Prietržník holý

Prietržník holý — Prutržnik lysý
ľudove zrniečko, rozchodníček
Herniaria glabra L.
Prietržník holý je drobná, nenápadná bylina, ktorá vyháňa väčšinou z trváceho koreňa početné poliehavé a hojne rozkonárené žltozelené byle. Sú pokryté viac-menej prisediacimi, drobnými, eliptickými lístkami, tej istej farby ako os,
Päťpočetné, drobučké, zelenkavé kvietky sú nakopené do úžľabných klbiek a majú päťlistý žitý kalich, nepatrnú korunu a päť tyčiniek. Plod je nažka.
U nás je prietržník rozšírený na piesčitých pôdach polí, brehov potokov a riek. Kvitne celé leto.
Zbiera sa vriať (Herba herniariae), ktorá je oficiálna. Dôležité je aj správne uschovanie a uskladnenie.
Ako prezrádza už samo meno vo všetkých jazykoch i vedecký latinský názov, používala sa kedysi prietržníková vňať proti prietrži, najmä u detí a pri zápale močových ciest.
Droga obsahuje najmä saponín herniarín a má močopudné účinky.
Vo farmácii sa používa na prípravu niektorých galeník (odvary, čaje, extrakty) a na výrobu niektorých špeciálnych prípravkov.
Pribuzný prietržník chlpatý (Herniaria hirsuta L.) sa podobá prietržníku holému a líši sa iba tým, že celá vňať je pokrytá chlpkami. Je rovnako účinný a rnôže sa tiež zbierať a pridávať k prietržníku holému. Je však vzácny.

prietržník holý

Ďalší návštevníci hľadali:

  • prietržník (58)
  • prietrznik holy (51)
  • horec krížatý liečivé účinky (27)
Publikované v P

Mydlica lekárska

Čeľaď:Silenkovité — Silenaceae
Mydlica lekárska — Mydlice lékarská
ľudove mydelník
Saponaria officinalis L.
Mydlica lekárska je trváca bylina. Niekedy má až 1 m vysokú os s protistojnými, kopijovitými, zahrotenými listami a s bohatým súkvetím úhľadných kvetov, ktoré vyrastajú vo vidliciach z pazúch vrchných listov.
Kvety sú päťpočetné a majú naspodku valcovitý päťzubý kalich, päť bielych alebo ružovkastých, nechtovitých korunných lupienkov, vpredu vykrojených, desať tyčiniek a plod mnohosemennú tobolku.
Táto mohutná a ozdobná bylina rastie hojne v kroviskách, lemujúcich brehy riek a potokov. Niekedy sa mydlica tiež sadí na ozdobu v záhradách a má spravidla plné kvety. Kvitne v letných mesiacoch.
Zbiera sa koreň (Radix saponaride rubrae), ktorý sa vykopáva v jeseni, ked‘ je najbohatší na účinné látky. Sú to predovšetkym saponíny, najmä saporubrín.
Mydlica lekárska je jednak liečivá, jednak technická rastlina.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu niekoľkých galenických preparátov (liečivých čajov, odvarov). Kedysi sa používala ako odhlieňujúci prostriedok.
V technike sa využívajú penivé vlastnosti saponínu na pranie. Pretože odvar koreria mydlice lekárskej nemá nevýhodné vlastnosti pravého mydla, najmä rozkladanie farieb, používal sa na pranie hodvábnych látok a róznych jemných farebných tkanín.
Tzv. „mydlový korienok“ sa doteraz používa na pranie v.južnej Európe.
Počas prvej svetovej vojny, ked‘ bol veľký nedostatok mydla, predával sa aj u nás.

mydlica lekárska

Ďalší návštevníci hľadali:

  • mydlica lekárska (225)
  • mydlica (81)
  • mydlica lekárska čaj (30)
Publikované v M

