Borovica-sosna

SEMENNÉ RASTLINY — SPERMATOPHYTA
NAHOSEMENNÉ — GYMNOSPERMAE
Ihličnany — Conif erae
Borovica-sosna
ľudove sosna
Pinus silvestris
Borovica-sosna je naša najužitočnejšia ihličina, ktorá na piesočnatých pôdach a miernych vysočinách tvorí rozsiahle lesné porasty. Mladé borovice majú ihlanovitú korunu, ktorá sa však neskoršie široko rozkonári. Ich kôra je červenožItá, na starších stromoch tmavšia, hlboko rozbrázdená.
Listy sú známe tuhé a zahrotené ihlice, vyrastajúce vo zväzočkoch po dvoch, na zvláštnych zakrpatených konárikoch. Ihlice dozrievajú až v treťom roku a opadávajú.
Borovica-sosna je jednodomý strom. Samčie (pernicové, tyčinkové) a samičie (piestikové) kvety sa vyskytujú oddelene v šiškových súkvetiach na tom istom strome.
Samčie kvety sú zoskupené na koncoch minuloročných konárikov do šiškovitých, klasovitých strapcov, samičie kvety tvoria červenkasté šišky na koncoch tohoročných výhonkov.
Borovica kvitne až vo veku 20 až 40 rokov. Peľ prenáša vietor, ktorý na jar v čase kvitnutia roznáša po lesoch celé mračná peľu. Samičie šišky dozrievajú na strome po opelení počas troch rokov na plody, zname šišky.
Na slnku sa zrelé šišky otvárajú a okrídIené semená, prisadajúce po dvoch, nahé v pazuchách krycích šupín, vietor roznáša po okolí.
Drevom borovice prechádzajú živicové kanáliky, ktoré sú naplnené tzv. terpentínovou živicou, ľudove „lesnou smolou“, ktorá vyteká pri poranení stromu. Spotreba terpentínovej živice v priemysle je veľká.
Destiláciou sa zo živice získava terpentínová silica čiže terpentínový olej (Oleurn terebinthinae), ktorý sa v medicíne používal na inhalácie pri zastaralých zápaloch priedušiek.
Dnes sa na lekárske účely zbierajú mIadé jarné výhonky (Turiones pini), ktoré sa prudko usušia a uschovávajú v zatvorených nádobách, aby nestratili príjemnú vôňu. Používajú sa do kúpeľov pre nervove chorých.

borovica sosna

Ďalší návštevníci hľadali:

  • borovica sosna (181)
  • borovica obyčajná (56)
  • borovica (37)
  • sosna strom (20)
  • nahosemenne rastliny (19)
  • borovica lesná (18)
  • borovica lesná wikipedia (14)
  • buriny na slovensku (13)
Publikované v B

Papraď samčia

PAPRAĎORASTY — PTERIDOPHYTA
Papraď samčia
ľudove čertovo rebro
Dryopteris filix-mas Schott.
Paprad samčia je známa mohutná, trváca rastlina našich tienistých horských lesov. Z hrubého, šikmého podzemku vyrastá mohutný trs, 5 až 10 dm dlhých, tmavozelených, v mladom veku špirálovite zvinutých, podlhovasto kopijovitých, dvojito perovito dielnych listov.
Podzemok i mladé listy sú pokryté množstvom suchých šupín.
Výtrusy sa vytvárajú vo výtrusniciach zostavených do dvoch radov na spodnej strane listov a prikrytých obličkovitými zásterkami.
Používa sa podzernok (pakoreň) s listovými bázarni a plevarni (Radix filicis-maris).
Hlavná obsahová látka podzemku paprade samčej je filmarón, čiže aspidinofilicín s antihelmintickým účinkom, používaný najmä vo veterinárstve. Vo farmácii sa používa táto droga na výrobu špeciálnych prípravkov proti cudzopasným červorn.
Podzemok je jedovatý — je tu možnost otravy.
Podzemok sa vykopáva v jeseni alebo na jar a usuší sa rýchle v tieni a v prievane. Pri sušení sa nesmie rozrezávať. Hlavná požiadavka je, aby suchá droga bola na lome pekne zelená. Ak je inak sfarbená, napr. hnedá, je to dôkaz, že stratila účinnost.
Preto sa droga uschováva v dobre uzavretých suchých nádobách a chráni sa pred svetlom. Čo najrýchlejšie sa odovzdáva výkupní, lebo sa časom stáva neúčinnou.
Pretože sa táto dekoratívna papradina všade nezodpovedne vyrypovala na skalky do záhradiek, ústav pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody zakázal v Čechách a na Morave jej zber.
Papraď samčia patrí tu medzi úplne chránené rastliny, t. j. medzi rastliny, ktoré majú chránené všetky časti. Na Slovensku nie je chránená.

