubnuté koreňové hľuzy. Z hľúz vyháňajú hrubé, tuhé osi s listami, ktorých čepele bývajú delené až zložené, a s mohutnými kvetmi.
Úhľadný kvet má naspodku päť voľných kožovitých kališných lístkov, 5-12 voľných nachových korunných lupienkov, mnoho tyčiniek a niekoľko chlpatých semenníkov, ktoré po opelení dozrievajú na mechúriky.
Kvety sú obyčajne plné, lebo tyčinky sa väčšinou premenia na korunné lupienky.
Pivonky sa pestujú najlepšie a najrýchlejšie delením starých koreňových hľúz. Na jar sa vysádzajú vedľajšie, hľuzovité korene do vzdialenosti 1 X 1 m. Môžu sa tiež predpestovať zo semien, ktoré dobre kIíčia, avšak to je zdlhavý spôsob, lebo semenáčiky kvitnú až v treťom roku.
Pestovatelia si musia uvedomiť, že všetky druhy a odrody pivoniek sú jedovaté. Inak je množenie pivoniek veľmi dobré. Na lekárske účely sa móžu pestovať iba odrody pivonky lekárskej s nachovými kvetmi. Rastliny s ružovými alebo bielymi kvetmi sú neprípustné.
Kedysi boli pivonky liekom proti epilepsii, padúcnici, proti dne a rôznym kŕčom. Dnes sá používajú predovšetkým kvety (Flos paeoniae officinalis). Sú to nachovočervené korunné lupienky, ktoré sa zbierajú z úpine rozvinutých kvetov prv, než sa začnú rozpadávat.
Sušia sa rýchlo, aby nestratili prirodzenú červenú farbu. Uskladňujú sa v suchých nádobách, chránených pred svetlom. Obsahujú farbivo peonidín, sliz a trieslovinu. Pre peknú farbu a vôňu sú zložkou kadív.
Pivonka d’alej poskytuje koreň. (Radix paeoniae officinalis), ktorý obsahuje alkaloid peonín. Vykopáva sa na jar a slúži na výrobu galeník a špeciálnych prípravkov.
Niekedy je dopyt aj po semene (Semen paeoniae officinalis).

pivoňka lekárska

Ostrôžka poľná

Napísané , autor:
Odpovedať

Ostrôžka poľná — Ostrožka
ľudove stračia nôžka poľná — stračka polní
Consolida regalis G r a y, Delphiniurn consolida L.
Ostrôžka poľná je drobná jednoročná rastlina s rozkonárenou osou, na ktorej sú listy trojito strihané na čiarkovité segmenty a riedke strapce úhľadných modrých kvetov. Okvetie sa skladá z piatich, korunovito sfarbených, kališných lástkov, z ktorých zadný je pretiahnutý v dutú ostrohu.
Korunné lupienky zrastajú v maličkú prilbu, ktorá tiež vybieha v ostrohu, vloženú do vonkajšieho obalu ostrohy. Má mnoho tyčiniek a piestik po opelení dozrieva na mechúrik.
Ostrôžka poľná rastie ako burina na poliach a na rumoviskách, najradšej však v obilí.
Zbiera sa jednak celá vňať (Herba consolidae regalis, Herba calcatrippae), jednak samé sýtomodré kvet y (Flos calcatrippae), trhané bez stopiek. Obidve sa rýchlo usušia v tieni a v prievane, aby si kvety zachovali svoju prirodzenú farbu.
Kvety obsahujú farbivo antokyán, delfinínchlorid; niekoľko alkaloidov.
Ostrôžka je jedovatá bylina. V starších dobách mala povesť močopudného prostriedku a užívala sa aj proti kašľu, proti cudzopasným červom a pod. Dnes sa používa iba vo zverolekárstve.
Iné, príbuzné druhy ostrôžky sa nesmú primiešavať do zberu.

ostrôžka poľná