Fialka voňavá

Fialka voňavá — Violka vonná
ľudove fialka
Viola odorata L.
Fialka voňavá je naša obľúbená voňavá bylinka. Má v zemi krátky, rozkonárený, trváci podzemok.
Z podzemku vyrastajú jednak dlhostopkaté listy so srdcovitovajcovitou až okrúhlo obličkovitou, na okraji vrúbkovanou čepeľou, jednak súmerné, dlhostopkaté a voňavé kvety, podobného zloženia ako u fialky trojfarebnej: päť zelených, príveskovitých kališných lístkov, päť voľných, nerovnakých fialových korunných lupienkov, z ktorých spodný vybieha v dutú, tupú ostrohu.
Tyčiniek je päť, plody sú tobolky. Kvitne hneď z jari.
Rastlina obsahuje alkaloid violín (violaemetín) a violakvercetín, saponín, silicu.
Zbiera sa najmä podzemok (Radix violae odoratae), ktorý sa získava tak, že sa rastliny v jeseni vytrhávajú, podzemok sa očistí, zbaví lístov aj plazivých výhonkov, ktoré hneď zasadíme do zeme, aby sa rastlinka rozmnožovala, a na vzdušných miestach sa usuší.
Vo farmácii sa používa na prípravu rôznych galenických prípravkov s odhlieňovacím účinkom.
Niekedy sa požadujú kvety (Flos violae odoratae) alebo celá kvitnúca vňať (Herba violae odoratae), najmä na vývoz.
Sušenie kvetov je chúlostivé, lebo nesmú stratit svoju krásnu fialovú farbu a vôňu. Preto sa prudko sušia a dobre sa uskladňujú.
Kedysi fialka voňavá mala veľkú úlohu vo voňavkárstve pri príprave fialkového parfumu, dnes tu vypomáha syntetická chémia.

fialka trojfarebná

Ďalší návštevníci hľadali:

  • fialka voňavá (132)
  • staticky opis fialky vonavej (17)
  • fialka biela (1)
Publikované v F

Fialka trojfarebná

Čeľaď: Fialkovité — Violaceae
Fialka trojfarebná alebo sirôtka — Violka trojbarevná alebo
maceška
Viola tricolor arvensis L.
Táto úhľadná jednoročná alebo dvojročná fialka rastie často hromadne ako burina na našich zanedbaných poliach, najmä v slabých d’atelinách a v riedkom obilí.
Na osi má podlhovasté, vajcovité až kopijovité listy, podopreté veľkými, perovitostrihanými prílistkami. Známe, ozdobné, avšak nevoňajúce kvety vyrastajú od jari do jesene na dlhých stopkách z pazúch listov.
Kvety sú iba súmerné a skladajú sa naspodku z piatich príveskovitých, zelených kališných lístkov a z piatich voľných, nerovnakých, pestrých korunných lupienkov, žltej a fialovej farby, z ktorých predný vybieha v dutú ostrohu. Tyčiniek je päť, plody sú tobolky.
Zbiera sa kvitnúca vňať (Herba violae tricoloris, Herbá jaceae, Herba trinitatis). Odroda, ktorá má iba belavožlté korunné lupienky, sa nesmie zbierat, niektoré musia byť aj fialové.
Vňat sa odrezáva pri zemi nožom a suší sa buď v prievane pri obyčajnej teplote, alebo umelým teplom na sporáku alebo v sušiarňach, pri teplote nepresahujúcej 50 °C. Droga musí byť čistá a pri sušení nesmie stratiť svoju prirodzenú farbu.
Fialka trojfarebná obsahuje alkaloid violín, glykozid violakvercitrín, saponín a d’alšie zložky.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (liečivých odvarov a čajov) s odhlieňovacím účinkom. Lud používa odvar proti kožným vyrážkam.
Rôznofarebné fialky, pestované v záhradách, sa nesmú primiešavat do zberu.

fialka trojfarebná

Ďalší návštevníci hľadali:

  • sirôtky pestovanie (58)
  • sirotka polná (49)
  • fialka lesna (46)
  • pestovanie sirôtok (38)
  • fialka trojfarebná (31)
  • pestovanie sirotky (19)
  • sirôtky sadenie (17)
  • sirôtky rozmnožovanie (15)
Publikované v F