papraď samčia

Ďalší návštevníci hľadali:

  • papraď samčia (576)
  • papraď (186)
  • papraď samčia wikipedia (65)
  • chranene rastliny (33)
  • papraď wikipedia (30)
  • chranene rastliny na slovensku (28)
  • certove rebro (25)
  • čertovo rebro (25)
  • chránené lúčne byliny (20)
  • paprad obycajna (19)
Publikované v P

Plavúň obyčajný

Plavúň obyčajný
Lycopodium clavatum
Plavúň obyčajný rastie v horských lesoch. Má dlhé, tuhé, plazivé, nečlánkované byle, ktoré sa rozliezajú doširoka po lesnej pôde ako zelené povrázky, vidlicovite sa rozkonárujú a miestami sa zakoreňujú. Byle sú husto pokryté drobnými dlhokončistými listami, akoby šupinami.
Vrcholky niektorých konárikov rastú vertikálne a predlžujú sa v priame šupinaté stopky, ukončené dvoma bledožitými plodnými kláskami.
V kláskoch dozrieva v osobitných výtrusniciach veľký počet výtrusov, ktoré sa podobajú žltému prachu, vo farmácii nazývanému plavúňový prášok (Lycopodium, Semen lycopodii, Sporae tycopodii).
Výtrusy obsahujú veľké množstvo mastného žltkastého oleja, ktorý je ľahký, pláva na vode a v ohni vzplanie a vybuchuje. Prášok neobsahuje alkaloidy.
Plavúňový prášok sa používa na zasýpanie zapálenej a zaparenej pokožky, najmä u detí. V lekárňach sa používa na posýpanie tabletiek, aby sa nezlepovall. Plavúň je i na Slovensku úplne chránený.
Plavúňové výtrusy sa zbierajú bud priamo v lese na stanovištiach tak, že sa vyklepávajú zo zrelých kláskov do vrecúšok, zhotovených z hustého plátna, alebo sa klásky trhajú pred dozretím, nechajú sa na slnku dozrieť a potom sa vyklepávajú.
Pravý plavúňový prášok je vzácna a úhľadná droga, a preto sa často falšuje a tým, pravda, znehodnocuje (najčastejšie peľom liesky a borovice, prípadne i črvotočinou). Pod míkroskopom sa pravý plavúňový prášok ľahko rozozná od falšovanej drogy.

plavúň obyčajný

Ďalší návštevníci hľadali:

  • plavúň obyčajný (258)
  • plavun (166)
  • plavun lekarsky (41)
  • plavúň obyčajný použitie (38)
  • koreniny stredozemneho mora (29)
Publikované v P

Konárnik slivkový

Konárnik slivkový
ľudove dubový mach
Evernia prunastri
Konárnik slivkový je ďalší druh krovitých lišajníkov, ktorý však nerastie na zemi, ale na kôrach lesných i ovocných stromov a krov, najmä na duboch a trnkách, na okrajoch lesov, niekedy i na plotoch a na skalách.
Stielka, prirastená v jednom mieste ku kôre, je mäkko vláknitá alebo stužkovite sploštená, kríčkovitá a mnohonásobne vidlicovite rozkonárená. Visí voľne v podobe našuchorených trsov, dlhých niekoľko cm. Konce konárikov sú ešte raz jemne rozkonárené.
Ak rastie na vodorovnom podklade, nadobúda tvar rozety alebo podušky.
Farba stielky je belavá, na vrchnej k svetlu obrátenej strane žltkavá, zelenkavá, sivozelená až sivá.
Rozmnožuje sa jednak výtrusmi, ktoré sa tvoria v miskovitých, červenohnedých plodniciach veľkosti šošovice, miestami prisadajúcich na stielku, jednak nepohlavne ako pľuzgierka islandská.
Zbiera sa celá rastlina (Lichen quercinus, Muscus arboreus), ktorú v lete a v jeseni opatrne odlupujeme zo stromov, aby sa do zberu neprimiešala stromová kôra. Zobrané rastliny usušíme v prievane a v tieni. Suší sa ľahko, lebo obsahuje málo vody.
Drogu uschováme v suchých vreckách alebo v riedko tkaných vreciach, vo veľkom množstve ju uschovávame, ako iné drogy, v sudoch s páleným vápnom na dne.
Konárnik slivkový býval kedysi liečivom proti pľúcnym chorobám, dnes sa však používa najmä vo voňavkárskom priemysle na výrobu voňaviek, lebo obsahuje aromatické látky a dobre viaže parfumy.
Suchý a zlisovaný sa vyváža do štátov, kde je vyvinutý voňavkársky priemysel, napr. do Francúzska.

konárnik slivkový

Publikované v K

Pľuzglerka islandská

LIŠAJNÍKY — LICHENES
Pľuzglerka islandská
ľudove lišajník islandský
Cetraria islandica
Rastlinka je vystupujúca, lupeňovitá, plochá, rozkonárená, za sucha hnedá, za vlhka zelenohnedá stielka. Miestami vidíme na stielke miskovité plodničky, v ktorých sú vreckaté výtrusy, ktorými sa pľuzgierka rozmnožuje. Rozmnožuje sa však aj nepohlavne drobnými čiastočkami stielky.
U nás je veľmi rozšírená v horských vresových lesoch. V severských štátoch je pľuzgierka islandská veľmi rozšírená.
Zbierajú sa celé stielky, obyčajne v trsoch, a to na jar alebo v jeseni. Očistia sa od cudzieho materiálu, najmä od machu, a usušia sa v tieni a v prievane. Obsahuje málo vody, takže sušenie netrvá dlho.
Stielka pľuzgierky obsahuje sliz, ktorý obsahuje najmä 10 % horkej kyseliny cetrarovej a 70 % výživného škrobu lichenínu, ktorý sa môže štiepit na cukor. V severských štátoch používajú, pľuzgierku často ako potravu pre ľudí i zvieratá, ba pripravuje sa z nej aj múka.
Do medicíny zaviedol pruzgierku už r. 1671 Borich pod názvom pľúcny alebo islandský mach, ktorý názov farmácia ponechala v názve Lichen islandicus. Pľuzgierka islandská je dosiaľ oficinálnym liečivom a je zložkou pľúcneho čaju (species pectorales).
Dávne používanie pľuzgierky islandskej pri tuberkulóze sa zdá dnes aspoň čiastočne opodstatnené, pretože sa z nej izolovalo antibiotikum — kyselina usnová, ktorá tlmí rast tuberkulóznych bacilov.

pľuzgierka islandská

Ďalší návštevníci hľadali:

  • lichen ľudový názov pľuzgierka (18)
  • pľuzgierka islandská wikipedia (18)
Publikované v P

Kukurica siata

Kukurica siata
Zea mays
Kukurica siata je známa jednoročná obilnina, vyháňajúca zo zväzkovitého koreňa vyše 2 m vysoké steblá, porastené plochými listami a zakončené bohatými súkvetiami.
Kukurica je jedna z mála tráv, ktorá je jednodomá, t. j. má na tej istej rastline od seba oddelené samčie — peľnicové á samičie — piestikové kvety.
Samčie kvety sú zoskupené na koncoch osí do bohatých metlín, zložených z dvojkvetých kláskov, samičie sú v pazuchách listov a vytvárajú šúľok.
Po opelení vznikne z každého piestikového kvietka veľké, žlté alebo červenkasté zrno. Zrná ostávajú sedieť na zdužnatenom šúľku. Kukurica kvitne v letných mesiacoch.
Kukurica pochádza z Ameriky, kde sa pestovala ako obilnina ešte pred príchodom Európanov. Odtiaľ ju Španieli priviezli do Európy a tu sa rýchlo rozšírila, najmä v teplejších končinách, kde dozrieva.
U nás sa pestuje v teplejších častiach štátu, na južnom Slovénsku a na južnej Morave, kde aj zrno dobre dozrieva. V chladnejších polohách sa pestuje iba ako neobyčajne výdatná krmovina. Dnes sa pestovanie kukurice ako veľmi dôležitého akostného krmiva všade rozširuje a podporuje.
Vo farmácii sa používajú blizny samičích kvetov (Stigma maydis), ktoré vyčnievajú na vrcholíkoch šúľkov. Blizny obsahujú 1,8-2,5 % mastného oleja, trocha éterického oleja, gumu, živicu, triesloviny, horčiny, saponín, cukry, minerálie, karotén a i.
Droga je ľudovým močopudným prostriedkom.
Olej z kukuričných klíčkov je tiež dôležitou f armaceutickou surovinou, lebo sa z neho molekulárnou destiláciou získava vitamín E.
Kukuričný výluh („Corn steep“) sa používa vo farmaceutickom priemysle pri výrobe známeho antibiotika penicilínu.
Povestný a obávaný cudzopasník kukurice je kukuricová sneť (Ustilago Zeae U n g.), ktorá znetvoruje peľnicové i piestikové klasy tak, že ich premení na guľovité napuchliny, plné čierneho výtrusného prachu.
Táto huba obsahuje alkaloidy, ktoré majú podobné účinky ako alkaloidy kyjaničky purpurovej.