Horčica čierna a horčica biela

Horčica čierna a horčica biela — Hořčice černá a hořčice
bílá
Sinapis nigra L. a Sinapis alba L. (Brassica nigra K o c h.)
Obidva druhy pestovaných horčíc pochádzajú zo Stredomoria, sú veľmi podobné a sú súčasne príbuzné a podobné našej divo rastúcej horčici roľnej. Vo farmácii sa používajú semená horčice čiernej, v konzervárenskom priemysle zasa semená horčice bielej, hoci sa často zamieriajú.
Semeno horčice bielej má mať slabšie účinky, čo je v konzervárstve vítané.
Horčice sú jednoročné mohutné byliny s rozkonárenou byľou. Listy horčice čiernej sú lýrovité a zúbkaté, horčice bielej lýrovité, perovitodielne. Na rozdiel od oboch kultúrnych druhov má horčica roľná listy vajcovité a nedelené, iba nepravidelne zúbkované.
Kvety sú žlté, krížaté: štyrí kališné lístky, štyri krížom postavené korunné lupienky, šesť tyčiniek. Plod je šešuľa, plná drobučkých, guľatých semien, ktoré má horčica čierna tmavohnedé, horčica biela svetložlté.
Obidva druhy sa pestujú pre semená (Semen sinapis nigrae, Semen sinapis), ktoré majú pálčivú, korenistú chuť. Horčičné semená obsahujú 35 % mastného oleja (Oleum sinapis), asi 10% éterického oleja (Oleum sinapis aethereum) a i.
Vo farmácii sa horčica používa na prípravu galeník (horčičné náplasti na podráždenie reumatických svalov)
V konzervárenskom priemysle sa pripravuje zo semien horčice bielej známa koreninová požívatina — tabuľová horčica, d’alej sa semená horčice bielej používajú pri nakladaní uhoriek, pri konzervovaní rýb a pod.
Pestovanie horčíc je veľmi jednoduché a naši pestovatelia sa. k nemu radi uchyľujú (ako vôbec k jednoročným druhom). Vegetačná doba horčíc je krátka (asi tri mesiace) a celá manipulácia je jednoduchá.

horčiča biela

Ďalší návštevníci hľadali:

  • horčica biela (80)
  • horčica roľná (59)
  • pestovanie horcice (43)
  • horčica čierna (34)
  • horčica pestovanie (21)
  • horčica (18)
Publikované v H

Pastierska kapsička obyčajná

Čeľad‘: Kapustovité — Brassicaceae
(predtým Krížaté — Cruciferae)
Pastierska kapsička obyčajná — Kokoška, pastuší tobolka
Capsella bursa-pastoris L.
Pastierska kapsička je jedna z najrozšíreneffich a najznámejších liečivých bylín. V jej kvietku, ako u všetkých krížatých rastlín, striedajú sa štyri kališné lístky so štyrmi (u pastierskej kapsičky bielymi) krížom postavenými korunnými lupienkami.
Kvietok má šesť tyčiniek. Plody sú šešuľky. Tieto sa podobajú kapsám, aké kedysi nosievali pastieri. Kvety sú zoskupené v dlhých strapcoch. Os býva až pol metra dlhá a vyrastá z prízemnej ružice perovitodielnych listov. Listy na osi sú kopijovité, strelovite prisadajúce.
Pastierska kapsička je burina, ktorá rastie hromadne všade na poliach, na medziach a pri cestách. Kvitne od jari až do zimy.
Zbiera sa celá kvitnúca vňat (Herba bursae-pastoris) s veľkým počtom kvietkov a s malým množstvom plodov (neodkvitnuté) spolu aj s prízemnou ružicou listov, bez koreňov a cudzích prímesí. Do zberu sa nesmú primiešať ani plesňou napadnuté exemplare.
Droga obsahuje cholín, acetylcholín, burzín.
Droga zastavuje krvácanie, takže sa navrhovalo jei upotrebenie namiesto kyjaničky purpurovej (námeľu). Má aj močopudný účinok.
Zaujímavá je skutočnosť, že pastiersku kapsičku napáda pleseri belostná (Cystopus candidus L., Albugo eandida Kuntzy), ktorú rnožno na rastline zďaleka vidieť. Nepotvrdil sa však pôvodný názor, pripisujúci liečebné účinky tejto plesni.
Vyskytuje sa hromadne a ľahko sa suší.

pastierska kapsička

Ďalší návštevníci hľadali:

  • pastierska kapsicka (1109)
  • kapsicka pastierska (479)
  • pastierska kapsička wikipédia (141)
  • pastierska kapsička obyčajná (133)
  • kapsička pastierska čeľad (80)
  • kapsička roľná (73)
  • pastierska kapsička ucinky (68)
  • kapsička lekárska (65)
  • pastierska kapsička celad (52)
  • kapsicka pastierska ucinky (49)
Publikované v P

Zemedym lekársky

Zemedym lekársky    Zemědým lékařský
ľudove zemedych, dymnica, rutička liečivá
Furnaria officinalis L.
Zemedym lekársky je útla jednoročná bylinka s rozkonárenou osou a mnoho ráz perovitostrihanými, sivými listami, ktorých segmenty sú dvojdielne až trojdielne. Bledonachové súmerné kvety sú zoskupené do riedkych strapcov a objavujú sa od jari do jesene.
Majú dvojlistý kalich a štvorlupienkovú korunu, ktorej lupienok vybieha v ostrohu. Tyčinky sú dvojzväzkové. Plod tvorí nažka.
Zemedym patrí medzi veľmi rozšírenú poľnú burinu, vytvára často v obilí, v okopaninách, v záhradách, v kroviskách a na rumoviskách celé porasty.
Zbiera sa kvitnúca v ň a t (Herba furnariae), ktorú usušírne bud‘ rozprestretú na lieskach v tieni a v prievane, alebo umelým teplom, pri najvyššej teplote maxirnálne 50 °C, prípadne zavesenú vo viazaničkách na povalách. Pri sušení sa však musí zachovat prirodzená farba rastliny.
Zemedym lekársky obsahuje alkaloid fumarín a rná nepríjemný zápach a ostrú, slanohorkú chut.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu liečivých čajov a odvarov s potopudným účinkom. V ľudovej liečbe bývala droga obľúbená proti kožným vyrážkam.
Vňat sa musí zbierat bez prímesí a bez plodov.

zemedym lekársky

Ďalší návštevníci hľadali:

  • zemedym lekarsky (51)
  • zemedym (50)
  • alkaloidy (16)
Publikované v Z

Lastovičník väčší

Lastovičník väčší — Vlašťovičník větší
ludove krvavník veľký
Chelidonium maius L.
Lastovičník väčší je makovitá, trváca rastlina. Má podobné zloženie kvetu ako mak: 2 opadavé kališné lístky, 4 žité korunné lupienky a početné tyčinky. Plod tvorí šešuľovitá tobolka.
Os je rozkonárená a nesie veľké, nepárnopérovité listy, ktorých jednotlivé segmenty sú nerovnako strihané.
Lastovičník je u nás všeobecne rozšírený ako burina na rumoviskách, v kroviskách a medzi plotmi.
Zbiera sa celá kvitnúca vňat (Herba chelidonii maioris, Herba hirundinariae). Treba ju rýchlo a dobre usušit, aby nestratila pôvodnú farbu a nesplesnivela.
Vňat je preniknutá ostro zapáchajúcou, jedovatou oranžovožltou mliečnou štavou, z ktorej sa izolovalo už 14 rôznych alkaloidov, najmä chelidonín a homochelidonín.
Vo farmácii sa droga používa na prípravu galeník (výtažkov, nálevov) a na získanie alkaloidov s upokojujúcim a žlčopudovým účinkom, uvoľňuje kŕče.
Kedysi ho ľud veľmi cenil. Starý a osvedčený spôsob na odstraňovanie bradavíc je ich potieranie lastovičníkovou mliečnou štavou, o čom sa môže každý presvedčit.
Vyžaduje sa d’alší vedecký výskum.
Zber tejto všade rozšírenej a ľahko poznateľnej liečivej rastliny, po ktorej je vždy dobrý dopyt, možno odporúčať.

lastovičník väčší

Ďalší návštevníci hľadali:

  • laštovičník (184)
  • Lastovičník lekársky (89)
  • lastovičník väčší (43)
  • lastovičník veľký (41)
  • lastovičník väčší bradavice (20)
  • lastovicnik vtaci (14)
Publikované v L