kukurica siata

Ďalší návštevníci hľadali:

  • kukurica siata (172)
  • sadenie kukurice (163)
  • statický opis kukurice (119)
  • kedy sadit kukuricu (70)
  • vysadba kukurice (62)
  • ako sadit kukuricu (51)
  • kedy sa sadí kukurica (50)
  • kukurica sadenie (43)
  • kukurica (38)
  • kukurica opis (26)
Publikované v K

Pýr plazivý

Čeľad:Lipnicovité — Poaceae
Pýr plazivý
Agropyrurn repens
Pýr plazivý je trváca, 4-10 cm vysoká tráva, vyrastajúca z plazivého, článkovaného podzemku, ktorý sa v zemi naširoko rozlieza a rozkonáruje. Steblá sú riedko porastené úzkymi, čiarkovitými, drsnými listami, ktoré vyrastajú z pošvových kolienok.
Sú zakončené klasom, zloženým z dvoch radov päťkvetých kláskov, ktoré sú širšou plochou obrátené k ose (rozdiel od mätonohu).
Plody sú zrná. Čas kvitnutia je v júni až auguste.
Pýr plazivý je zlá a obávaná poľná burina zle obrábaných polí. Rastie aj pri cestách a na rumoviskách.
Zbiera sa podzemok (Radix grarninis), a to najlepšie v jeseni, keď ho roľníci vyorávajú. Môže sa zbierať aj na jar, keď začínajú z neho vyrastať steblá.
Podzemky sa očistia od hliny a zbavia sa všetkých zelených častí, vyperú sa a usušia.
Droga obsahuje glycidy, najmä polysacharid triticín, trocha silice, mastného oleja, kyselinu jablčnú, saponín a i. Pýr pôsobí ako močopudný prostriedok.
Vo farmácii sa z drogy pripravujú niektoré galeniká.
V ľudovej liečbe sa droga používala pri kataroch priedušiek a na odhlieňovanie.

pýr plazivý

Ďalší návštevníci hľadali:

  • pyr plazivy (402)
  • pýr (180)
  • lúčne trávy (149)
  • pýr poľný (60)
  • poľné trávy (43)
  • plazivá burina (42)
  • pýr plazivý čelad (32)
  • plazive buriny (28)
  • pýr plazivý v trávniku (28)
  • pýr v trávníku (28)
Publikované v P

Áron škvrnitý

Áron škvrnitý
Arum maculatum
Aron škvrnitý je trváca bylina s hľuzovitým podzemkom, z ktorého vyrastá niekoľko dlhostopkatých, strelovito vajcovitých, celistvo okrajových, tmavo škyrnitých listov a medzi nimi kvetonosný stvol.
Stvol sa končí žltozeleným, kornútkovito zvinutým, škvrnitým tulcom, v ktorom je ukrytý valcovitý kvetný šúľok. Na šúľku sú naspodku nakopené piestikové kvietky a vyššie peľnicové kvietky. Aron je teda jednodomá rastlina.
Plody sú červené bobule. čas kvitnutia je v apríli a v máji.
Aron rastie vo vIhkých listnatých hájoch a na vlhkých lúkach všetkých predhorí našich hôr.
Kedysi sa zbieral na jar hľuzovitý podzemok (Radix ari, Radix arumis). Podzemok sa očistí, olúpe, rozreže a suší sa na povrázkoch. V čerstvom stave je podzemok jedovatý, obsahuje saponínový glykozid aronin, 70 % škrobu basorínu, gumu a iné.
Varením podzemku sa jedovatosť celkom stráca a droga slúži na výrobu jemného škrobu.
V ľudovej liečbe sa prášková droga užíva pri žalúdočných ťažkostiach a ako odhlieňovaci prostriedok. Alkoholové tinktúry sa používajú proti zastaralým katarom dýchacích ústrojov.