Mak vIčí

Mak vIčí    Mák vlči
ľudove mak planý, tiež mak slepý — ohníček
Papaver rhoeas L.
Ako všetky druhy maku, tak aj mak vlčí je jednoročná bylina, ktorú nachádzame v lete ako úhľadnú burinu na zanedbaných poliach, najmä v d’ateline a raži, na rumoviskách a pri poľných cestách.
Os, vysoká až pol metra, nesie perovitodielne, zúbkaté, ochlpené listy a končí sa jedným kvetom, ktorý má také isté zloženie ako kvet maku siateho: dva opadavé kališné Iístky, štyri veľké, šarlátovočervené korunné lupienky a mnoho tyčiniek. Plod je makovica.
Zbierajú sa ohnivočervené korunné lupienky (Flos papaveris rhoeados), a to priamo z kvetov, a nikdy nie opadané na zem. Zbiera sa ručne za celkom suchého počasia, lebo kvet maku vIčieho je veľmi chúlostivý a ľahko stráca svoju prirodzenú farbu.
Preto sa rýchlo suší, a to alebo v tenkých vrstvách v tieni a v prievane, alebo pri teplote nepresahujúcej 35 °C. Správne sušená má mať matno červenofialovú farbu.
V malom množstve ju uschovávame v uzavretých nádobách, vo veľkom množstve v debnách s páleným vápnom na dne, vždy v suchých a vzdušných priestoroch, chránených pred svetlom.
Droga obsahuje alkaloid roeadín. Morfín sa v nej vôbec nenachádza, takže droga nie je jedovatá.
Používa sa vo farmácii na prípravu galeník, najmä prsnej čajoviny (species pectorales) a sirupu.
Príbuzné burinové a červeno kvitnúce druhy maku ako mak pochybný s kyjovito pretiahnutou makovicou a s menšími kvetmi a mak poľný s úzkymi korunnými lupienkami a čiernou škvrnou naspodku lupienkov sa nesmú primiešavať do zberu.

mak vlčí

Ďalší návštevníci hľadali:

  • vlci mak (150)
  • prečo je vlčí mak červený (52)
  • kvet divého maku je červený preto že (32)
  • mak vlci (32)
  • prečo je divý mak červený (32)
  • preco je kvet diveho maku cerveny (29)
  • mak poľný (28)
  • vlci mak pestovanie (16)
  • vlčí mak jedovatý (15)
Publikované v M

Mak siaty

Čeľaď:Makovité — Papaveraceae
Mak siaty — Mák setý Papaver somniferum L.
Mak siaty je u nás všeobecne známa a pestovaná kultúrna rastlina, takže netreba podrobne opisovať ani byliny, ani spôsob pestovania. Pochádza z Azie. Listy na vysokej osi sú dvojitozúbkaté, objímavé.
Zd’aleka nápadné, veľké kvety sa rozvíjajú v lete a skladajú sa z dvoch kališných lístkov, ktoré chránia púčik a opadnú, hned‘, ked‘ sa púčik roztvorí, ďalej zo štyroch bielych alebo červenofialových korunných lupienkov a z veľkého počtu tyčiniek.
Plod je známa mnohosemenná makovica. Semena sú belavé alebo modročierne.
Celá rastlina je popretkávaná mliečnymi cievami, v ktorych koluje biela mliečna šťava. Po narezaní nezrelých makovíc šťava vykvapkáva a na vzduchu tuhne na tzv. ôpium.
Ópium je dôležitá farmaceutická surovina, lebo obsahuje 26 rôznych alkaloidov (opiátov), z ktorých sú najdôležitejšie morfín, kodeín a papaverín. Farmaceutický priemysel z nich vyrába dôležité lieky.
Mak siaty je teda jedovatá rastlina, avšak pri dozrievaní sa alkaloidy ukladajú najmä do toboliek (makovíc), takže zrelé a vyschnuté semená nie sú jedovaté.
U nás sa pestuje mak siaty najmä pre semená (Semen papaveris), ktoré sa zo zrelých a usušených makovíc vyklepávajú alebo vymlátia a sú jednak dôležitou olejninou, obsahujúcou 50 % mastného oleja, používaného i vo farmácii, jednak obľubenou pochutinou.
Na získanie ópia, tak ako sa to robí v Azii, sa u nás mak nepestuje. Nie je to ani potrebné, lebo tzv. makovina (Caput papaveris, Fructus papaveris maturi), t. j. čisté, vyklepané makovice so stopkou najviac 10 cm dlhou, obsahuje dostatok potrebných alkaloidov.
Náš farmaceutický priemysel vykupuje suchú makovinu, a tak sa prv bezcenný odpad stal dôležitou surovinou.

mak siaty

Ďalší návštevníci hľadali:

  • sadenie maku (78)
  • siatie maku (73)
  • mak siaty pestovanie (55)
  • kedy sadiť mak (35)
  • ako sadit mak (28)
  • makovica (28)
  • kedy sa sadí mak (25)
  • mak sadenie (22)
  • ako sa sadi mak (13)
Publikované v M