áron škvrnitý

Ďalší návštevníci hľadali:

  • veronika lekárska (71)
  • áron škvrnitý (58)
  • horská astrovitá rastlina (46)
  • Áron rastlina (28)
  • bodliakovitá rastlina (23)
Publikované v A

Kosatec nemecký

Kosatec nemecký
Iris germanica
Kosatec nemecký je trváca, až 1 m vysoká bylina, ktorá má v zemi hrubý, biely, dužinatý podzemok, z ktorého vyháňa známe mečovité listy a kvetonosné rozkonárené osi. Ozdobné, veľké, fialovomodré, nevoňavé kvety, vyrastajúce z pazúch pošvovitých listeriov, sú trojpočetné.
Majú pravidelné okvetie, zložené zo šiestich lístkov, z ktorých tri vonkajšie sú dole sklonené, tri vnútorné stoja priamo. Vonkajšie okvetné listy majú naspodku vrchnej strany rad žltých chlpkov. Tyčinky sú tri, ukryté pod luperiovitými ramenami čnelky.
Plod je veľká trojpuzdrová tobolka.
Čas kvitnutia je v máji a v júni.
Kosatec nemecký rastie divo v južnej a západnej Európe na kamenistých stráňach. U nás sa často pestuje ako ozdoba spolu s kosatcom florentským (Iris florentina) a kosatcom bledým (Iris pallida).
Kosatec florentský má biele alebo modrasté, voňavé okvetie, kosatec bledý má okvetie bledofialové a voňavé.
Kosatec sa rozmnožuje vegetatívne pomocou podzemkových častí, ktoré sadíme na jar alebo v lete.
U všetkých menovaných druhov kosatcov sa zbiera ich podzemok (Radix iridis), nazývaný všeobecne „fialkový koreň“, ktorý sa vyhrabáva z 3-4 ročných rastlín, odstránia sa korienky, umyje sa, olúpe a usuší. Podzemky sa najlepšie sušia v prievane navlečené na povrázkoch.
Nová kultúra sa zakladá vhodnými kúskami podzemkov.
Koreň obsahuje silicu, glykozid iridín, sliz, mastný olej, živicu a i. Príjemnú vôňu fialkového koreňa spôsobuje ketón iron, nachádzajúci sa v silici.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník, najmä práškov na zásypy, zubných práškov, náplastí a i. a na získavanie silice (oleum iridis).
Droga má odhlieňovacie, slizové účinky a zlepšuje chuť rôznych prípravkov. Používa sa aj v kozmetike. Droga sa dováža.

kosatec nemecký

Ďalší návštevníci hľadali:

  • kosatec nemecky (79)
  • kosatec (50)
  • kosatce predaj (18)
  • cierny kosatec (11)
  • kosatec wikipedia (1)
Publikované v K

Kokorík mnohokvetý

Kokorík mnohokvetý
Polygonatum multiflorum
Kokorík mnohokvetý spolu s kokoríkom voňavým sú najbližšie príbuzné druhy konvalinke. Je tiež trváci, lebo má v zemi belavý, zdurený podzemok, ktorý má jazvy po osiach z predchádzajúcich rokov. Z podzemku vyrastá oblá, bohato olistená, 3-4 dm vysoká, kvetonosná os.
Osi sú vždy mierne oblúkovito prehnuté. Listy sú vajcovité, striedavé, postavené do dvoch radov.
Kvety vyrastajú vždy po niekoľkých na kratučkých stopkách z pazúch listov a majú biele, nevoňavé, rúrkovité šesťzubé okvetie a šesť tyčiniek. Plod je jedovatá bobuľa, ktorá sa po dozretí sfarbí do čiernomodra.
Kokorík kvitne v máji a júni.
Rastie hojne v listnatých lesoch a na kamenistých stráňach. Kedysi sa zbieral podzemok (Radix polygonati, Radix sigilli Salomonis). Obsahuje pravdepodobne tie isté glykozidy ako konvalinka, teda konvalatoxín a konvalamarín. Droga dráždi na vracanie a má aj močopudný účinok.
Jej odvar sa kedysi používal ako prostriedok proti vyrážkam na tvári.
Medicína sa zaujima o kokorík najmä po toxikologickej stránke, lebo v literatúre sú zaznamenané otravy detí jeho bobuľami.
O príbuznom a veľmi podobnom kokoríku voňavom (Polygonatum odoratum Druce) platí to isté.

kokorík mnohokvetý

Ďalší návštevníci hľadali:

  • kokorík mnohokvetý (50)
  • kokorík (18)
  • kokorik mnohokvetý čeľad (18)
  • lúčne rastliny a byliny (10)
  • kokorik rastlina (1)
Publikované v K